Narodil sa roku 1841 v mestečku Latiano neďaleko Brindisi. Študoval právo v Neapole. Tam sa tiež zúčastňoval špiritistických stretnutí a úplne stratil vieru. Dominikánsky páter Alberto Radente ho priviedol naspäť k božskej milosti. Prijal ho do Tretieho rádu sv. Dominika (r. 1871) a dal mu meno Rozár. Mariánskou zbožnosťou nechal preniknúť celý svoj život, aby posväcoval seba i iných. Dal postaviť aj mariánsku svätyňu v Pompejskom údolí (r. 1876) a založil Kongregáciu sestier dominikánok posvätného ruženca (r. 1897). Tiež dal postaviť dva sirotince a tlačiareň. Sám toho veľa napísal a vydal na chválu blahoslavenej Panny Márie a kazateľskej rehole, na prospech kresťanskej viery a sociálnej spravodlivosti. Vstúpil do čistého manželského zväzku s Máriou Annou Farnararovou, vdovou po pánovi De Fusco, ktorá sa veľmi zaslúžila o mnoho dobročinných diel spolu s ďalšími dobrodincami z radov laikov, ale i rehoľného a diecézneho kléru. Zomrel 5. októbra 1926. Pápež Ján Pavol II. ho 26. októbra 1980 zapísal do zoznamu blahoslavených. Jeho telesné pozostatky sú uložené pod chrámom v Pompejach.
MODLITBA
Všemohúci a milosrdný Bože, blahoslaveného Bartolomeja, hlásateľa ruženca blahoslavenej Panny Márie a otca chudobných detí a sirôt, si nám dal za obdivuhodný príklad dobroty a lásky; na jeho príhovor nám dopraj, nech vo svojich blížnych vidíme a milujeme Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Sviatok
Dnešným sviatkom naša rehoľa spolu s katolíckou Cirkvou oslavuje zázračné Božie skutky v prospech ľudstva, keď nábožne rozjíma o tajomstvách života, umučenia a zmŕtvychvstania Ježiša, nášho Spasiteľa, spolu s Máriou, jeho matkou, ktorá je „vzorom meditácie o Kristových slovách a ktorá príkladne pochopila svoje poslanie“ (LCO, č. 67 II). Také veľké dobrodenia, harmonicky skĺbené v jeden celok, sa spomínajú v tomto zvláštnom druhu modlitby, ktorý sa zvyčajne volá „Ružencom“. Je známe, že táto modlitba sa rozšírila v bohatom apoštolskom živote našej rehole. Blahoslavený Humbert de Romans († 1277), keď pre novicov rehole zostavil príručku s názvom „Ako sa modliť“ (Opera II, 543), nadovšetko zdôrazňuje toto: „Novic po matutíne k preblahoslavenej Panne, nech najprv myslí a precítene rozjíma o Božích dobrodeniach, ako sú jeho Vtelenie, Narodenie a iné podobné; … potom nech sa modlí Otčenáš a Zdravas’, Mária, … Po kompletóriu nech znova rozjíma o Božích dobrodeniach, ako sú na začiatku uvedené v príručke „Ako sa modliť“ …, potom možno ešte pridať antifónu „Zdravas’, Kráľovná“ …, tiež ďalšie antifóny a osobné modlitby k preblahoslavenej Panne.“ Medzi bratmi, ktorí mali veľký podiel na modlitbe ruženca, predovšetkým treba spomenúť blahoslaveného Alana de La Roche (1428–1478) a potom veľmi preslávené Bratstvo, ktoré založil Jakub Sprenger O.P. v Kolíne so súhlasom Apoštolského Stolca (1476). Tiež pápež svätý Pius V., ktorý bulou zo 17. septembra 1569 „Consueverunt Romani Pontifices“ schválil definitívne formu ruženca a novou bulou z 5. marca 1572 „Salvatoris Domini“ zaviedol v liturgii sviatok Panny Márie Víťaznej, neskôr premenovaný na sviatok preblahoslavenej Panny Márie Ružencovej, ktorý sa má sláviť 7. októbra. Tento sviatok schválila aj najnovšia obnovená liturgia. Od toho času doľahla na nás ťarcha usilovne sa starať, aby sa táto forma modlitby udomácnila v našich komunitách, aby sme ju s apoštolskou horlivosťou šírili aj medzi veriacimi; čiže minulé modlitby aby sa obohatili novými. Naozaj ružencová modlitba „nás vedie k rozjímaniu o tajomstve spásy, v ktorom Panna Mária sa intímne spája s dielom svojho Syna“ (LCO, č. 67, § II) a ponúka sa ako najúčinnejší prostriedok na šírenie viery a na oživenie kresťanského života v ľuďoch. Pretože „tento veniec modlitby akoby predstavoval skrátené evanjelium, a teda akoby formu modlitby Cirkvi“ (Pavol VI., Apoštolská exhortácia Recurrens mensis october, 7. 10. 1969).
