🗣 Toto kázanie si môžete vypočuť tu 🗣.

„Buďte soľou zeme a svetlom sveta.“ [1] „Svätá Cirkev Katolícka.“[2] Na druhej strane vidíme rôzne škandály, niektorí ľudia zvonku vidia Cirkev ako mafiánsku organizáciu… Vidíme veľký rozpor medzi tým, čo Ježiš hovoril, keď učil zástupy, a tým, ako je v dnešných časoch Cirkev hlavne neveriacimi ľuďmi navonok vnímaná. Jedným z dôvodov, prečo nezainteresovaný pozorovateľ môže Cirkev vnímať takto negatívne, by mohlo byť  pozorovanie samotných členov Cirkvi. Ak nie je človek, patriaci do Cirkvi, stopercentne konzistentný s tým, čo Cirkev vyznáva ako svoje základné hodnoty, tak je vnímaný ako pokrytec, ktorý sa na niečo hrá a zjavne to robí len pre benefity, ktoré z tejto činnosti plynú. Veď ak je ten jednotlivec súčasťou Cirkvi, ktorá je (alebo o sebe aspoň tvrdí, že je) ľudom Božím, mal by toho predsa byť schopný.

Na druhej strane, toto pozorovanie sa dá chápať aj tak, že takéto správanie potvrdzuje, že aj ľudia, ktorí tvoria Cirkev, sú stále len ľudom, teda ľudským spoločenstvom, a preto jeho členovia prirodzene zlyhávajú. Ale čo teda znamená, že toto ľudské spoločenstvo je zároveň aj ľudom Božím?

Povedal by som, že Boží ľud sa od „ľudu“ v bežnom ponímaní odlišuje tým, že ten Boží ľud má nádej, že utrpenie, bolesť, prázdnota a všetky ťažkosti nemajú posledné slovo. Ďalej tým, že verí, že Boh odpúšťa, že stále je priestor na zmenu zmýšľania a správania, že Boh vždy dáva nové šance, neškatuľkuje. Člen tohto spoločenstva svoju hodnotu čerpá už len z toho, že existuje, že je stvorený na Boží obraz, a verí, že každý jednotlivec (či už v spoločenstve, alebo aj mimo neho) disponuje nesmrteľnou dušou. A nakoniec, dúfa, že všetky jeho túžby budú naplnené vo večnom živote s Bohom. Ak aj niektorí jednotlivci padnú, čo je viac ako pravdepodobné, do veľkej miery to má súvis s pokušeniami, ktoré v dnešnom svete každý človek zažíva a často im aj podľahne. Samozrejme, súvisí to aj s náchylnosťou k hriechu, ktorá je v nás následkom dedičného hriechu. Nakoniec s pádmi majú skúsenosť aj najväčší velikáni viery, ako napríklad sv. Pavol, ktorý v liste Rimanom píše: „Nerobím totiž to dobré, čo chcem, ale konám zlé, čo nechcem…“[3]

Zhrnul by som to asi tak, že Boží ľud je spoločenstvo ľudí, ktorí majú v živote to správne nasmerovanie, a tým je večný život s Bohom. Ježiš používa obraz s horčičným zrnkom.[4] Toto zrnko klíči v každom človeku inak a možno tiež inou rýchlosťou, ale dôležité je, že v danom človeku je. Takýto človek je do veľkej miery vyzbrojený proti upadnutiu do honby za matériou a úspechom tohto sveta a proti pokušeniu klásť si toto úsilie za hlavný životný cieľ. A ak aj niekedy podľahne a vzdá sa úsilia o budovanie Božieho kráľovstva, má sa neskôr kam vrátiť.

Chcel by som teda všetkým navrhnúť, aby sme dnes poďakovali Stvoriteľovi, že aj my môžeme byť súčasťou Božieho ľudu, a poprosili o milosť, aby v nás semienko Božieho Kráľovstva rástlo stále viac.

Marek Žemla

 

Čo k tejto téme hovorí Katechizmus?

782 Boží ľud má charakteristické vlastnosti, ktoré ho zreteľne odlišujú od všetkých náboženských, národnostných, politických alebo kultúrnych zoskupení v dejinách:
— Je to Boží ľud: Boh nepatrí ako vlastný nijakému národu. Ale získal si ľud z tých, čo kedysi ani ľudom neboli: „vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ“ (1Pt 2,9) .
— Príslušníkom tohto ľudu sa človek nestáva telesným narodením, ale „narodením zhora“, „z vody a z Ducha“ (Jn 3,3-5) , čiže vierou v Krista a krstom.
— Hlavou tohto ľudu je Ježiš Kristus (Pomazaný, Mesiáš): a pretože to isté pomazanie, Duch Svätý, sa vylieva z Hlavy na telo, je to „mesiášsky ľud“.
— „Jeho postavením je dôstojnosť a sloboda Božích detí, v ktorých srdci prebýva Duch Svätý ako v chráme“
— „Jeho zákonom je nové prikázanie milovať tak, ako nás miloval sám Kristus.“ Je to „nový“ zákon Ducha Svätého.
— Jeho poslaním je byť soľou zeme a svetlom sveta. „Pre celé ľudské pokolenie je najistejším zárodkom jednoty, nádeje a spásy.“
— Konečne jeho cieľom je Božie kráľovstvo, ktoré začal na zemi sám Boh „a ktoré sa má ďalej šíriť, až kým ho on sám nezavŕši na konci vekov.“

[1] porov. Mt 5, 13-14

[2] porov. Apoštolské vyznanie viery

[3] pozri Rim 7, 15-20

[4] porov. Mk 4, 31