dec
8
Ne
NEPOŠKVRNENÉ POČATIE PANNY MÁRIE
dec 8 celý deň

Slávnosť

MODLITBA
Svätý Bože, nepoškvrneným počatím Panny Márie si pripravil dôstojný príbytok svojmu Synovi a pre budúce zásluhy jeho smrti uchránil si ju od hriechu; prosíme ťa, daj, aby sme na jej orodovanie aj my prišli k tebe s čistým srdcom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

dec
16
Po
BL. ŠEBASTIÁNA MAGGIHO, KŇAZA (1414–1496)
dec 16 celý deň

Šebastián sa preslávil medzi reformátormi dominikánskeho rehoľného spôsobu života v XV. storočí. Narodil sa v roku 1414 v Brescii. Pochádzal zo šľachtického rodu a dominikánsky rehoľný odev prijal v roku 1429. Dvakrát bol generálnym vikárom reformovanej Lombardskej provincie a tiež priorom v mnohých konventoch. K sebe bol prísny, k druhým bol milý a ku každému sa správal vľúdne a trpezlivo ako „muž ozdobený akousi sladkou dobrotou, vľúdnosťou a láskavosťou“. Zomrel v roku 1496 v janovskom konvente Santa Maria di Castello. Pápež Klement XIII. schválil jeho úctu 15. apríla 1760.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, blahoslavenému Šebastiánovi si dal milosť, že správne viedol ľudí k evanjeliovej dokonalosti a pravde; prosíme, daj, nech nám jeho príklad dopomôže nastúpiť na cestu dokonalej lásky a posilňovať duchovný život pokáním, aby sme došli do tvojej slávy a večného života. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

jún
8
Po
BL. DIANY A CECÍLIE, PANIEN
jún 8 celý deň
BL. DIANY A CECÍLIE, PANIEN

Ľubovoľná spomienka

Diana de Andal sa narodila v Bologni začiatkom XIII. storočia. Bola nápomocná bl. Reginaldovi pri budovaní konventu v Bologni. Keď roku 1219 prišiel do Bologne Dominik, spolu s inými pannami si dala predsavzatie žiť mníšským životom. Svoje rozhodnutie navonok spečatili do rúk svätého patriarchu. Po prekonaní ťažkostí zo strany príbuzných, ktorí jej dokonca zlomili rebro, prišla do kláštora sv. Agnesy. Tento kláštor zriadil bl. Jordán Saský. Mníškam bola pravou matkou. Zomrela v roku 1236. Zachovalo sa päťdesiat listov, ktoré jej napísal Jordán Saský. Sú krásnym dokladom o spiritualite dominikánskej rodiny a o bratských vzťahoch medzi jej členmi a členkami. Dianinu úctu 8. augusta 1888 schválil pápež Lev XIII.
Cecília sa narodila v Ríme na začiatku XIII. storočia. Roku 1221 prešla z benediktínskeho kláštora Santa Maria in Tempulo do kláštora sv. Sixta, v ktorom spoznala sv. Dominika. Stala sa veľmi vernou svedkyňou jeho zovňajšku i ducha. Neskôr, na konci roku 1223 alebo na začiatku roku 1224 bola poslaná s tromi inými mníškami pápežom Honoriom III. do Bologne. Jej úlohou bolo vniesť ducha Otca Dominika do kláštora sv. Agnesy, ktorého zakladateľkou bola bl. Diana. Tamtiež roku 1290 zomrela. Pápež Lev XIII. schválil jej úctu 24. decembra 1891.

MODLITBA

Prosíme ťa, Pane Bože náš, nech je nám dôvodom k radosti milá oslava blahoslavených panien Diany a Cecílie. Na ich príhovor a podľa ich príkladu daj, nech srdcom i skutkami dokazujeme lásku k bratom, sestrám i pravde. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom svätým po všetky veky vekov.

jún
10
St
BL. JÁNA DOMINICIHO, BISKUPA
jún 10 celý deň
BL. JÁNA DOMINICIHO, BISKUPA

Ľubovoľná spomienka

Narodil sa okolo roku 1355 vo Florencii. Sedemnásťročný vstúpil do rehole v konvente Santa Maria Novella. Účinne pomáhal pri reforme, ktorú začal Rajmund z Kapuy po skončení epidémie čierneho moru roku 1348, a zaviedol ju v mnohých konventoch, takže sa stal „prvým horliteľom rehoľnej observancie v Itálii“. Roku 1395 v Benátkach s niekoľkými učeníkmi sv. Kataríny Sienskej, ktorú si veľmi ctil, založil kláštor Božieho Tela pre dominikánske mníšky. Jeho apoštolát bol roku 1399 náhle prerušený zákazom mestských úradov. Na zákaz však nedbal. Bol vyhnaný na dobu piatich rokov. Odišiel do Florencie, kde sa plne venoval kázaniu a preslávil sa výrečnosťou a horlivosťou o duše. Keďže v jeho humanistickej dobe sa množili otázky viery a mravov, napísal v samote knihu Locula noctis. V tomto diele podal základ kresťanskej výchovy. Občania Florencie ho roku 1406 vyslali do Ríma, aby tam rokoval o odstránení pápežskej schizmy. Získal si dôveru nedávno zvoleného pápeža Gregora XII. Pápež si ho ponechal ako svojho poradcu a roku 1408 ho vymenoval za arcibiskupa v Raguse (dnešný Dubrovník) a za kardinála s titulárnym kostolom sv. Sixta v Ríme. I vo veľmi ťažkej dobe Kostnického koncilu preukázal múdrosť a vernosť. Nový pápež Martin V. mu takisto prejavil svoju dôveru a ako svojho legáta ho poslal do Čiech a Uhorska, aby sa tam pričinil o potlačenie Husovho bludu. Počas tohto poslania zomrel v Budíne dňa 10. júna 1419. Pápež Gregor XVI. jeho úctu schválil 9. apríla 1832.

MODLITBA

Bože, štedrý darca nebeskej rady a lásky, blahoslaveného biskupa Jána si posilňoval v práci na udržiavaní jednoty Cirkvi a pri obnovovaní rehoľnej disciplíny. Na jeho príhovor daj, nech stále usilujeme o jednotu a pokoj. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

jún
12
Pi
BL. ŠTEFANA BANDELLIHO, KŇAZA
jún 12 celý deň
BL. ŠTEFANA BANDELLIHO, KŇAZA

Tento výrečný a horlivý apoštol, ktorého nazývali „nový Pavol“, sa narodil roku 1369 v Castelnuovo Scrivia neďaleko piemontskej Alessandrie
a v Piacenzi prijal rehoľný odev. Vyučoval filozofiu a teológiu na univerzite v Pávii. Vynikol však najmä kázaním a spovedaním. Svojím kázaním obrátil mnohých hriešnikov. Zomrel 11. júna 1450 v mestečku Saluzzo pri Turíne viac ako osemdesiatročný. Jeho orodovaniu po smrti sa pripisuje, že mestečko Saluzzo bolo vyslobodené z obliehania. Pápež bl. Pius IX. jeho úctu potvrdil 21. februára 1856.