MODLITBA
Dobrotivý Bože, tvoj jednorodený Syn nám svojím životom, smrťou a zmŕtvychvstaním získal večnú spásu. Daj, prosíme, keď v posvätnom ruženci preblahoslavenej Panny Márie o týchto tajomstvách rozjímame, nech aj podľa nich žijeme a dosiahneme to, čo sľubujú. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodil sa roku 1220 v Siene vo vznešenej rodine. V tom istom meste roku 1237 vstúpil do rehole. V Paríži a v Kolíne bol žiakom Alberta Veľkého spolu s Tomášom Akvinským a Petrom de Tarantaise (neskorším pápežom Inocentom V.). Pod vedením Alberta Veľkého začal prednášať na univerzite v Kolíne, podobne i Tomáš Akvinský. Venoval sa obnove cirkevných škôl a častejšie a účinne ho poverovali sprostredkovávať mier. Neustále sa venoval božským veciam a vytrvalo kázal. Zomrel 20. marca 1287. Jeho úctu 8. októbra 1622 dovolil pápež Gregor XV.
MODLITBA
Milosrdný Bože, daj, nech spomienka na blahoslaveného Ambróza poteší tvoju Cirkev, aby neustále pociťovala duchovnú pomoc a raz požívala večné radosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky vekov.
Narodil sa okolo roku 1420 v Mantove. Do rehole vstúpil roku 1440. Vynikal dokonalým sebazáporom, dobrými kázňami a mnohých ľudí priviedol ku Kristovi. Mal takú lásku, že bol ochotný dať sa do služby, aby oslobodil akúsi dievčinu. Veľmi sa zaslúžil o obnovu rehoľného života. Zomrel 5. októbra 1470 v lombardskom Vigevane. Pápež Sixtus IV. roku 1482 dovolil jeho liturgickú spomienku, roku 1518 ho vyhlásili za spolupatróna mesta. Pápež Benedikt XIV. jeho úctu potvrdil 23. septembra 1742.
MODLITBA
Pane a Bože náš, vzbuď v našich srdciach lásku ku krížu a k utrpeniu, a daj, nech na príhovor blahoslaveného Matúša a podľa jeho príkladu, sa staneme účastní Kristových bolestí i slávy. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodila sa 4. mája 1255 v Cividale del Friuli (Udine) v Benátsku. Bola siedmou dcérou a rodičia ju i napriek tomu s radosťou prijali. Preto dostala meno Benvenuta, čo znamená Vítaná. V živote vynikala dokonalou nevinnosťou. Prijala rehoľný odev Tretieho rádu sv. Dominika a mnoho utrpenia obetovala za obrátenie hriešnikov. Urobila sľub na hrobe sv. Dominika, a ozdravela. Stala sa jeho najhorlivejšou žiačkou a vytrvalo sa modlila a konala pokánie. Zomrela 30. októbra 1292. Jej úctu 6. februára 1765 potvrdil pápež Klement XIII.
MODLITBA
Pane a Bože náš, vlej nám milosť kajúcnosti, modlitby a pokory, aby sme mohli napodobňovať blahoslavenú pannu Benvenutu, a tak ako ona, i my sme umŕtvovaním žiadostivosti tela žili duchovne, ustavične mysleli na nebeské veci a v tebe, jedinom Bohu, našli odpočinutie a slávu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Obaja sa narodili roku 1601 v Írsku, obaja tiež roku 1622 vstúpili do Rehole kazateľov.
Peter Higgins bol priorom dominikánskeho konventu v meste Naas. Uväznili ho kvôli lživej propagande, že on zapríčinil masakru protestantov v Ulsteri. A hoci hájil protestantov, predsa ho odsúdili na smrť a 23. marca 1642 v Dubline popravili.
Terenc Albert O’Brien bol provinciálom Írskej dominikánskej provincie a potom biskupom v Emly. Popravili ho za neohrozenú obhajobu katolíckej viery 30. októbra 1651.
