Traduje sa, že mladý Sadok dostal rehoľný habit od sv. Dominika a takisto sv. Dominikom bol na generálnej kapitule v Bologni v roku 1221 poslaný, aby rozšíril rehoľu na územie Panónie. Spolu s bratom Pavlom Uhorským založil a rozšíril Uhorskú provinciu, v ktorej prežil mnoho rokov. Potom ho poslali do Poľska, aby viedol bratov v Sandomierzi. Roku 1260 zabili Tatári Sadoka s celou komunitou 48 bratov. Stalo sa to práve pri speve antifóny Salve, Regina. Prednedávnom sa to potvrdilo, keď boli v Sandomierzi vykopané základy kláštora. Dňa 18. októbra 1807 pápež Pius VII. dovolil ich liturgickú úctu.
MODLITBA
Pane Ježišu Kriste, blahoslavený Sadok a jeho spoločníci pozdravovali tvoju Matku, keď ich prepadli nepriatelia a tak od teba dostali vytúženú palmu mučeníctva. Nech milostivá a presladká Panna Mária ťa ukáže aj nám po tomto vyhnanstve. Lebo ty si Boh a žiješ a kraľuješ s Bohom Otcom v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Spomienka
Narodil sa koncom XII. storočia vo Verone, jeho rodičia boli členmi sekty manichejcov. Ako chlapec prestúpil na katolícku vieru. Ako mladík prišiel do Bologne kvôli štúdiu a tam vstúpil do rehole. Podnietili ho k tomu kázne svätého Dominika, a z jeho rúk prijal aj rehoľné rúcho. Od toho času sa venoval kazateľskej činnosti, najmä medzi katarmi, a stal sa z neho vynikajúci hlásateľ a svedok evanjelia. Pri práci s katarmi používal metódu dialógu. Nezvyčajne podporovaný darmi Ducha Svätého obetavo šíril a obhajoval pravú vieru. Na podporu jej šírenia medzi ľuďmi zakladal „Združenia viery“ a „Bratstvá na oslavu Panny Márie“. Bratstvá si veľmi obľúbil a bol ich prívržencom, horlivo rozširoval život v spoločenstvách, ako predstavený ich múdro viedol a odhodlane bránil. Príkladne sa staral aj o duchovné dobro mníšok, s veľkou láskou im pomáhal radou a povzbudením, a bol ich duchovným vodcom. V posledných rokoch života mu zverili úrad inkvizítora a v polovici roka 1251 úspešne ukončil apoštolské poslanie, pričom v ňom prejavil veľa ľudského citu. Dňa 6. apríla 1252, keď sa vracal z Coma do Milána, zavraždili ho bludári. Zomrel „za vernosť vo viere a oddanosť rímskej Cirkvi“, keď nahlas odriekal vyznanie viery „Krédo“ a svojou krvou ho aj potvrdil. Jeden z vrahov, menom Carinus, neskôr vstúpil do rehole. Pápež Inocent IV. zapísal Petra do zoznamu svätých dňa 9. marca 1253 a jeho sviatok určil na 29. apríla. Podľa poslednej liturgickej obnovy sa jeho sviatok slávi 4. júna, vo výročitý deň prenesenia jeho pozostatkov (r. 1340).
MODLITBA
Prosíme ťa, všemohúci Bože, daj, nech žijeme z viery s rovnakou oddanosťou ako tvoj svätý mučeník Peter; veď on si za jej šírenie zaslúžil od teba palmu mučeníctva. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ľubovoľná spomienka
Diana de Andal sa narodila v Bologni začiatkom XIII. storočia. Bola nápomocná bl. Reginaldovi pri budovaní konventu v Bologni. Keď roku 1219 prišiel do Bologne Dominik, spolu s inými pannami si dala predsavzatie žiť mníšským životom. Svoje rozhodnutie navonok spečatili do rúk svätého patriarchu. Po prekonaní ťažkostí zo strany príbuzných, ktorí jej dokonca zlomili rebro, prišla do kláštora sv. Agnesy. Tento kláštor zriadil bl. Jordán Saský. Mníškam bola pravou matkou. Zomrela v roku 1236. Zachovalo sa päťdesiat listov, ktoré jej napísal Jordán Saský. Sú krásnym dokladom o spiritualite dominikánskej rodiny a o bratských vzťahoch medzi jej členmi a členkami. Dianinu úctu 8. augusta 1888 schválil pápež Lev XIII.
Cecília sa narodila v Ríme na začiatku XIII. storočia. Roku 1221 prešla z benediktínskeho kláštora Santa Maria in Tempulo do kláštora sv. Sixta, v ktorom spoznala sv. Dominika. Stala sa veľmi vernou svedkyňou jeho zovňajšku i ducha. Neskôr, na konci roku 1223 alebo na začiatku roku 1224 bola poslaná s tromi inými mníškami pápežom Honoriom III. do Bologne. Jej úlohou bolo vniesť ducha Otca Dominika do kláštora sv. Agnesy, ktorého zakladateľkou bola bl. Diana. Tamtiež roku 1290 zomrela. Pápež Lev XIII. schválil jej úctu 24. decembra 1891.