MODLITBA

Milosrdný Bože, ty zblúdilých navraciaš na cestu spásy, preto si z blahoslaveného Štefana učinil vynikajúceho kazateľa evanjelia. Pre jeho zásluhy daj, aby sme sa jeho napodobňovaním užšie spojili s Kristom a pracovali tak, aby sme dostali odmenu, ktorú si prisľúbil robotníkom budujúcim Božie kráľovstvo. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom svätým po všetky veky vekov.

aug
9
Ne
BL. JÁNA ZO SALERNA, KŇAZA (1190–1242)
aug 9 celý deň
BL. JÁNA ZO SALERNA, KŇAZA (1190–1242)

Narodil sa roku 1190. Pochádzal zo vznešeného normandského rodu Salerni. Keď pod vplyvom bl. Reginalda r. 1219 vstúpil do rehole, bol už kňazom a univerzitným profesorom. V tom istom roku ho sv. Dominik poslal so skupinou bratov do Toskánska, aby vo Florencii založili konvent. Bol vedúcim tejto skupiny bratov. Horlivo pracoval na poli obhajoby právd katolíckej viery. Zomrel roku 1242 vo Florencii. Pápež Pius VI. jeho úctu potvrdil 2. apríla 1783.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty chceš, aby sa viera vzmáhala; preto si urobil z blahoslaveného Jána vynikajúceho hlásateľa tvojho slova. Na jeho orodovanie nám dopraj, aby to, čo srdcom veríme k spravodlivosti, sme ústami vyznávali na spásu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

aug
14
Pi
BL. AIMONA TAPARELLIHO, KŇAZA (1398–1495)
aug 14 celý deň
BL. AIMONA TAPARELLIHO, KŇAZA (1398–1495)

Narodil sa roku 1398 vo vznešenej rodine v piemontskom mestečku Savigliano. Do Rehole kazateľov vstúpil v zrelom veku. Bol „vynikajúcim učiteľom a kazateľom“, horlil za dom Boží, skôr vyhľadával pravdu než bludy, najmä po smrti Bartolomeja z Cerveri (r. 1466). Veľmi si uctieval prebl. Pannu Máriu. Keď na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie roku 1495 zomrel, mal takmer sto rokov. Zanechal po sebe spomienku ako na človeka oddaného rozjímaniu. S hlbokou zbožnosťou slávil eucharistiu a božské ofícium. Pápež bl. Pius IX. jeho úctu schválil 29. mája 1856.

MODLITBA
Pane a Bože náš, tebe slúžiť, znamená kraľovať; na príhovor blahoslaveného Aimona, z ktorého si učinil vynikajúceho bojovníka za vieru, dopraj i nám, nech ti v Cirkvi slúžime tým, že budeme šíriť pokoj a jednotu, a tak si zaslúžime radovať sa s ním vo večnom kráľovstve. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

aug
15
So
NANEBOVZATIE PANNY MÁRIE
aug 15 celý deň
NANEBOVZATIE PANNY MÁRIE

Slávnosť

Touto slávnosťou si so vzdávaním vďaky spomíname na orodovanie bl. Panny Márie i na to, že chráni dominikánsku rehoľu. Liturgicky sa to môže vyjadriť mnohými spôsobmi: procesiou pred omšou alebo slávnostným vstupom; pri omši väčším zdôraznením toho alebo onoho momentu eucharistického úkonu; pri liturgii hodín slávnostnejším slávením niektorej hodiny alebo zvolením niektorých osobitných prvkov.

MODLITBA
Všemohúci a večný Bože, ty si vzal nepoškvrnenú Pannu Máriu, matku tvojho Syna, s telom a dušou do nebeskej slávy; prosíme ťa, pomáhaj nám, aby sme vždy smerovali k nebu a mohli mať s ňou účasť na večnej blaženosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

sep
22
Ut
BL. HYACINTA SERRANA LÓPEZA, KŇAZA, A SPOLOČNÍKOV, MUČENÍKOV († 1936)
sep 22 celý deň

Je to skupina 18 dominikánov z Aragónskej provincie, ktorá bola zriadená v roku 1301. Do tejto provincie patrili sv. Vincent Ferrer, sv. Ľudovít Bertrán, bl. Dalmác Moner a bl. František Coll. Sú prvými španielskymi dominikánmi, ktorí sa stali obeťami náboženského prenasledovania počas Druhej španielskej republiky, a povýšení na oltár. Deväť týchto blahoslavených je z konventu v Calande (Teruel), kde bol vtedy formačný dom; päť z Valencie a štyria z Barcelony.

Hyacint Serrano López (30. 07. 1901–25. 11. 1936), kňaz, provinčný vikár. Mal dary spisovateľa a organizátora. Potajomky pomáhal svojim ukrývaným spolubratom. No po čase ho začali sledovať, kontrolovali mu korešpondenciu a uväznili. Pred smrťou vykríkol o veľkosti Krista Kráľa a hneď ho zastrelili.

Ľudovít Urbano Lanaspa (03. 06. 1882–25. 08. 1936), kňaz, provinčný vikár. Magister teológie, doktor filozofie, kazateľ, vynikajúci spisovateľ, kňaz vzácnej povesti, venoval sa sociálnym otázkam a pomoci chudobným. Jeho príprava na smrť a mučeníctvo vzbudili mimoriadnu pozornosť.

Konštantín Fernández Álvarez (07. 02. 1907–29. 08. 1936), kňaz. Výborný teológ, vyučoval v Ríme na Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského a v konvente vo Valencii. Bol udaný a väznený a potom odsúdený na smrť.

Rafael Pardo Molina (28. 10. 1899–26. 09. 1936), brat spolupracovník, starostlivý kostolník mal na starosti posvätné predmety a svätostánok. Keď ho červení našli skrytého, uväznili ho a zastrelili.

Lucio Martínez Mancebo (28. 07. 1902–29. 07. 1936), kňaz. Podprior a magister novicov a študentov filozofie. Počas prenasledovania členov komunity s niektorými členmi sa potajomky venoval najmä starým spolubratom skrývaným v súkromných domoch. Napokon podstúpil mučenícku smrť.

Anton López Couceiro (15. 11. 1869–29. 07. 1936), kňaz. Bol submagistrom novicov. Praktizoval čoraz viac skutky pokánia. Keď prišla hodina utrpenia, povzbudzoval aj ostatných, aby odpustili katom.

Felicísimo Díez González (26. 11. 1907–29. 07. 1936), kňaz, profesor filozofie, bol vzorom asketického života. Prozreteľne vedel vystihnúť sociálnu a náboženskú situáciu tých dní.

