apr
20
So
SV. AGNESY Z MONTEPULCIANA, PANNY (cca 1268–1317)
apr 20 celý deň
SV. AGNESY Z MONTEPULCIANA, PANNY (cca 1268–1317)

Spomienka

Narodila sa roku 1268 v meste Gracciano v Taliansku. Pochádzala zo zámožnej rodiny Segniovcov. Ako deväťročná vstúpila do kláštora istých panien z Montepulciana. V pätnástom roku života, so súhlasom pápeža, ale proti jej vôli, urobili ju predstavenou sestier kláštora vo Viterbe, ktorého výstavbu sama účinne podporila. Po dvadsiatich dvoch rokoch vyhovela prosbám občanov z Montepulciana a presťahovala sa k nim do kláštora, ktorý nedávno založila (1306) a dala mu regulu svätého Augustína. Po niekoľkých rokoch ho „plne a vo všetkom“ podriadila vedeniu rehole Kazateľov, keďže túžila dosiahnuť evanjeliovú dokonalosť pod vedením stanov rehole svätého Dominika. S hlboko precítenou zbožnosťou uctievala dieťa Ježiša a jeho panenskú Matku. Duch Svätý ju podporil svojimi darmi a urobil ju žiarivou fakľou modlitby a lásky. Príkladom svojho čnostného života a vážnosťou občanov dosiahla, že nevyprchalo nadšenie za uchovanie jednoty a daru pokoja. Svätá Katarína Sienská ju právom nazvala „vznešenou matkou“, ktorú hodno nasledovať „pre jej učenosť a vzor pravej pokory.“ Zomrela 20. apríla 1317. Pápež Benedikt XIII. ju dňa 10. decembra 1726 zapísal do zoznamu svätých panien.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, ty si svoju snúbenicu Agnesu vyznamenal darom vrúcnej modlitby; daj, aby sme podľa jej príkladu stále mysleli na teba a dosiahli bohaté plody zbožnosti. O to ťa prosíme skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

apr
27
So
BL. HOSANNY KOTORSKEJ, PANNY (1493–1565)
apr 27 celý deň
BL. HOSANNY KOTORSKEJ, PANNY (1493–1565)

Narodila sa v pravoslávnej rodine roku 1493 v jednej čiernohorskej obci. V mladosti pásla ovce. Žila ako pustovníčka, pretože sa chcela viac podobať trpiacemu Kristovi. Potom prijala odev Tretieho rádu sv. Dominika a tiež nové meno Hosanna. Horlivo rozjímala o božských veciach, často sa modlila, pretože sa zaujímala nielen o svoju spásu, ale i o spásu iných. Zomrela 27. apríla 1565. Pápež Pius XI. schválil jej úctu 21. decembra 1927 a vzýval ju o pomoc pri zjednotení Cirkvi.

MODLITBA

Pane a Bože náš, obnov v našich srdciach lásku k tvojmu krížu. Nech sa na príhovor a podľa príkladu blahoslavenej Hosanny, ktorá trpela za jednotu Cirkvi, staneme účastnými tvojich bolestí i slávy. Lebo ty si Boh a žiješ a kraľuješ s Bohom Otcom v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

apr
29
Po
SV. KATARÍNY SIENSKEJ, PANNY, UČITEĽKY CIRKVI A SPOLUPATRÓNKY EURÓPY (1347–1380)
apr 29 celý deň
SV. KATARÍNY SIENSKEJ, PANNY, UČITEĽKY CIRKVI A SPOLUPATRÓNKY EURÓPY (1347–1380)

Sviatok

Narodila sa roku 1347 v Siene v Taliansku, v osade zvanej Fontebranda. Pochádzala z veľmi početnej rodiny; z 25 detí bola predposledná. Ako dievčatko, ktoré priťahovala Božia láska, zaviazala sa Bohu sľubom panenstva (r. 1354). Keď prekonala prekážky, ktoré jej členovia rodiny často stavali do cesty, začala žiť prísnym životom modlitby, pôstu a pokánia v spoločenstve Kajúcich sestier svätého Dominika (r. 1363). Vhĺbila sa do rozjímania o „Prvej sladkej Pravde“, a usilovala sa „poznávať Boha v sebe a seba v Bohu.“ Doma viedla prísne odriekavý život až do roku 1370, kedy vo videní dostala od nebeského Ženícha príkaz, vykročiť na cestu činného apoštolátu. Odvtedy, čo ju Duch Svätý zázračne obdaril svojimi milosťami a ona ho celkom pochopila a sa mu podriadila, v „izbičke vnútorej svojej duše“ spájala hlbokú kontempláciu o nebeských veciach s obdivuhodnou apoštolskou činnosťou. Plamennou výrečnosťou a krásnymi listami samého pápeža naviedla na to, aby sa vrátil do svojho sídla v Ríme (r. 1376), a tiež ju stálo veľa námahy, aby mnoho mužov a žien každého postavenia priviedla k čnostnému životu a zmieru. Zapálená láskou k Bohu usilovala stať sa podobnou ukrižovanému Kristovi, a tak si zaslúžila, že dňa 1. apríla 1375 bola ozdobená aj posvätnými stigmami, ktoré sa na nej jagali žiarivým leskom, nie však krvou. „Jej učenosť nebola nadobudnutá, bolo vidieť, že prv bola učiteľkou ako žiačkou“, hovorí sa v kanonizačnej bule. Zanechala po sebe prekrásne dokumenty duchovných a teologických vedomostí, najmä Dialóg (r. 1378). A tá, ktorú vtedajšia početná rodina jej žiakov právom nazývala menom „Matka“, aj v celej terajšej dominikánskej rodine má toto meno natrvalo. Zomrela v Ríme roku 1380 a je pochovaná v chráme Santa Maria sopra Minerva. Pápež Pius II. ju 29.júna 1461 zapísal do zoznamu svätých a pápež Pavol VI. ju roku 1970 vyhlásil za učiteľku Cirkvi a pápež Ján Pavol II. Ju roku 2000 vyhlásil za spolupatrónku Európy.