Trpeli kvôli viere v ustavičnú prítomnosť Krista v Cirkvi a kvôli vernosti rímskemu pápežovi ako Petrovmu nástupcovi a tiež preto, že anglického kráľa odmietali uznať za hlavu Cirkvi. Pápež Ján Pavol II. ich zapísal do zoznamu blahoslavených 27. septembra 1992 s ďalšími ich pätnástimi spoločníkmi v mučeníctve (1579–1654).
MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty si na živote a smrti blahoslavených mučeníkov Terenca Alberta a Petra ukázal príklad hrdinskej lásky k tvojej Cirkvi a sily; prosíme ťa, na ich orodovanie daj, nech vždy vzrastáme v láske k tebe a blížnym a prijmeme smrť podľa tvojej vôle. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Martin sa narodil v peruánskom meste Lime roku 1579 ako nemanželské dieťa španielskeho rytiera Jána a Anny Velasquezovej, prepustenej otrokyne čiernej pleti. Medzi svätými je Martin zástupcom ľudu čiernej pleti, v Novom svete tak bolestne ponižovaného. Pracoval ako holičský pomocník. Požiadal o prijatie do rehole svätého Dominika. Prijali ho medzi laikov v konvente Panny Márie Ružencovej v Lime a roku 1603 mu povolili zložiť slávnostné sľuby.
Bol obdarený jedinečnou prostotou, bezúhonnosťou a vierou. Prideľovali mu podradné práce, Boh ho však obdaril nebeskými darmi a charizmami. Ovládla ho preveľká láska k tajomstvu Eucharistie a utrpeniu nášho Vykupiteľa. Preto svoj život celkom zasvätil službe lásky k ubiedeným, najmä chorým, nevynímajúc ani zvieratká. Preto zaslúžene bol vyhlásený za nebeského patróna bratov spolupracovníkov. Obľúbil si pôst, veľmi prísne pokánie a modlitbu, ktorú si konal najmä v noci podľa Ježišovho príkladu. Z modlitby čerpal svetlo, ktoré mu obdivuhodne osvetľovalo články kresťanskej viery. Zomrel v Lime 3. novembra 1639. Pápež Gregor XVI. ho roku 1837 vyhlásil za blahoslaveného a bl. Ján XXIII. ho 6. mája 1962 zapísal do zoznamu svätých. Martin si získal srdcia všetkých obyvateľov Severnej a Južnej Ameriky, a to nielen svojou mimoriadnou pokorou, ktorá priťahuje, lež aj tým, že jeho osoba sa stala symbolom.
MODLITBA
Milosrdný Bože, svätého Martina si priviedol po ceste pokory do nebeskej slávy; daj, aby sme podľa jeho príkladu pomáhali svojim blížnym v núdzi a chorobe a tak dosiahli s ním účasť na radosti svätých v nebi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodil sa okolo roku 1240 v mestečku Sant’Arcangelo (Forl?) neďaleko Rimini v Taliansku. V Rimini tiež prijal rehoľný odev bratov spolupracovníkov. Preslávil sa pokorou a ľudským prístupom. Viedol skrytý život s Kristom a konal tvrdé pokánie za obrátenie hriešnikov podľa vzoru sv. otca Dominika. Vynikal v jemnom spôsobe správania, najmä v styku s deťmi, ktoré múdro poučoval o základoch kresťanského života. Zomrel 3. novembra 1319 v Rimini. Pápež Pius VII. dovolil jeho úctu 14. marca 1820.
MODLITBA
Dobrotivý Bože, blahoslaveného Šimona si zbavil svetskej namyslenosti a naučil si ho zotrvávať v ustavičnej modlitbe a pokorovaní; dopraj nám, nech podľa jeho príkladu pokorne hľadáme teba a nakoniec dosiahneme sľúbenú odmenu v nebi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
V Omure a Nagasaki v Japonsku došlo v rokoch od 1614 do 1632 k prenasledovaniu kresťanov, ktoré rozpútal najvyšší vojenský veliteľ ToKugawa Yeyasu. Vo veľkom množstve mučeníkov vyniká Alfonz de Navarrete (1617), španielsky dominikán, provinčný vikár Rehole kazateľov. Po statočne znášanom mučení, najmä ohňom, bolo umučených jedenásť kňazov z Európy, takisto sedem rehoľníkov a osemnásť mužov a žien z Japonska, pričom všetci nejakým spôsobom prináležali do dominikánskej rehole (novici, bratia spolupracovníci, terciári). K nim treba pripočítať šesťdesiattri členov bratstva Svätého ruženca a iných osemnástich veriacich laikov, z ktorých štyria podstúpili mučenícku smrť v dominikánskom habite. Ich mŕtve telá boli spálené a pozostatky porozhadzované. Týchto všetkých spolu s inými, ktorí v tomto období v Japonsku boli umučení, pápež bl. Pius IX. roku 1867 slávnostne vyhlásil za blahoslavených.