Saturio Rey Robles (21. 12. 1907–29. 07. 1936), kňaz. Veľmi sa usiloval žiť vzorne v spoločnom rehoľnom živote. No poslednú chvíľu života začal prežívať v kríze, ale povzbudený kňazmi Felicísimom a A ntonom prijal kalich utrpenia a pridružil sa k nim aj v odpúšťaní katom.

Tirso Manrique Melero (26. 01. 1877–29. 07. 1936), kňaz. Ako seminarista bol u jezuitov, potom bol vysvätený ako diecézny kňaz a napokon ako 51 ročný vstúpil do rehole dominikánov. Bol výborný latinista, napísal aj gramatiku, bol pokorný, no bál sa, či vydrží skúšku v prenasledovaní. No s pomocou Ducha Svätého premohol úzkosti a pripodobnil sa v mučeníckej smrti Kristovi na kríži.

Gumersindo Soto Barros (21. 10. 1869–29. 07. 1936), brat spolupracovník. Dobrý matematik a veľmi pracovitý. Pretože nemohol chodiť, čakal na ulici, aby si ho červení vzali k ostatným mučeníkom.

Lambert de Navascués y de Juan (18. 05. 1911–29. 07. 1936), novic, brat spolupracovník. Študoval na univerzite, no vybral si úlohu byť dominikánskym frátrom. Nechcel opustiť Calandu, aby mohol pomáhať starším dominikánom, aj keď bol stále v nebezpečenstve, že ho chytia a umučia.

Jozef Mária Muro Sanmiguel (26. 10. 1905–30. 07. 1936), kňaz. Hoci mal slabé zdravie, jeho ideálom bolo byť misionárom a mučeníkom. Ako diecézny kňaz po šiestich rokoch vstúpil k dominikánom. Červení ho zastrelili spolu s klerikom Joachimom, keď po oboch najprv vytrvalo sliedili, až ich napokon chytili na poli.

Joachim Prats Baltue?a (05. 03. 1915–30. 07. 1936), novic, klerik. Putoval do Lurdov, kde spoznal svoje budúce povolanie. Po dosiahnutí hodnosti univerzitného bakalára vstúpil k dominikánom. Podstúpil mučeníctvo ako 21 ročný spolu s Jozefom Murom Sanmiguelom.

František Calvo Burillo (21. 11. 1881–02. 08. 1936), kňaz. Bol lektorom teológie a licenciátom v literatúre a filozofii. Osobitne sa venoval službe sviatosti pokánia. V júli 1936 pre chorobu býval u svojich príbuzných. Keď ho chytili a viedli na popravu, ťažko kráčal na tejto krížovej ceste, no jasne sa modlil ruženec a žehnal katov a odpúšťal im.

František Monzón Romeo (29. 03. 1912–29. 08. 1936). Za kňaza bol vysvätený 3. mája 1936. Teda bol kňazom necelé štyri mesiace. Darmo sa rodičia usilovali zachrániť ho. Stačilo, že bol kňaz, aby ho červení neušetrili. Povedal, že sa obetuje za Krista, pretože Kristus sa obetoval za neho.

Ramón Peiró Victorí (07.03.1891–31.08.1936), kňaz. Vyučoval 10 rokov v Solsone ašpirantov na vstup do noviciátu dominikánskej rehole. V Barcelone sa osobitne venoval spovedaniu. Keď ho revolucionári našli skrytého, energicky priznal, že je kňaz a rehoľník. To stačilo, aby ho odsúdili na smrť.

Jozef Mária Vidal Segú (03. 02. 1912–?. 09. 1936). Bol len 5 rokov kňazom. Hoci sa skrýval u svojho brata rehoľníka, našli ho a usmrtili.

Santiago Meseguer Burillo (01. 05. 1885–?. 11. 1936), kňaz. Vyučoval teológiu na Generálnom štúdiu a v seminári vo Valencii. V Barcelone konal príležitostné duchovné cvičenia. Aj on umrel mučeníckou smrťou.

Za blahoslavených ich 11. marca 2001 vyhlásil pápež Ján Pavol II. spolu s ďalšími 215 mučeníkmi zo Španielskej občianskej vojny.

MODLITBA
Všemohúci a večný Bože, blahoslaveným mučeníkom Hyacintovi Serranovi Lópezovi a spoločníkom si dal milosť, že mohli umrieť za Krista; ako si im dal odvahu podstúpiť smrť za teba, tak aj nám slabým láskavo pomáhaj, aby sme ťa neohrozene vyznávali svojím životom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
5
Po
BL. RAJMUNDA Z KAPUY, KŇAZA (cca 1330–1399)
okt 5 celý deň
BL. RAJMUNDA Z KAPUY, KŇAZA (cca 1330–1399)

Ľubovoľná spomienka

Pochádzal zo šľachtickej rodiny Delle Vigne. Narodil sa okolo roku 1330 v Kapue. Počas štúdií v Bologni okolo roku 1350 na základe „zázračného povolania Pánom“ vstúpil do rehole. Ako dvadsiatytretí Magister rehole (r. 1380) usilovne presadzoval reformu rehole horlivou modlitbou a príkladom evanjeliového života. Nabádala ho k tomu sv. Katarína Sienská, ktorej bol rozvážnym duchovným vodcom a životopiscom. Bol jej výborným učiteľom, ona ho však prehovorila, aby pracoval pre Cirkev a pre rímskeho pápeža, ktorý vtedy sídlil v Avignone. Zomrel v povesti svätosti 5. októbra 1399 v Norimberku počas vizitácie nemeckých konventov. Pápež Lev XIII. ho zapísal do zoznamu blahoslavených 15. mája 1899. Jeho telesné pozostatky sú uložené v kostole San Domenico Maggiore v Neapole.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, blahoslaveného Rajmunda si povolal, aby sa snažil vojsť do tvojho kráľovstva dokonalou láskou. Daj, nech nás jeho orodovanie posilňuje, nech žijeme v duchovnej radosti a na ceste lásky robíme stále pokroky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
6
Ut
BL. BARTOLOMEJA LONGU, LAIKA (1841–1926)
okt 6 celý deň
BL. BARTOLOMEJA LONGU, LAIKA (1841–1926)

Narodil sa roku 1841 v mestečku Latiano neďaleko Brindisi. Študoval právo v Neapole. Tam sa tiež zúčastňoval špiritistických stretnutí a úplne stratil vieru. Dominikánsky páter Alberto Radente ho priviedol naspäť k božskej milosti. Prijal ho do Tretieho rádu sv. Dominika (r. 1871) a dal mu meno Rozár. Mariánskou zbožnosťou nechal preniknúť celý svoj život, aby posväcoval seba i iných. Dal postaviť aj mariánsku svätyňu v Pompejskom údolí (r. 1876) a založil Kongregáciu sestier dominikánok posvätného ruženca (r. 1897). Tiež dal postaviť dva sirotince a tlačiareň. Sám toho veľa napísal a vydal na chválu blahoslavenej Panny Márie a kazateľskej rehole, na prospech kresťanskej viery a sociálnej spravodlivosti. Vstúpil do čistého manželského zväzku s Máriou Annou Farnararovou, vdovou po pánovi De Fusco, ktorá sa veľmi zaslúžila o mnoho dobročinných diel spolu s ďalšími dobrodincami z radov laikov, ale i rehoľného a diecézneho kléru. Zomrel 5. októbra 1926. Pápež Ján Pavol II. ho 26. októbra 1980 zapísal do zoznamu blahoslavených. Jeho telesné pozostatky sú uložené pod chrámom v Pompejach.