MODLITBA

Všemohúci Bože, prostredníctvom svätej Kataríny nás poúčaš, že svetlo pravého sebapoznania získame, ak poznáme súčasne a obdivuhodne, čo si ty v nás a čo sme my v tebe; na jej príhovor nám daj pravdivým poznaním zveľaďovať sa v čnostiach, aby sme ťa zo dňa na deň viac milovali a dokonalejšie ti slúžili. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

apr
30
Ut
SV. PIA V., PÁPEŽA (1504–1572)
apr 30 celý deň
SV. PIA V., PÁPEŽA (1504–1572)

Spomienka

Narodil sa roku 1504 v Bosco Marengo blízko Alessandrie v Taliansku. Jeho rodné meno bolo Anton Ghislieri. Roku 1520 ako štrnásťročný mladík prijal rúcho bratov Kazateľov a tiež rehoľné meno Michal. Roku 1528 prijal kňazské svätenie a dostal hodnosť lektora; vyučoval posvätnú teológiu a viac ráz bol predstaveným kláštora. Pozornosť budil svojím čestným a voči sebe prísnym životom. Roku 1551 bol menovaný generálnym komisárom Rímskej inkvizície, neskôr roku 1556 ho pápež Pavol IV. vymenoval za biskupa v Nepi a Sutri a napokon roku 1557 za kardinála. Nakoniec roku 1560 ho pápež Pius IV. ustanovil za biskupa v Mondovi v Piemonte. Na návrh svätého Karola Borromea bol 7. januára 1566 zvolený do hodnosti najvyššieho pastiera Cirkvi, za pápeža, a prijal meno Pius V. Ako pápež všetky sily venoval službe pre spásu duší a pre obranu Cirkvi. Rázne obhajoval katolícku vieru proti reformátorom a novátorom a bdel nad šírením viery. Do života uviedol reformné dekréty Tridentského koncilu: postupne od základu zreformoval rímsku Kúriu; dal vytlačiť „Rímsky katechizmus“ (r. 1566), aby sa pomohlo kňazom pri vyučovaní náboženstva; rozhodol sa postaviť na pevný základ vzdelávania duchovných, najmä tým, že v seminároch zaviedol štúdium slávneho diela svätého Tomáša Akvinského „Summa Theologiae“. Napriek obmedzenému udeľovaniu titulov vyhlásil svätého Tomáša za učiteľa Cirkvi s prívlastkom „Anjelský“, v poradí už piateho v Latinskej Cirkvi (r. 1567); úspešne obnovil, zjednotil a pevne ustálil liturgiu tým, že roku 1568 vydal „Breviár“ a roku 1570 „Rímsky misál“; vyzdvihol jednotu vieroučnej tradície vo Východnej a Latinskej Cirkvi, keď štyroch popredných teologických učencov z oboch Cirkví vyznamenal titulom „Učiteľ Cirkvi“. Proti nepriateľom viery sa postavil na odpor so všetkou mocou a obrannými opatreniami, z ktorých treba spomenúť ním zhromaždené vojsko na zastavenie tureckých výbojov v Stredozemnom mori. Námorná bitka pri Lepante 7. októbra 1571 sa skončila presvedčivým víťazstvom kresťanov a pápež dojatý prisúdil víťazstvo pomoci ružencovej Bohorodičky Panny Márie, a na ten deň určil aj jej sviatok (r. 1572). V úplnej odovzdanosti do vôle Božej zomrel v Ríme 1. mája 1572. Pápež Klement X. vyhlásil ho 1. mája 1672 za blahoslaveného a Klement XI. dňa 22. mája 1712 za svätého. Jeho telesné pozostatky sú uložené a uctievané v hlavnej mariánskej bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, vo svojej prozreteľnosti si poslal svojmu ľudu svätého pápeža Pia, ktorý hájil pravú vieru a obnovil liturgiu Cirkvi; daj, aby sme na jeho príhovor slávili tajomstvá spásy so živou vierou a uvádzali ich do života činorodou láskou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.