🗣 Toto kázanie si môžete vypočuť tu 🗣.
Cirkev je postavená na základe apoštolov (KKC 857). Môžeme tomu rozumieť tak, že pri jej zrode si Ježiš vyvolil apoštolov a počas celých svojich dejín sa Cirkev usiluje žiť a učiť podľa ich vzoru. Na lepšie pochopenie je potrebné klásť si ďalšie otázky. Ako žili apoštoli s Ježišom a Ježiš s apoštolmi? Ako sa vôbec spoznali? Čo tomu predchádzalo? Ako vyzeral ich bežný deň, keď kráčali spolu? A prečo ich vôbec povolal?
Dve veci sú najpodstatnejšie:
Povolal ich, aby boli s ním. Keď boli s ním, pozorovali ho. Videli, ako cudzoložná žena odchádza od neho neodsúdená. Videli, ako sa nechal pozvať do domu Zacheja, ako zveril Jánovi svoju matku… Vlastné oči ich presvedčili, že Ježiš vidí inak. Videl dobro človeka napriek jeho biede. Apoštoli sa učia pozerať týmto Ježišovým pohľadom skôr, ako začnú kázať. Učia sa vykročiť z vlastného sveta predsudkov a nechať sa prekvapiť zmenou druhého.
Druhá podstatná vec je, že cieľom povolania apoštolov bolo ohlasovanie Kráľovstva. Keď bol sv. Dominik s bratom Bertrandom na ceste do Paríža, stretli skupinku nemeckých pútnikov. Dominik bol celý nešťastný, že im nemôže kázať, pretože nevedel po nemecky. Povedal teda Bertrandovi: „Pomodlíme sa, aby sme im rozumeli.“ A tak sa s nimi mohli podeliť o dobrú novinu. Je zaujímavé, píše T. Radcliffe, že Dominik sa nemodlil, aby Nemci rozumeli jemu, ale aby on rozumel im. Pre ohlasovanie Kráľovstva je podstatné rozumieť druhým. Vstúpiť s nimi do úprimného dialógu. Naučiť sa ich jazyk viery.
Aj Cirkev, ktorá nesie meno apoštolov, je pozvaná najprv vidieť krásu človeka a až potom sa učiť viesť s ním dialóg. Len tak je možné rozlíšiť, čo v druhom prebúdza potenciál dobra a čo nie; čo ho pre Božie slovo otvára a, naopak, čo ho od Boha a jeho slova vzďaľuje.
Kresťanské povolanie je svojou povahou aj povolaním na apoštolát (KKC 863). Apoštoli dnešných čias nepotrebujú nutne stáť za kazateľnicami ani písať teologické traktáty. Je však nevyhnutné, aby boli ľuďmi Ježišovho pohľadu a ľuďmi rozhovoru, ktorí v človeku prebúdzajú dobro a rozumejú mu.
sr. Romana Šinaľová OP
Čo nám k tomu hovorí katechizmus:
857 Cirkev je apoštolská, lebo je založená na apoštoloch, a to v trojakom zmysle:
— bola a je postavená „na základe apoštolov“ (Ef 2,20) , svedkov, ktorých si sám Kristus vyvolil a poveril misijným poslaním;
— s pomocou Ducha Svätého, ktorý v nej prebýva, chráni a odovzdáva ďalej učenie, zverený poklad, zdravé slová, ktoré počula od apoštolov;
— až do Kristovho návratu ju apoštoli neprestajne učia, posväcujú a spravujú prostredníctvom tých, čo po nich nastupujú v ich pastierskom úrade: prostredníctvom kolégia biskupov, „ktorému pomáhajú kňazi, v jednote s Petrovým nástupcom a najvyšším pastierom Cirkvi“:
„Večný Pastier, ty neopúšťaš svoj ľud, ale prostredníctvom svojich svätých apoštolov stále ho chrániš. Aj naďalej ho opatruješ pod starostlivým vedením tých, ktorých si ako zástupcov svojho Syna ustanovil za duchovných pastierov.“
863 Celá Cirkev je apoštolská, pretože prostredníctvom nástupcov svätého Petra a apoštolov zostáva v spoločenstve viery a života so svojím počiatkom. Celá Cirkev je apoštolská, pretože je „poslaná“ do celého sveta. Na tomto poslaní majú podiel všetci členovia Cirkvi, hoci rozličným spôsobom. „Kresťanské povolanie je totiž svojou povahou aj povolaním na apoštolát.“ „Apoštolátom“ sa volá „každá činnosť tajomného tela“ zameraná na šírenie „Kristovho kráľovstva po celej zemi“.