MODLITBA
Všemohúci a milosrdný Bože, blahoslaveného Bartolomeja, hlásateľa ruženca blahoslavenej Panny Márie a otca chudobných detí a sirôt, si nám dal za obdivuhodný príklad dobroty a lásky; na jeho príhovor nám dopraj, nech vo svojich blížnych vidíme a milujeme Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
7
St
RUŽENCOVEJ PANNY MÁRIE
okt 7 celý deň
RUŽENCOVEJ PANNY MÁRIE

Sviatok

Dnešným sviatkom naša rehoľa spolu s katolíckou Cirkvou oslavuje zázračné Božie skutky v prospech ľudstva, keď nábožne rozjíma o tajomstvách života, umučenia a zmŕtvychvstania Ježiša, nášho Spasiteľa, spolu s Máriou, jeho matkou, ktorá je „vzorom meditácie o Kristových slovách a ktorá príkladne pochopila svoje poslanie“ (LCO, č. 67 II). Také veľké dobrodenia, harmonicky skĺbené v jeden celok, sa spomínajú v tomto zvláštnom druhu modlitby, ktorý sa zvyčajne volá „Ružencom“. Je známe, že táto modlitba sa rozšírila v bohatom apoštolskom živote našej rehole. Blahoslavený Humbert de Romans († 1277), keď pre novicov rehole zostavil príručku s názvom „Ako sa modliť“ (Opera II, 543), nadovšetko zdôrazňuje toto: „Novic po matutíne k preblahoslavenej Panne, nech najprv myslí a precítene rozjíma o Božích dobrodeniach, ako sú jeho Vtelenie, Narodenie a iné podobné; … potom nech sa modlí Otčenáš a Zdravas’, Mária, … Po kompletóriu nech znova rozjíma o Božích dobrodeniach, ako sú na začiatku uvedené v príručke „Ako sa modliť“ …, potom možno ešte pridať antifónu „Zdravas’, Kráľovná“ …, tiež ďalšie antifóny a osobné modlitby k preblahoslavenej Panne.“ Medzi bratmi, ktorí mali veľký podiel na modlitbe ruženca, predovšetkým treba spomenúť blahoslaveného Alana de La Roche (1428–1478) a potom veľmi preslávené Bratstvo, ktoré založil Jakub Sprenger O.P. v Kolíne so súhlasom Apoštolského Stolca (1476). Tiež pápež svätý Pius V., ktorý bulou zo 17. septembra 1569 „Consueverunt Romani Pontifices“ schválil definitívne formu ruženca a novou bulou z 5. marca 1572 „Salvatoris Domini“ zaviedol v liturgii sviatok Panny Márie Víťaznej, neskôr premenovaný na sviatok preblahoslavenej Panny Márie Ružencovej, ktorý sa má sláviť 7. októbra. Tento sviatok schválila aj najnovšia obnovená liturgia. Od toho času doľahla na nás ťarcha usilovne sa starať, aby sa táto forma modlitby udomácnila v našich komunitách, aby sme ju s apoštolskou horlivosťou šírili aj medzi veriacimi; čiže minulé modlitby aby sa obohatili novými. Naozaj ružencová modlitba „nás vedie k rozjímaniu o tajomstve spásy, v ktorom Panna Mária sa intímne spája s dielom svojho Syna“ (LCO, č. 67, § II) a ponúka sa ako najúčinnejší prostriedok na šírenie viery a na oživenie kresťanského života v ľuďoch. Pretože „tento veniec modlitby akoby predstavoval skrátené evanjelium, a teda akoby formu modlitby Cirkvi“ (Pavol VI., Apoštolská exhortácia Recurrens mensis october, 7. 10. 1969).

MODLITBA
Dobrotivý Bože, tvoj jednorodený Syn nám svojím životom, smrťou a zmŕtvychvstaním získal večnú spásu. Daj, prosíme, keď v posvätnom ruženci preblahoslavenej Panny Márie o týchto tajomstvách rozjímame, nech aj podľa nich žijeme a dosiahneme to, čo sľubujú. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
8
Št
BL. AMBRÓZA SANSEDONIHO, KŇAZA (1220–1286)
okt 8 celý deň
BL. AMBRÓZA SANSEDONIHO, KŇAZA (1220–1286)

Narodil sa roku 1220 v Siene vo vznešenej rodine. V tom istom meste roku 1237 vstúpil do rehole. V Paríži a v Kolíne bol žiakom Alberta Veľkého spolu s Tomášom Akvinským a Petrom de Tarantaise (neskorším pápežom Inocentom V.). Pod vedením Alberta Veľkého začal prednášať na univerzite v Kolíne, podobne i Tomáš Akvinský. Venoval sa obnove cirkevných škôl a častejšie a účinne ho poverovali sprostredkovávať mier. Neustále sa venoval božským veciam a vytrvalo kázal. Zomrel 20. marca 1287. Jeho úctu 8. októbra 1622 dovolil pápež Gregor XV.

MODLITBA
Milosrdný Bože, daj, nech spomienka na blahoslaveného Ambróza poteší tvoju Cirkev, aby neustále pociťovala duchovnú pomoc a raz požívala večné radosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky vekov.

BL. MATÚŠA CARRERIHO, KŇAZA (1420–1470)
okt 8 celý deň
BL. MATÚŠA CARRERIHO, KŇAZA (1420–1470)

Narodil sa okolo roku 1420 v Mantove. Do rehole vstúpil roku 1440. Vynikal dokonalým sebazáporom, dobrými kázňami a mnohých ľudí priviedol ku Kristovi. Mal takú lásku, že bol ochotný dať sa do služby, aby oslobodil akúsi dievčinu. Veľmi sa zaslúžil o obnovu rehoľného života. Zomrel 5. októbra 1470 v lombardskom Vigevane. Pápež Sixtus IV. roku 1482 dovolil jeho liturgickú spomienku, roku 1518 ho vyhlásili za spolupatróna mesta. Pápež Benedikt XIV. jeho úctu potvrdil 23. septembra 1742.

