🗣 Toto kázanie si môžete vypočuť tu 🗣.

Slovo ,,katolícky“ znamená ,,všeobecný“ v zmysle ,,celý“ alebo ,,úplný“. Cirkev je katolícka preto, že ju Kristus posiela k celému ľudskému pokoleniu. Nikto nie je na okraji. Pozvaní a vítaní sú všetci.

V predošlých podcastoch sme sa dozvedeli o tom, že Cirkev nie je iba klérus, ale Cirkev sme my všetci. Každý jeden z nás na čele s Kristom. My sme telo, hlava je Kristus. Cirkev je miesto, kde sa každý jeden človek môže cítiť doma – milovaný a prijatý. Ak to tak nie je, je na mieste pýtať sa, kde nastalo odbočenie od plánu: „Zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko.“ Snaha o jednotu často zlyháva práve na nás. To, že máme vieru a patríme do Cirkvi, nemôže spôsobiť pocit nadradenosti nad tými, ktorí sú ešte na ceste. Nezabúdajme, že nikto z nás ešte do cieľa neprišiel. Všetci kráčame… A kráčame spolu. Monopol na pravdu si nemáme právo nárokovať a následne posudzovať a opovrhovať tými, ktorí nezdieľajú naše skreslené predstavy o svete. Možno práve naše utiahnuté predstavy o svete spôsobujú, že ostávame uzavretí v bubline, ktorá nám bráni vidieť svet okolo seba a v ňom sa stretnúť aj so samotným Bohom. Boh tvorí všetko nové, nebojme sa toho. Nebojme sa neistôt. Veď on je Emanuel – Boh s nami. Ak tomu naozaj veríme, môžeme sa s ním stretnúť bez strachu, kráčajúc v ústrety neznámym vodám. Veď je to práve on, ktorý kráča po vodách a volá: „Nebojte sa!“ Buďme odvážni a vykročme. Veď Boh nás volá. A nevolá len nás. Volá všetkých vo svojej kráse, odlišnosti a jedinečnosti.

Toto je krása Cirkvi. Pestrá paleta ľudí tvoriacich jednotu – jedno telo s hlavou, ktorou je sám Kristus. Zároveň „je to miesto,  kde má ľudstvo znova nájsť svoju jednotu a svoju spásu. Ona je „zmierený svet“. Je loď, „ktorá sa s plachtou Pánovho kríža, napnutou vetrom Ducha Svätého, bezpečne plaví na tomto svete“. Podľa iného obrazu obľúbeného cirkevnými Otcami jej predobrazom je Noemov koráb, ktorý jediný zachraňuje z potopy.“ (KKC 845)

Viliam Paľaga