V POHYBE

Na počiatku, keď nehybná tma vládla nad priepasťou, Boh vyslovil Slovo, ktorým uviedol všetko do pohybu. Stvoriteľské Slovo, v ktorom všetko trvá podnes, udržuje v pohybe celý vesmír, kým sa všetko nenavráti k Bohu. Niekedy sa nám zdá, že nás pohyb ohrozuje. Radi by sme sa usadili v bezpečí známeho a overeného, ale i počiatok ukazuje, pohyb je pre nás darom Stvoriteľa.

Pohybom sa začína aj veľký príbeh dejín, keď Abrahám na svojej ceste za požehnaním opúšťa domov. Do pohybu sa dáva v Egypte celá izraelská pospolitosť v túžbe po slobode, za horizont možného.  V neustálom pohybe, bez domova, je i sám Ježiš, keď ohlasuje nebeské kráľovstvo.

V tomto pohybe sa ocitá aj svätý Dominik, keď pohnutý súcitom k ľuďom opúšťa tichý kláštor v Osme, aby navždy ostal na cestách. Na začiatku v skupine, potom niekoľko rokov osamelý až ku chvíli, keď jeho nádej nachádza odozvu v bratoch a sestrách, s ktorými začína veľký príbeh dominikánskej rodiny. Každý sa svojím spôsob života pripodobňuje Kristovi a nasleduje ho ohlasovaním radostnej zvesti v duchu sv. Dominika.

ŠTÚDIUM

POZNAŤ PRAVDU

Dominik dobre vie, že na náročné otázky neexistujú jednoduché odpovede. Preto zo súcitu i z úcty k ľuďom zaviedol vo svojej rodine štúdium, cez ktoré sa chcel priblížiť k Pravde i k tajomstvu ľudského srdca. Pretože práve poznanie uvoľňuje cestu k tajomstvu, no zároveň ho chráni pred usadením sa – idolatriou.

MODLITBA

DOTKNÚŤ SA TAJOMSTVA

O Dominikovi sa hovorí, že sa neustále modlil, až kým sa sám nestal modlitbou. Samozrejme, že aj modlitba, spoločná i osobná, vytvára v dominikánskej rodine priestor, kde čakáme na Boha. A je to práve modlitba, ktorá presvetľuje ľudské vnútro a dáva mu odvahu ísť stále hlbšie a hlbšie k prameňu neuchopiteľného tajomstva.

KOMUNITA

STRETNÚŤ ČLOVEKA

Aby sme sa nestratili sami v sebe potrebujeme tvár druhého, ktorá nás neustále vyzýva… Možno by Dominik dosiahol veľké veci aj sám, ale zvolil si náročnejšiu cestu – život v komunite. Druhí nám môžu pomáhať, môžeme s nimi prežívať ušľachtilé priateľstvo, ale môžu nás aj hnevať a často nás nechať bezradných, avšak vždy nás nechávajú v pohybe.

KÁZANIE

ZRODIŤ SLOVO

Dominik bol kazateľom milosti. Nielen o nej hovoril, ale i stretnutie s ním bolo dotykom milosti. Nenechal si svoj duchovný poklad pre seba, bol to plodný kazateľ, zrodil v sebe Slovo, ktoré uvádzalo všetko do pohybu.

DOMA I NA CESTÁCH

Táto zvláštna túžba po pohybe burcuje aj nás. Premiestňujeme sa z miesta na miesto, alebo sme skutočne v pohybe? Niekedy sme ako tuláci inokedy pútnici. Avšak so svätým Dominikom a jeho 800 ročným príbehom sa chceme vstúpiť do toho pohybu, ktorý od počiatku utvára dejiny vyvoleného národa, kresťanstva i mnohých hľadajúcich okolo nás. Pri hľadaní našej identity nás inšpiroval Tomáš Halík:

„…kresťanstvo zajtrajška nebude „ideológiou“ ani náboženstvom v zmysle „systému vier a rituálov“, ale má a môže byť školou viery, nadeje a lásky; školou podľa ideálu stredovekých univerzít, onoho spoločenstvo života, modlitby a štúdia, kde sa pravda hľadala v slobodnej diskusií a druhým sa odovzdávalo to, čo bolo predtým premeditovane…“

PO NEVYSPYTATEĽNÝCH CESTÁCH

„Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú mojimi cestami, hovorí Pán. Lebo ako vysoko je nebo nad zemou, tak vysoko sú moje cesty nad vašimi cestami a moje myšlienky nad vašimi myšlienkami.“ (Iz. 55, 8-9)

Niekedy nestačí byť dobrým, alebo mať dobré srdce, hovoriť vznešené slová a zračiť sa vo veľkých ideáloch. Nestačí hovoriť druhým, čo majú a čo nemajú robiť. Je potrebné ponoriť sa k samotnému základu svojho bytia, nechať sa preniknúť tajomstvom Boha, aby sme sa stali plodnými otcami i matkami, synmi a dcérami a všetci navzájom zviazaní putami priateľstva.

Snažíme sa prehĺbiť svoju vieru, alebo ju možno ešte len objaviť, s tými, ktorí majú nevyjasnené otázky alebo sama viera sa im stala veľkou otázkou. Máme odvahu pýtať sa hoci odpovede ostávajú otvorené. Ostať v tvorivom napätí rozhovoru, lebo kazateľ dneška je človekom dialógu. Sprevádzame hľadajúcich a kráčame s nimi ako spoluhľadajúci.

Naším cieľom je viesť mladých ľudí k tomu, aby mali odvahu ponoriť sa do ticha a stretnúť sa sami sebou, otvoreného ducha pre Boží hlas v dejinách, znameniach doby i posvätných písmach. Odvahu dotknúť sa tajomstva druhého človeka, ktoré sa zračí v jeho obnaženej tvári. Odvahu premýšľať – stať sa dospelými kresťanmi v dospelom svete.

  • Tento názov v sebe ukrýva slovo DOM, ktorý označuje dominikánsku rodinu – domov v spoločenstve bratov a sestier.
  • Písmeno A pred slovom DOM znamená zápor. Toto A naznačuje, že ak mladí chcú rásť a dozrievať, nesmú ostať len doma, ale musia sa vydať na cestu. Byť dominikánom znamená byť na cestách, a to hlavne na cestách ducha, na ktorých nás sprevádza štúdium a modlitba.