MODLITBA
Pane a Bože náš, vzbuď v našich srdciach lásku ku krížu a k utrpeniu, a daj, nech na príhovor blahoslaveného Matúša a podľa jeho príkladu, sa staneme účastní Kristových bolestí i slávy. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
30
Pi
BL. BENVENUTY BOIANIOVEJ, PANNY (1255–1292)
okt 30 celý deň
BL. BENVENUTY BOIANIOVEJ, PANNY (1255–1292)

Narodila sa 4. mája 1255 v Cividale del Friuli (Udine) v Benátsku. Bola siedmou dcérou a rodičia ju i napriek tomu s radosťou prijali. Preto dostala meno Benvenuta, čo znamená Vítaná. V živote vynikala dokonalou nevinnosťou. Prijala rehoľný odev Tretieho rádu sv. Dominika a mnoho utrpenia obetovala za obrátenie hriešnikov. Urobila sľub na hrobe sv. Dominika, a ozdravela. Stala sa jeho najhorlivejšou žiačkou a vytrvalo sa modlila a konala pokánie. Zomrela 30. októbra 1292. Jej úctu 6. februára 1765 potvrdil pápež Klement XIII.

MODLITBA
Pane a Bože náš, vlej nám milosť kajúcnosti, modlitby a pokory, aby sme mohli napodobňovať blahoslavenú pannu Benvenutu, a tak ako ona, i my sme umŕtvovaním žiadostivosti tela žili duchovne, ustavične mysleli na nebeské veci a v tebe, jedinom Bohu, našli odpočinutie a slávu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

BL. TERENCA ALBERTA O’BRIEN, BISKUPA a bl. PETRA HIGGINSA, KŇAZA, MUČENÍKOV (1601–1642/51)
okt 30 celý deň

Obaja sa narodili roku 1601 v Írsku, obaja tiež roku 1622 vstúpili do Rehole kazateľov.

blessed-peter-ohigginsPeter Higgins bol priorom dominikánskeho konventu v meste Naas. Uväznili ho kvôli lživej propagande, že on zapríčinil masakru protestantov v Ulsteri. A hoci hájil protestantov, predsa ho odsúdili na smrť a 23. marca 1642 v Dubline popravili.

blessed-terrence-albert-obrien1Terenc Albert O’Brien bol provinciálom Írskej dominikánskej provincie a potom biskupom v Emly. Popravili ho za neohrozenú obhajobu katolíckej viery 30. októbra 1651.

Trpeli kvôli viere v ustavičnú prítomnosť Krista v Cirkvi a kvôli vernosti rímskemu pápežovi ako Petrovmu nástupcovi a tiež preto, že anglického kráľa odmietali uznať za hlavu Cirkvi. Pápež Ján Pavol II. ich zapísal do zoznamu blahoslavených 27. septembra 1992 s ďalšími ich pätnástimi spoločníkmi v mučeníctve (1579–1654).

MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty si na živote a smrti blahoslavených mučeníkov Terenca Alberta a Petra ukázal príklad hrdinskej lásky k tvojej Cirkvi a sily; prosíme ťa, na ich orodovanie daj, nech vždy vzrastáme v láske k tebe a blížnym a prijmeme smrť podľa tvojej vôle. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

nov
3
Ut
SV. MARTINA DE PORRES, REHOĽNÍKA (1579–1639) – sviatok
nov 3 celý deň

sv-martin-de-porresMartin sa narodil v peruánskom meste Lime roku 1579 ako nemanželské dieťa španielskeho rytiera Jána a Anny Velasquezovej, prepustenej otrokyne čiernej pleti. Medzi svätými je Martin zástupcom ľudu čiernej pleti, v Novom svete tak bolestne ponižovaného. Pracoval ako holičský pomocník. Požiadal o prijatie do rehole svätého Dominika. Prijali ho medzi laikov v konvente Panny Márie Ružencovej v Lime a roku 1603 mu povolili zložiť slávnostné sľuby.
Bol obdarený jedinečnou prostotou, bezúhonnosťou a vierou. Prideľovali mu podradné práce, Boh ho však obdaril nebeskými darmi a charizmami. Ovládla ho preveľká láska k tajomstvu Eucharistie a utrpeniu nášho Vykupiteľa. Preto svoj život celkom zasvätil službe lásky k ubiedeným, najmä chorým, nevynímajúc ani zvieratká. Preto zaslúžene bol vyhlásený za nebeského patróna bratov spolupracovníkov. Obľúbil si pôst, veľmi prísne pokánie a modlitbu, ktorú si konal najmä v noci podľa Ježišovho príkladu. Z modlitby čerpal svetlo, ktoré mu obdivuhodne osvetľovalo články kresťanskej viery. Zomrel v Lime 3. novembra 1639. Pápež Gregor XVI. ho roku 1837 vyhlásil za blahoslaveného a bl. Ján XXIII. ho 6. mája 1962 zapísal do zoznamu svätých. Martin si získal srdcia všetkých obyvateľov Severnej a Južnej Ameriky, a to nielen svojou mimoriadnou pokorou, ktorá priťahuje, lež aj tým, že jeho osoba sa stala symbolom.

MODLITBA
Milosrdný Bože, svätého Martina si priviedol po ceste pokory do nebeskej slávy; daj, aby sme podľa jeho príkladu pomáhali svojim blížnym v núdzi a chorobe a tak dosiahli s ním účasť na radosti svätých v nebi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

nov
5
Št
BL. ŠIMONA BALLACCHIHO, REHOĽNÍKA (cca 1240–1319)
nov 5 celý deň

blessed-simon-ballachiNarodil sa okolo roku 1240 v mestečku Sant’Arcangelo (Forl?) neďaleko Rimini v Taliansku. V Rimini tiež prijal rehoľný odev bratov spolupracovníkov. Preslávil sa pokorou a ľudským prístupom. Viedol skrytý život s Kristom a konal tvrdé pokánie za obrátenie hriešnikov podľa vzoru sv. otca Dominika. Vynikal v jemnom spôsobe správania, najmä v styku s deťmi, ktoré múdro poučoval o základoch kresťanského života. Zomrel 3. novembra 1319 v Rimini. Pápež Pius VII. dovolil jeho úctu 14. marca 1820.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, blahoslaveného Šimona si zbavil svetskej namyslenosti a naučil si ho zotrvávať v ustavičnej modlitbe a pokorovaní; dopraj nám, nech podľa jeho príkladu pokorne hľadáme teba a nakoniec dosiahneme sľúbenú odmenu v nebi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

nov
6
Pi
BL. ALFONZA DE NAVARRETE, KŇAZA († 1617) A SPOLOČNÍKOV, MUČENÍKOV
nov 6 celý deň

alfonz-de-navarreteV Omure a Nagasaki v Japonsku došlo v rokoch od 1614 do 1632 k prenasledovaniu kresťanov, ktoré rozpútal najvyšší vojenský veliteľ ToKugawa Yeyasu. Vo veľkom množstve mučeníkov vyniká Alfonz de Navarrete (1617), španielsky dominikán, provinčný vikár Rehole kazateľov. Po statočne znášanom mučení, najmä ohňom, bolo umučených jedenásť kňazov z Európy, takisto sedem rehoľníkov a osemnásť mužov a žien z Japonska, pričom všetci nejakým spôsobom prináležali do dominikánskej rehole (novici, bratia spolupracovníci, terciári). K nim treba pripočítať šesťdesiattri členov bratstva Svätého ruženca a iných osemnástich veriacich laikov, z ktorých štyria podstúpili mučenícku smrť v dominikánskom habite. Ich mŕtve telá boli spálené a pozostatky porozhadzované. Týchto všetkých spolu s inými, ktorí v tomto období v Japonsku boli umučení, pápež bl. Pius IX. roku 1867 slávnostne vyhlásil za blahoslavených.

