Je zaujímavé, ako dokážeme meniť voje návyky a pracovať na sebe, ak máme dobrú motiváciu a vytúžený cieľ. Takto napríklad mnohí mladí dokážu vstávať o 4:00 ráno alebo začať s prísnou diétou, pretože ich obľúbený youtuber/influencer hovorí, že práve to je kľúčom k takému životu, aký má on. A keď chcú byť tak úspešní, pekní, silní, bohatí…ako on, mali by nasledovať jeho návod. Mladí dobrovoľne nasledujú tento „návod“ a dostatočnou motiváciou im je život ich vzoru.

A čo to má s cirkevnými prikázaniami? Ty, dospelý kresťan – katolík, ktorému sú cirkevné prikázania určené, si sa rozhodol, že chceš byť kresťanom. Už ťa nikto nenúti, ani rodina, ani spoločnosť (a ak núti, treba sa vzoprieť, lebo Boh nechce otrokov, ale priateľov). Si kresťan, lebo si sa ním rozhodol byť. Súčasťou tvojej viery je prijatie jedného konkrétneho cieľa, ktorý je nám všetkým určený – cieľom je byť svätý, ako je svätý náš Pán, Boh (1 Pt 1:16).

Teda máme jasnú dobrovoľnú príslušnosť a jasný je aj cieľ. A teraz ten návod. Cirkevné prikázania nevznikli zo dňa na deň, formovali sa postupne, na základe skúseností svätých. Tí, ktorí dostali autoritu viesť cirkev a tí, ktorí náš cieľ už dosiahli, nám ukazujú, čo je pre nás prospešné, a čo priam nevyhnutné na to, aby sme aj my boli tam, kde sú oni. Prijímať eucharistiu, vyspovedať sa, sláviť a pripomínať si významné udalosti zo života nášho Pána, jeho matky a svätých…to je cenný „návod na úspech“. Na princípe bratskej lásky poúča starší brat mladšieho, káže mu, čo je pre neho prospešné a varuje ho pred tým, čo je nebezpečné. Nebolo by sebecké, keby mlčali, tajomstvo úspechu si nechávali pre seba a hľadeli, ako ostatní okolo nich blúdia?

Pozývam nás k vďačnosti za našich bratov a sestry, ktorí žili a žijú v súlade s cirkevnými prikázaniami a svedectvom svojho života nám dokazujú ich potrebnosť a užitočnosť. Ony sú záchytnými bodmi, odporúčaniami od našich vzorov, ako dosiahnuť vytúžený cieľ.

Margaréta Khuriová

Čo k tejto téme hovorí Katechizmus?

2041 Cirkevné prikázania sa nachádzajú v tejto línii mravného života, ktorý je úzko spätý s liturgickým životom a ním sa živí. Záväzný ráz týchto pozitívnych zákonov vynesených pastorálnou autoritou Cirkvi má za cieľ zabezpečiť veriacim naozaj potrebné minimum ducha modlitby, morálneho úsilia a rastu v láske k Bohu a k blížnemu.

2042 Prvé a druhé prikázanie („Svätiť prikázané sviatky“ a „V nedeľu a v prikázaný sviatok zúčastniť sa na celej svätej omši“) vyžaduje od veriacich, aby svätili deň, v ktorom sa pripomína Pánovo zmŕtvychvstanie, ako aj hlavné liturgické sviatky, ktorými sa uctievajú tajomstvá Pána, preblahoslavenej Panny Márie a svätých, a to predovšetkým účasťou na slávení Eucharistie, na ktorom sa zhromažďuje kresťanské spoločenstvo, a aby sa zdržiavali tých prác, ktoré by mohli prikázanému sväteniu týchto dní prekážať.
Tretie prikázanie („Konať skutky kajúcnosti každý piatok a na Popolcovú stredu“) zabezpečuje obdobia askézy a pokánia, ktoré nás pripravujú na liturgické sviatky, a prispieva k tomu, že získavame nadvládu nad svojimi pudmi a slobodu srdca.