MODLITBA
Všemohúci a milosrdný Bože, kázaním a hrdinským svedectvom blahoslavených mučeníkov Alfonza a spoločníkov si priviedol národy Ďalekého Východu k poznaniu svojho milovaného Syna; pokorne ťa prosíme, na ich orodovanie daj týmto národom vytrvalosť vo viere. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Slávením dnešného sviatku vzdávame úprimný hold spomienke na „tých, ktorí nás v rodine svätého Dominika životom predišli a teraz nám slúžia ako vzor, ako sa správať v živote, znášať sa v rehoľnom spoločenstve a navzájom si pomáhať; a orodovaním u Boha nám vyprosujú pomoc, aby nás vyburcovala k nasledovaniu ich života a upevňovala v nás ducha povolania“ (porov. LCO, č. 16 a 67).
MODLITBA
Bože, ty si vzor všetkej dokonalosti a svoju Cirkev stále zdobíš rozmanitými darmi svätosti, ktoré slúžia na budovanie Kristovho tela. Prosíme ťa, daj, aby sme kráčali v šľapajach svätých našej rodiny a raz sa spolu s nimi aj radovali vo večnosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Naša rehoľa, súčasť pokrsteného Božieho ľudu, pokračuje na ceste k Bohu, od ktorého dostala apoštolské poslanie. Včera sme oslavovali bratov a sestry, čo sa spolu radujú v nebi a požívajú plné spoločenstvo slávy s Kristom. Pri dnešnom slávení máme pamätať na tých, čo už zosnuli a predišli nás do večnosti so znamením viery.
MODLITBA
Dobrotivý Bože, podivuhodne nás pozývaš k tej istej nádeji; pokorne ťa teda prosíme za našich zosnulých bratov a sestry. Keďže si ich v tomto živote nevýslovne miloval a dal si im milosť, že ti slúžili hlásaním evanjelia s apoštolskou láskou, prijme ich teda dobrotivo k sebe do večného pokoja a radosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodil sa okolo roku l430 v Caccamo (Palermo) na Sicílii. Bl. Peter Geremia mu poradil, aby pätnásťročný vstúpil do Rehole kazateľov v konvente sv. Zity. Od neho prijal tiež rehoľný odev. Bol veselej a srdečnej povahy, horlil za obnovu rehoľných observancií a rozširoval mariánsky ruženec. Kázal po celej Sicílii, všade navštevoval chorých, chudobných a uväznených. Poctili ho titulom „apoštol Sicílie“. Stále sa snažil o to, aby roky obohacoval životom a nie život rokmi.
Naplnený čnosťami a zásluhami zomrel l4. novembra 1511 v Caccamo, v konvente, ktorý dal predtým postaviť. Jeho úctu potvrdil 25. apríla 1753 pápež Benedikt XIV.
MODLITBA
Dobrotivý Bože, blahoslaveného Jána si preslávil tým, že úplne zaprel sám seba a tak ťa miloval, že chudobným mohol zjavovať tajomstvá tvojej lásky; daj, nech ho tak napodobňujeme, aby sme vždy hľadali to, čo je hore u teba a usilovne sa snažili získať bratov a sestry pre Krista. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodila sa 13. novembra 1476 v umbrijskom Narni. V roku 1491 sa zasnúbila s Petrom de Alessio, vznešeným milánskym mužom. So snúbencom sa dohodla, že neporuší panenstvo. Po troch rokoch takéhoto života prijala odev dominikánskej rehole. Stalo sa to 8. mája 1494 na sviatok Nanebovstúpenia Pána. Čoskoro ju poslali do domu sv. Kataríny Sienskej v Ríme, v roku 1496 do Viterba. Vo Viterbe ju Pán Ježiš vyznamenal posvätnými stigmami. Pravdivosť tejto skutočnosti potvrdili viackrát teológovia i lekári. Kvôli tomu a kvôli známkam svätosti žiadal ferrarský vojvoda Herkules I. pápeža, aby Božia služobnica prišla do Ferrary a radila mu. Keď tam bol postavený kostol i kláštor sv. Kataríny Sienskej, slávnostne ju uviedli do mesta. Bolo to 7. mája 1499. Dňa 15. novembra 1544 tam tiež umrela. Na príkaz spovedníka napísala knihu o tajomstve stigiem a o vnútornom živote. Jej úctu potvrdil 1. marca 1710 pápež Klement XI. Jej telesné pozostatky sú uložené v Narni.