MODLITBA
Všemohúci a milosrdný Bože, kázaním a hrdinským svedectvom blahoslavených mučeníkov Alfonza a spoločníkov si priviedol národy Ďalekého Východu k poznaniu svojho milovaného Syna; pokorne ťa prosíme, na ich orodovanie daj týmto národom vytrvalosť vo viere. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

nov
7
So
VŠETKÝCH SVÄTÝCH REHOLE KAZATEĽOV
nov 7 celý deň

allsaintsSlávením dnešného sviatku vzdávame úprimný hold spomienke na „tých, ktorí nás v rodine svätého Dominika životom predišli a teraz nám slúžia ako vzor, ako sa správať v živote, znášať sa v rehoľnom spoločenstve a navzájom si pomáhať; a orodovaním u Boha nám vyprosujú pomoc, aby nás vyburcovala k nasledovaniu ich života a upevňovala v nás ducha povolania“ (porov. LCO, č. 16 a 67).

MODLITBA
Bože, ty si vzor všetkej dokonalosti a svoju Cirkev stále zdobíš rozmanitými darmi svätosti, ktoré slúžia na budovanie Kristovho tela. Prosíme ťa, daj, aby sme kráčali v šľapajach svätých našej rodiny a raz sa spolu s nimi aj radovali vo večnosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

nov
8
Ne
SPOMIENKA NA VŠETKÝCH ZOSNULÝCH BRATOV A SESTRY REHOLE KAZATEĽOV
nov 8 celý deň

alldefunctorumNaša rehoľa, súčasť pokrsteného Božieho ľudu, pokračuje na ceste k Bohu, od ktorého dostala apoštolské poslanie. Včera sme oslavovali bratov a sestry, čo sa spolu radujú v nebi a požívajú plné spoločenstvo slávy s Kristom. Pri dnešnom slávení máme pamätať na tých, čo už zosnuli a predišli nás do večnosti so znamením viery.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, podivuhodne nás pozývaš k tej istej nádeji; pokorne ťa teda prosíme za našich zosnulých bratov a sestry. Keďže si ich v tomto živote nevýslovne miloval a dal si im milosť, že ti slúžili hlásaním evanjelia s apoštolskou láskou, prijme ich teda dobrotivo k sebe do večného pokoja a radosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

nov
14
So
BL. JÁNA LICCIU, KŇAZA (cca 1430–1511)
nov 14 celý deň

bl_john_liccioNarodil sa okolo roku l430 v Caccamo (Palermo) na Sicílii. Bl. Peter Geremia mu poradil, aby pätnásťročný vstúpil do Rehole kazateľov v konvente sv. Zity. Od neho prijal tiež rehoľný odev. Bol veselej a srdečnej povahy, horlil za obnovu rehoľných observancií a rozširoval mariánsky ruženec. Kázal po celej Sicílii, všade navštevoval chorých, chudobných a uväznených. Poctili ho titulom „apoštol Sicílie“. Stále sa snažil o to, aby roky obohacoval životom a nie život rokmi.
Naplnený čnosťami a zásluhami zomrel l4. novembra 1511 v Caccamo, v konvente, ktorý dal predtým postaviť. Jeho úctu potvrdil 25. apríla 1753 pápež Benedikt XIV.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, blahoslaveného Jána si preslávil tým, že úplne zaprel sám seba a tak ťa miloval, že chudobným mohol zjavovať tajomstvá tvojej lásky; daj, nech ho tak napodobňujeme, aby sme vždy hľadali to, čo je hore u teba a usilovne sa snažili získať bratov a sestry pre Krista. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

BL. LUCIE Z NARNI, PANNY (1476–1544)
nov 14 celý deň

beataluciadanarniNarodila sa 13. novembra 1476 v umbrijskom Narni. V roku 1491 sa zasnúbila s Petrom de Alessio, vznešeným milánskym mužom. So snúbencom sa dohodla, že neporuší panenstvo. Po troch rokoch takéhoto života prijala odev dominikánskej rehole. Stalo sa to 8. mája 1494 na sviatok Nanebovstúpenia Pána. Čoskoro ju poslali do domu sv. Kataríny Sienskej v Ríme, v roku 1496 do Viterba. Vo Viterbe ju Pán Ježiš vyznamenal posvätnými stigmami. Pravdivosť tejto skutočnosti potvrdili viackrát teológovia i lekári. Kvôli tomu a kvôli známkam svätosti žiadal ferrarský vojvoda Herkules I. pápeža, aby Božia služobnica prišla do Ferrary a radila mu. Keď tam bol postavený kostol i kláštor sv. Kataríny Sienskej, slávnostne ju uviedli do mesta. Bolo to 7. mája 1499. Dňa 15. novembra 1544 tam tiež umrela. Na príkaz spovedníka napísala knihu o tajomstve stigiem a o vnútornom živote. Jej úctu potvrdil 1. marca 1710 pápež Klement XI. Jej telesné pozostatky sú uložené v Narni.

MODLITBA
Milosrdný Bože, blahoslavenú Luciu si podivuhodne ozdobil znameniami umučenia tvojho Syna a spolu s darom panenstva a trpezlivosti si ju naučil odrážať vábenia sveta a odolávať jeho prenasledovaniu. Daj, nech sa na jej príhovor a podľa jej príkladu nenecháme premôcť svetským vábením ani zlomiť nijakým protivenstvom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

nov
15
Ne
SVÄTÉHO ALBERTA VEĽKÉHO, BISKUPA A UČITEĽA CIRKVI (cca 1206–1280)
nov 15 celý deň

