🗣 Toto kázanie si môžete vypočuť tu 🗣.
Chrám bol odjakživa miestom, kde ľudia prichádzali, keď túžili po stretnutí s Bohom. On však nielen čaká na náš príchod, ale aj vášnivo rád vychádza v ústrety. Jeho prítomnosť, samozrejme, nie je obmedzená priestorom chrámu. Je transcendentný, všadeprítomný, všemohúci a svoj chrám buduje aj v nás a medzi nami. A robí to často veľmi zvláštnymi spôsobmi.
Spomeňme si napríklad na obraz otca z evanjelia, ktorý v diaľke zbadá márnotratného syna a napriek tomu, že sa to na staršieho muža nepatrí, rozbehne sa mu naproti. Podobne to Boh robí aj dnes. V prvom rade nám vychádza v ústrety samotným prebývaním vo sviatosti Eucharistie. To je jemu najvlastnejší „beh“ smerom k nám. Nechce byť vzdialený a nedostupný. Jeho prebývanie s nami je dynamické. Chce nám byť tak blízko, ako sa len dá po prvotnom hriechu. Prijatím Eucharistie sa aj my stávame miestom, na ktorom prebýva, a teda chrámom – živým, chodiacim, aby aj prostredníctvom nás išiel naproti každému, koho stretneme. Opäť v istom zmysle poburujúcim spôsobom – volí si prichádzať do sveta cez nás, ktorí máme mnoho chýb. Zveruje nám svoj obraz, aj keď ho svojím správaním veľakrát pokrivíme.
Musíme uznať, že jednotlivo nie sme vždy najlepšie kamene na stavbu chrámu, ale Duch Svätý všetko spája do funkčného celku, „robí z cirkvi ,chrám živého Boha‘“(KKC 797). Vďaka Božiemu Duchu sme všetci pospájaní tak medzi sebou, ako aj s Kristom „lebo on je celý v hlave, celý v tele, celý v jednotlivých údoch“ (KKC 797).
Pamätám si, ako sa nám katechétka na základnej škole podujala vysvetliť, ako je to s Ježišovou prítomnosťou v Eucharistii. Chcela si byť istá, že rozumieme, že bez ohľadu na to, na koľko častí sa eucharistický chlieb rozdelí, Boh je v každom kúsku prítomný celý. Úplne rovnako. Bolo to pre mňa fascinujúce tajomstvo. A doteraz je. Koľkokrát si pri pohľade na ľudí, ktorí idú spolu s nami z prijímania, uvedomíme, že Kristus v nás neprebýva iba obrazne, ale úplne reálne? Tak ako prichádza ku mne, je prítomný v ľuďoch, ktorí sú mi blízki, v ľuďoch, ktorých sotva poznám, aj v tých, ktorí mi nie sú práve sympatickí. Máme v ňom viac než len spoločného známeho. Máme niekoho, v kom sme tajomným spôsobom spojení v jedno. Máme Ducha Svätého, ktorý celú našu rôznorodosť dokáže zahrnúť do jednej dynamickej stavby – Cirkvi.
Jana Kaňuchová
Čo k tejto téme hovorí Katechizmus?
797 „Čím je náš duch, čiže naša duša, pre naše údy, tým je Duch Svätý pre Kristove údy, pre Kristovo telo, ktorým je Cirkev. (…)
798 Ducha Svätého „treba považovať za princíp [základ] každej životnej a vskutku spásonosnej činnosti vo všetkých častiach tela“. On mnohorakým spôsobom buduje celé telo v láske: prostredníctvom Božieho slova, ktoré „má moc budovať“ (Sk 20, 32), prostredníctvom krstu, ktorým utvára Kristovo telo; prostredníctvom sviatostí, ktoré Kristovým údom dávajú vzrast a uzdravujú ich; prostredníctvom milosti udelenej apoštolom, ktorá vyniká medzi jeho darmi, prostredníctvom čností, ktoré uschopňujú konať dobré skutky, a nakoniec prostredníctvom rozličných osobitných milostí (nazývaných „charizmy“), ktorými robí veriacich „schopnými a ochotnými podujať sa na rozmanité diela a úlohy užitočné na obnovu a ďalšie budovanie Cirkvi“.