MODLITBA
Milosrdný Bože, blahoslavenú Luciu si podivuhodne ozdobil znameniami umučenia tvojho Syna a spolu s darom panenstva a trpezlivosti si ju naučil odrážať vábenia sveta a odolávať jeho prenasledovaniu. Daj, nech sa na jej príhovor a podľa jej príkladu nenecháme premôcť svetským vábením ani zlomiť nijakým protivenstvom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Albert sa narodil v Lavingene vo Švábsku koncom XII. alebo začiatkom XIII. storočia. Vyštudoval v Padove (1223) a tamtiež prijal rehoľný odev z rúk blahoslaveného Jordána Saského. V rokoch 1242 až 1248 vyučoval v Paríži, a zo všetkých jeho žiakov najusilovnejší bol Tomáš Akvinský. Všestranný Albertov duch otváral študentom, ktorí prichádzali do Paríža z cudzích krajín, nový vedný odbor, totiž Aristotelovu fyziku, doplnenú výkladmi židovských a arabských učencov. V roku 1248 bol vymenovaný za predstaveného Generálneho štúdia v Kolíne, ktoré bolo zriadené pred nedávnom; prišiel s ním tam aj Tomáš. Potom vykonával rôzne funkcie, bol zvolený za provinciála Teutónie (1254 až 1257) a spolu s františkánom Bonaventúrom zápalisto obhajoval právo žobravých rádov vyučovať na univerzitách. V roku 1260 bol vysvätený za biskupa v Rezne (Regensburg), lež po dvoch rokoch sa úradu zriekol; necítil sa byť toho hodný. Vrátil sa k svojmu štúdiu a zdržoval sa striedavo vo Würzburgu, Štrasburgu a Kolíne. Obdivuhodne spájal božskú múdrosť s ľudskou učenosťou. Veľmi sa preslávil napísanými dielami a prednáškami, ale ešte viac žiaril bezúhonným životom, správaním a dušpastierskou láskou. Vynikal tiež úctou k Eucharistii a k Panenskej Bohorodičke, ktorá ho, ako sa povrávalo, posilňovala k vytrvalosti vo svätých predsavzatiach. Zanechal po sebe vynikajúce svedectvá o božskej náuke a iných vedných odboroch, takže právom sa nazýva „Veľký“ a „Všestranný učiteľ“. Zomrel 15. novembra 1280 v Kolíne. Pápež Pius II. roku 1459 Alberta začlenil medzi posvätných učiteľov Cirkvi. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Gregor XV. v roku 1622. Pius XI. ho vyhlásil za svätého 16. decembra 1931 a Pius XII. ho v roku 1941 určil za patróna bádateľov v prírodných vedách.
MODLITBA
Bože, prameň všetkej múdrosti, svätého biskup Alberta si vyznačil tým, že ľudskú vedu uviedol do súladu so zjavenou pravdou; dopraj nám kráčať v šľapajach tohto učiteľa, aby nám pokrok vo vede pomáhal lepšie poznávať a vrúcnejšie milovať teba. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodil sa asi v polovici XIII. storočia v Mantove. Bol priateľom a spolupracovníkom pápeža bl. Benedikta XI. Ten istý pápež ho menoval za biskupa v Mantove (1304). Snažil sa o odstránenie nenávisti a roztržiek. Svojou starostlivosťou a láskou povzbudzoval chudobných, ktorých dvakrát po sebe smutne postihol mor i hlad. Zaslúžil si meno „otec chudobných“. Zomrel 19. novembra 1332 v povesti svätosti po 28 rokoch biskupskej služby. Dňa 22. septembra 1859 pápež bl. Pius IX. schválil jeho úctu, ktorá trvala od nepamäti.