saint-albert-the-greatAlbert sa narodil v Lavingene vo Švábsku koncom XII. alebo začiatkom XIII. storočia. Vyštudoval v Padove (1223) a tamtiež prijal rehoľný odev z rúk blahoslaveného Jordána Saského. V rokoch 1242 až 1248 vyučoval v Paríži, a zo všetkých jeho žiakov najusilovnejší bol Tomáš Akvinský. Všestranný Albertov duch otváral študentom, ktorí prichádzali do Paríža z cudzích krajín, nový vedný odbor, totiž Aristotelovu fyziku, doplnenú výkladmi židovských a arabských učencov. V roku 1248 bol vymenovaný za predstaveného Generálneho štúdia v Kolíne, ktoré bolo zriadené pred nedávnom; prišiel s ním tam aj Tomáš. Potom vykonával rôzne funkcie, bol zvolený za provinciála Teutónie (1254 až 1257) a spolu s františkánom Bonaventúrom zápalisto obhajoval právo žobravých rádov vyučovať na univerzitách. V roku 1260 bol vysvätený za biskupa v Rezne (Regensburg), lež po dvoch rokoch sa úradu zriekol; necítil sa byť toho hodný. Vrátil sa k svojmu štúdiu a zdržoval sa striedavo vo Würzburgu, Štrasburgu a Kolíne. Obdivuhodne spájal božskú múdrosť s ľudskou učenosťou. Veľmi sa preslávil napísanými dielami a prednáškami, ale ešte viac žiaril bezúhonným životom, správaním a dušpastierskou láskou. Vynikal tiež úctou k Eucharistii a k Panenskej Bohorodičke, ktorá ho, ako sa povrávalo, posilňovala k vytrvalosti vo svätých predsavzatiach. Zanechal po sebe vynikajúce svedectvá o božskej náuke a iných vedných odboroch, takže právom sa nazýva „Veľký“ a „Všestranný učiteľ“. Zomrel 15. novembra 1280 v Kolíne. Pápež Pius II. roku 1459 Alberta začlenil medzi posvätných učiteľov Cirkvi. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Gregor XV. v roku 1622. Pius XI. ho vyhlásil za svätého 16. decembra 1931 a Pius XII. ho v roku 1941 určil za patróna bádateľov v prírodných vedách.

MODLITBA
Bože, prameň všetkej múdrosti, svätého biskup Alberta si vyznačil tým, že ľudskú vedu uviedol do súladu so zjavenou pravdou; dopraj nám kráčať v šľapajach tohto učiteľa, aby nám pokrok vo vede pomáhal lepšie poznávať a vrúcnejšie milovať teba. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

nov
19
Št
BL. JAKUBA BENFATTIHO, BISKUPA († 1332)
nov 19 celý deň

beato_giacomo_benfatti_di_mantova
Narodil sa asi v polovici XIII. storočia v Mantove. Bol priateľom a spolupracovníkom pápeža bl. Benedikta XI. Ten istý pápež ho menoval za biskupa v Mantove (1304). Snažil sa o odstránenie nenávisti a roztržiek. Svojou starostlivosťou a láskou povzbudzoval chudobných, ktorých dvakrát po sebe smutne postihol mor i hlad. Zaslúžil si meno „otec chudobných“. Zomrel 19. novembra 1332 v povesti svätosti po 28 rokoch biskupskej služby. Dňa 22. septembra 1859 pápež bl. Pius IX. schválil jeho úctu, ktorá trvala od nepamäti.

MODLITBA
Všemohúci Bože, blahoslaveného Jakuba si urobil vzorným pastierom stáda, aby medzi ľuďmi šíril pokoj a milosrdenstvo; jeho príhovor a príklad nech nám dopomôžu, aby sme boli svorní v pravde tvojho slova a vždy horliví v tvojej láske. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

nov
24
Ut
SV. IGNÁCA KLEMENTA DELGADU, BISKUPA, VINCENTA LE QUANG LIEM A PACE, KŇAZA, DOMINIKA PHAM TRONG (AN) KHAMA, LAIKA, A SPOLOČNÍKOV, MUČENÍKOV
nov 24 celý deň

delgadoTento zástup 117 mučeníkov pápež Ján Pavol II. slávnostne vyhlásil za svätých 19. júna 1988. Na území dnešného Vietnamu boli pre Kristovo meno kruto mučení a usmrtení v XVIII. a XIX. storočí. Z nich je 96 Vietnamcov, 11 Španielov a 10 Francúzov. 58 ich pochádzalo z parížskych zahraničných misií, 59 ich patrilo do našej Rehole kazateľov, rozšírenej o dominikánsku rodinu. Medzi týmito našimi bratmi boli niektorí biskupmi, a to: Ignác Klement Delgado († 1838), Dominik Henares († 1838), Jozef Mária Diaz Sanjurjo († 1857), Melichar García–Sampedro († 1858), Valentín Berrio–Ochoa († 1861), Hieronym Hermosilla († 1861). Iní boli kňazmi: František Gil de Federich († 1745), Matúš Alfonz Leciniana († 1745), Hyacint Casta?eda († 1773), Vincent Le Quang Li?m a Pace († 1773), Vincent Dô Y?n († 1838), Jozef Fernandez († 1838), Dominik Nguy?n Vam Hanh (Diem) († 1838), Peter Nguy?n Van Tu († 1838), Dominik Tuóc († 1839), Tomáš Dinh Vi?t Du († 1839), Dominik Nguy?n Van (Do?n) Xuy?n († 1839), Jozef Dô Quang Hien († 1840),Dominik (Doâi) Trach († 1840), Dominik Mâu († 1858), Jozef Tuân († 1861), Peter Almató († 1861). Ďalší boli členmi kňazského bratstva sv. Dominika: Augustín Schoeffler († 1851), Dominik Câm († 1859), Tomáš Khuông († 1861). Nakoniec niektorí boli dominikánskymi laikmi: Jozef Ho?ng Luong Canh († 1838), Jozef Nguy?n Dính Uyen († 1838), Tomáš Nguy?n Van D? († 1839), František Xaver H? Trong Mâu († 1839), Augustín Nguy?n Van Mói († 1839), Dominik B?i Van Uy († 1839), Štefan Nguy?n Van Vinh († 1839), Tomáš Toán († 1840), Dominik Pham Trong (An) Kham († 1859), Jozef Nguy?n Duy Khang († 1861). Ostatní 25 boli kresťanmi z dominikánskych misií v Tonkine. Boli zabití rozličným spôsobom: 75 ich sťali, 22 prebodli, 6 upálili, 5 odsekli údy, 9 zomreli na následky rôznych múk v žalári. Ich telá boli pochované bez označenia mien, spomienka na nich medzi ľudom však zostala vždy živá a požehnaná. Dúfame, že na ich príhovor bude daný svetu mier a Cirkvi sloboda.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, prameň a pôvodca každého otcovstva, ty si urobil svätých mučeníkov Ignáca a jeho spoločníkov verných krížu tvojho Syna až po vyliatie krvi; daj, nech na ich príhovor šírime tvoju lásku medzi bratmi a sestrami, aby sme sa mohli volať a byť tvojimi synmi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

