Boží hnev je dobrá správa. Evanjelium je predsa dobrá zvesť a evanjelium znovu a znovu hlása Boží hnev. Evanjelium podľa Matúša zaznamenáva päť dlhých Ježišových rečí a na konci každej z nich Ježiš hovorí o spravodlivých, ktorí si zaslúžia večnú odmenu, a o bezbožných odchádzajúcich do večného trestu (pozri Mat 7, 15–29, 10, 37-39, 13, 44-50, 18, 21-35 a 25, 31-46). Ježiš sa často háda s farizejmi, saducejmi, veľkňazmi a zákonníkmi a neštíti sa prejaviť hnev nad ich skutkami: „Hadi, hadie plemeno, ako uniknete rozsudku pekla?“ (Mt 23, 33). Ježiš ďalej odhaľuje, že osobne opäť príde súdiť živých i mŕtvych, sľubujúc, že „tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie.“ (Ján 5, 29).
To môže byť dosť prekvapujúce. Ježiš hovorí, že prišiel, aby sme „mali život a mali ho hojnejšie“ (Jn 10, 10). Učil nás: „Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, ktorí vás nenávidia“ (Lk 6, 27). Ježiš je bohatý na milosrdenstvo, vždy rád odpúšťa hriešnikom. Ale skutočnosť, že Ježiš súdi ľudí a niektorých odsudzuje na trest – dokonca večný trest – nie je v rozpore s jeho dobrotou voči ľudstvu alebo jeho milosrdenstvom. Kristov súd je v skutočnosti veľkým milosrdenstvom, pretože súd ustanovuje spravodlivosť vo stvorení.
Stefan Lochner (1410-1451): Posledný súd
Nespravodlivosť poznamenáva náš svet. Muži a ženy vraždia nevinných ľudí, klamú iných a opúšťajú svoje rodiny a záväzky. Napriek tomu Boh nemieni nechať svoje stvorenie v troskách. Sľúbil, že napraví každú krivdu a potrestanie hriechu je v tomto procese nevyhnutné. Je zlé, aby niekto akýmkoľvek spôsobom profitoval z páchania zla, a Boží trest berie všetky neprávom získané zisky. Podľa Kristovho súdu každá vražda a útok, každé ohováranie a lož, každá krádež a rúhanie vyjdú na svetlo a budú potrestané a nezostane žiaden zisk z tohto zla.
Okrem obnovenia poriadku spravodlivosti je trest liekom na najväčšiu duchovnú chorobu: hriech. Hriech nás deformuje a poškvrňuje. Čím viac hrešíme, tým viac sa učíme milovať zlo, ktoré robíme. Ježiš nenávidí hriech, pretože ničí ľudí, ktorých miluje, kazí ich a zneschopňuje žiť božský život, ktorý ponúka. Jeho posolstvo o treste odhaľuje, aký škaredý a urážlivý hriech v skutočnosti je. Ak Boh, ktorý je vševediaci a milujúci, pohŕda hriechom s takou intenzitou, mali by sme nenávidieť svoj hriech a svoje zlé túžby. Zjavenie Božieho hnevu nás volá k obráteniu, ktoré si vyžaduje našu premenu. Svätý Pavol v liste Rimanom opisuje našu spásu ako výsledok ospravedlnenia. Milosťou nás Boh robí spravodlivými. Skutočne sa môžeme stať hodnými večného života, ak dovolíme Bohu, aby rozbil hriech, ktorý nám stojí v ceste. Mali by sme sa na všetky Božie tresty pozerať v tomto svetle a mať na zreteli to, čo povedal už dávno: „Či môžem mať záľubu v smrti hriešnika? – hovorí Pán, Boh – a či nie v tom, aby sa odvrátil od svojich ciest a žil?“ (Ez 18, 23).
Ježiš svojím súdom nastolí trvalú a ustavičnú spravodlivosť, a to je skutočne dobrá správa. V Kréde a v Te Deum dokonca s radosťou oznamujeme, že Ježiš opäť príde a bude naším sudcom. Je to radostná myšlienka, pretože Ježiš nie je sudcom, „ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu.“ ( Hebr 4, 15). Je to sudca, ktorý dosť jasne hovorí, ako dosiahnuť dobrý rozsudok a ako si nájsť spojenca na lavici obžalovaných: „Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem. Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie čo robí jeho Pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca.“ (Jn 15, 14-15). Do neba nevedie žiadna cesta, len súd. Tým, že sa budeme vyhýbať hriechu, ktorý Kristus nenávidí, s dôverou, že nás chce ospravedlniť, môžeme hľadať jeho pomoc, aby sme dosiahli pravé obrátenie. Jeho milosťou sa staneme hodnými – a teda budeme súdení za hodných – večnej blaženosti.
Br. Cyril Štôla OP
Obrázok: commons. wikimedia.org