MODLITBA
Všemohúci Bože, blahoslaveného Jakuba si urobil vzorným pastierom stáda, aby medzi ľuďmi šíril pokoj a milosrdenstvo; jeho príhovor a príklad nech nám dopomôžu, aby sme boli svorní v pravde tvojho slova a vždy horliví v tvojej láske. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Tento zástup 117 mučeníkov pápež Ján Pavol II. slávnostne vyhlásil za svätých 19. júna 1988. Na území dnešného Vietnamu boli pre Kristovo meno kruto mučení a usmrtení v XVIII. a XIX. storočí. Z nich je 96 Vietnamcov, 11 Španielov a 10 Francúzov. 58 ich pochádzalo z parížskych zahraničných misií, 59 ich patrilo do našej Rehole kazateľov, rozšírenej o dominikánsku rodinu. Medzi týmito našimi bratmi boli niektorí biskupmi, a to: Ignác Klement Delgado († 1838), Dominik Henares († 1838), Jozef Mária Diaz Sanjurjo († 1857), Melichar García–Sampedro († 1858), Valentín Berrio–Ochoa († 1861), Hieronym Hermosilla († 1861). Iní boli kňazmi: František Gil de Federich († 1745), Matúš Alfonz Leciniana († 1745), Hyacint Casta?eda († 1773), Vincent Le Quang Li?m a Pace († 1773), Vincent Dô Y?n († 1838), Jozef Fernandez († 1838), Dominik Nguy?n Vam Hanh (Diem) († 1838), Peter Nguy?n Van Tu († 1838), Dominik Tuóc († 1839), Tomáš Dinh Vi?t Du († 1839), Dominik Nguy?n Van (Do?n) Xuy?n († 1839), Jozef Dô Quang Hien († 1840),Dominik (Doâi) Trach († 1840), Dominik Mâu († 1858), Jozef Tuân († 1861), Peter Almató († 1861). Ďalší boli členmi kňazského bratstva sv. Dominika: Augustín Schoeffler († 1851), Dominik Câm († 1859), Tomáš Khuông († 1861). Nakoniec niektorí boli dominikánskymi laikmi: Jozef Ho?ng Luong Canh († 1838), Jozef Nguy?n Dính Uyen († 1838), Tomáš Nguy?n Van D? († 1839), František Xaver H? Trong Mâu († 1839), Augustín Nguy?n Van Mói († 1839), Dominik B?i Van Uy († 1839), Štefan Nguy?n Van Vinh († 1839), Tomáš Toán († 1840), Dominik Pham Trong (An) Kham († 1859), Jozef Nguy?n Duy Khang († 1861). Ostatní 25 boli kresťanmi z dominikánskych misií v Tonkine. Boli zabití rozličným spôsobom: 75 ich sťali, 22 prebodli, 6 upálili, 5 odsekli údy, 9 zomreli na následky rôznych múk v žalári. Ich telá boli pochované bez označenia mien, spomienka na nich medzi ľudom však zostala vždy živá a požehnaná. Dúfame, že na ich príhovor bude daný svetu mier a Cirkvi sloboda.
MODLITBA
Dobrotivý Bože, prameň a pôvodca každého otcovstva, ty si urobil svätých mučeníkov Ignáca a jeho spoločníkov verných krížu tvojho Syna až po vyliatie krvi; daj, nech na ich príhovor šírime tvoju lásku medzi bratmi a sestrami, aby sme sa mohli volať a byť tvojimi synmi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Narodila sa 7. septembra 1457 v Orzinuovi neďaleko Brescie v Taliansku. Ako dcéra z roľníckej rodiny pracovala so svojimi rodičmi na poli. V roku 1489 vstúpila do Tretieho rádu sv. Dominika. Ustavične rozjímala o Kristovom utrpení, jeho rany nosila v srdci i na tele, štyridsať rokov pociťovala duchovnú opustenosť a statočne znášala neprítomnosť pocitov lásky a zbožnosti a útrapy pochybností a pokúšaní. Napriek tomu horlivo slúžila chudobným a snažila sa o zachovanie pokoja. Zomrela 2. januára 1530 v Soncini pri Kremone v kláštore, ktorý dala postaviť a dlhú dobu múdro riadila. 14. decembra 1740 potvrdil pápež Benedikt XIV. jej úctu, ktorá bola od nepamäti.
MODLITBA
Dobrotivý Bože, blahoslavenej Štefánii si udelil milosť, že mala podiel na Kristovom utrpení. Na jej príhovor a podľa jej príkladu daj, aby sme sa aj my podobali tvojmu Synovi. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.