jún
8
Ut
BL. DIANY A CECÍLIE, PANIEN
jún 8 celý deň
BL. DIANY A CECÍLIE, PANIEN

Ľubovoľná spomienka

Diana de Andal sa narodila v Bologni začiatkom XIII. storočia. Bola nápomocná bl. Reginaldovi pri budovaní konventu v Bologni. Keď roku 1219 prišiel do Bologne Dominik, spolu s inými pannami si dala predsavzatie žiť mníšským životom. Svoje rozhodnutie navonok spečatili do rúk svätého patriarchu. Po prekonaní ťažkostí zo strany príbuzných, ktorí jej dokonca zlomili rebro, prišla do kláštora sv. Agnesy. Tento kláštor zriadil bl. Jordán Saský. Mníškam bola pravou matkou. Zomrela v roku 1236. Zachovalo sa päťdesiat listov, ktoré jej napísal Jordán Saský. Sú krásnym dokladom o spiritualite dominikánskej rodiny a o bratských vzťahoch medzi jej členmi a členkami. Dianinu úctu 8. augusta 1888 schválil pápež Lev XIII.
Cecília sa narodila v Ríme na začiatku XIII. storočia. Roku 1221 prešla z benediktínskeho kláštora Santa Maria in Tempulo do kláštora sv. Sixta, v ktorom spoznala sv. Dominika. Stala sa veľmi vernou svedkyňou jeho zovňajšku i ducha. Neskôr, na konci roku 1223 alebo na začiatku roku 1224 bola poslaná s tromi inými mníškami pápežom Honoriom III. do Bologne. Jej úlohou bolo vniesť ducha Otca Dominika do kláštora sv. Agnesy, ktorého zakladateľkou bola bl. Diana. Tamtiež roku 1290 zomrela. Pápež Lev XIII. schválil jej úctu 24. decembra 1891.

MODLITBA

Prosíme ťa, Pane Bože náš, nech je nám dôvodom k radosti milá oslava blahoslavených panien Diany a Cecílie. Na ich príhovor a podľa ich príkladu daj, nech srdcom i skutkami dokazujeme lásku k bratom, sestrám i pravde. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom svätým po všetky veky vekov.

jún
10
Št
BL. JÁNA DOMINICIHO, BISKUPA
jún 10 celý deň
BL. JÁNA DOMINICIHO, BISKUPA

Ľubovoľná spomienka

Narodil sa okolo roku 1355 vo Florencii. Sedemnásťročný vstúpil do rehole v konvente Santa Maria Novella. Účinne pomáhal pri reforme, ktorú začal Rajmund z Kapuy po skončení epidémie čierneho moru roku 1348, a zaviedol ju v mnohých konventoch, takže sa stal „prvým horliteľom rehoľnej observancie v Itálii“. Roku 1395 v Benátkach s niekoľkými učeníkmi sv. Kataríny Sienskej, ktorú si veľmi ctil, založil kláštor Božieho Tela pre dominikánske mníšky. Jeho apoštolát bol roku 1399 náhle prerušený zákazom mestských úradov. Na zákaz však nedbal. Bol vyhnaný na dobu piatich rokov. Odišiel do Florencie, kde sa plne venoval kázaniu a preslávil sa výrečnosťou a horlivosťou o duše. Keďže v jeho humanistickej dobe sa množili otázky viery a mravov, napísal v samote knihu Locula noctis. V tomto diele podal základ kresťanskej výchovy. Občania Florencie ho roku 1406 vyslali do Ríma, aby tam rokoval o odstránení pápežskej schizmy. Získal si dôveru nedávno zvoleného pápeža Gregora XII. Pápež si ho ponechal ako svojho poradcu a roku 1408 ho vymenoval za arcibiskupa v Raguse (dnešný Dubrovník) a za kardinála s titulárnym kostolom sv. Sixta v Ríme. I vo veľmi ťažkej dobe Kostnického koncilu preukázal múdrosť a vernosť. Nový pápež Martin V. mu takisto prejavil svoju dôveru a ako svojho legáta ho poslal do Čiech a Uhorska, aby sa tam pričinil o potlačenie Husovho bludu. Počas tohto poslania zomrel v Budíne dňa 10. júna 1419. Pápež Gregor XVI. jeho úctu schválil 9. apríla 1832.

MODLITBA

Bože, štedrý darca nebeskej rady a lásky, blahoslaveného biskupa Jána si posilňoval v práci na udržiavaní jednoty Cirkvi a pri obnovovaní rehoľnej disciplíny. Na jeho príhovor daj, nech stále usilujeme o jednotu a pokoj. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

jún
12
So
BL. ŠTEFANA BANDELLIHO, KŇAZA
jún 12 celý deň
BL. ŠTEFANA BANDELLIHO, KŇAZA

Tento výrečný a horlivý apoštol, ktorého nazývali „nový Pavol“, sa narodil roku 1369 v Castelnuovo Scrivia neďaleko piemontskej Alessandrie
a v Piacenzi prijal rehoľný odev. Vyučoval filozofiu a teológiu na univerzite v Pávii. Vynikol však najmä kázaním a spovedaním. Svojím kázaním obrátil mnohých hriešnikov. Zomrel 11. júna 1450 v mestečku Saluzzo pri Turíne viac ako osemdesiatročný. Jeho orodovaniu po smrti sa pripisuje, že mestečko Saluzzo bolo vyslobodené z obliehania. Pápež bl. Pius IX. jeho úctu potvrdil 21. februára 1856.

MODLITBA

Milosrdný Bože, ty zblúdilých navraciaš na cestu spásy, preto si z blahoslaveného Štefana učinil vynikajúceho kazateľa evanjelia. Pre jeho zásluhy daj, aby sme sa jeho napodobňovaním užšie spojili s Kristom a pracovali tak, aby sme dostali odmenu, ktorú si prisľúbil robotníkom budujúcim Božie kráľovstvo. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom svätým po všetky veky vekov.

aug
9
Po
BL. JÁNA ZO SALERNA, KŇAZA (1190–1242)
aug 9 celý deň
BL. JÁNA ZO SALERNA, KŇAZA (1190–1242)

Narodil sa roku 1190. Pochádzal zo vznešeného normandského rodu Salerni. Keď pod vplyvom bl. Reginalda r. 1219 vstúpil do rehole, bol už kňazom a univerzitným profesorom. V tom istom roku ho sv. Dominik poslal so skupinou bratov do Toskánska, aby vo Florencii založili konvent. Bol vedúcim tejto skupiny bratov. Horlivo pracoval na poli obhajoby právd katolíckej viery. Zomrel roku 1242 vo Florencii. Pápež Pius VI. jeho úctu potvrdil 2. apríla 1783.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty chceš, aby sa viera vzmáhala; preto si urobil z blahoslaveného Jána vynikajúceho hlásateľa tvojho slova. Na jeho orodovanie nám dopraj, aby to, čo srdcom veríme k spravodlivosti, sme ústami vyznávali na spásu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.