MODLITBA
Prosíme ťa, Pane Bože náš, nech je nám dôvodom k radosti milá oslava blahoslavených panien Diany a Cecílie. Na ich príhovor a podľa ich príkladu daj, nech srdcom i skutkami dokazujeme lásku k bratom, sestrám i pravde. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom svätým po všetky veky vekov.
Ľubovoľná spomienka
Narodil sa okolo roku 1355 vo Florencii. Sedemnásťročný vstúpil do rehole v konvente Santa Maria Novella. Účinne pomáhal pri reforme, ktorú začal Rajmund z Kapuy po skončení epidémie čierneho moru roku 1348, a zaviedol ju v mnohých konventoch, takže sa stal „prvým horliteľom rehoľnej observancie v Itálii“. Roku 1395 v Benátkach s niekoľkými učeníkmi sv. Kataríny Sienskej, ktorú si veľmi ctil, založil kláštor Božieho Tela pre dominikánske mníšky. Jeho apoštolát bol roku 1399 náhle prerušený zákazom mestských úradov. Na zákaz však nedbal. Bol vyhnaný na dobu piatich rokov. Odišiel do Florencie, kde sa plne venoval kázaniu a preslávil sa výrečnosťou a horlivosťou o duše. Keďže v jeho humanistickej dobe sa množili otázky viery a mravov, napísal v samote knihu Locula noctis. V tomto diele podal základ kresťanskej výchovy. Občania Florencie ho roku 1406 vyslali do Ríma, aby tam rokoval o odstránení pápežskej schizmy. Získal si dôveru nedávno zvoleného pápeža Gregora XII. Pápež si ho ponechal ako svojho poradcu a roku 1408 ho vymenoval za arcibiskupa v Raguse (dnešný Dubrovník) a za kardinála s titulárnym kostolom sv. Sixta v Ríme. I vo veľmi ťažkej dobe Kostnického koncilu preukázal múdrosť a vernosť. Nový pápež Martin V. mu takisto prejavil svoju dôveru a ako svojho legáta ho poslal do Čiech a Uhorska, aby sa tam pričinil o potlačenie Husovho bludu. Počas tohto poslania zomrel v Budíne dňa 10. júna 1419. Pápež Gregor XVI. jeho úctu schválil 9. apríla 1832.
MODLITBA
Bože, štedrý darca nebeskej rady a lásky, blahoslaveného biskupa Jána si posilňoval v práci na udržiavaní jednoty Cirkvi a pri obnovovaní rehoľnej disciplíny. Na jeho príhovor daj, nech stále usilujeme o jednotu a pokoj. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Tento výrečný a horlivý apoštol, ktorého nazývali „nový Pavol“, sa narodil roku 1369 v Castelnuovo Scrivia neďaleko piemontskej Alessandrie
a v Piacenzi prijal rehoľný odev. Vyučoval filozofiu a teológiu na univerzite v Pávii. Vynikol však najmä kázaním a spovedaním. Svojím kázaním obrátil mnohých hriešnikov. Zomrel 11. júna 1450 v mestečku Saluzzo pri Turíne viac ako osemdesiatročný. Jeho orodovaniu po smrti sa pripisuje, že mestečko Saluzzo bolo vyslobodené z obliehania. Pápež bl. Pius IX. jeho úctu potvrdil 21. februára 1856.
MODLITBA
Milosrdný Bože, ty zblúdilých navraciaš na cestu spásy, preto si z blahoslaveného Štefana učinil vynikajúceho kazateľa evanjelia. Pre jeho zásluhy daj, aby sme sa jeho napodobňovaním užšie spojili s Kristom a pracovali tak, aby sme dostali odmenu, ktorú si prisľúbil robotníkom budujúcim Božie kráľovstvo. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom svätým po všetky veky vekov.
Narodila sa okolo roku 1291 v bavorskom Donauwörthe. V rodičovskom dome sa vyučila v čnostiach a vo vedách. Okolo roku 1306 odišla do kláštora v Medingene v Augsburskej diecéze. V tomto kláštore Nanebovzatia Panny Márie žila zbožne s mníškami Rehole kazateľov. Roku 1311 dostala ponuku, aby sa úplne odovzdala do Božej vôle a žila dokonalým životom podľa vzoru sv. Otca Dominika, „spasiteľným pre ňu, príkladným pre ľudí, príjemným pre anjelov, milým pre Boha“. Dostala mnoho darov od Ducha Svätého. Prežívala mnoho súžení s trpiacim Kristom, denne pozdvihovala myseľ k Bohu. Po mnohých rokoch kontemplácie došla k dokonalému spojeniu s Bohom až v roku 1347. Margita patrí k vynikajúcim rýnskym mystičkám, ktorých počet sa rozmnožil v XIV. storočí v Nemecku vo viac než sedemdesiatich
kláštoroch našej rehole. Bola priateľkou Jána Taulera, rada sa stýkala s ľuďmi dobrej vôle, ktorí sa nazývali „priatelia Boží“. Svoje mystické
skúsenosti vynikajúco spísala, ako to dosvedčuje kniha „Zjavenia“, alebo „Denník“ a súbor duchovných výlevov „Otče náš“! Všetky tieto spisy nás vzdelávajú v zbožných citoch. Do nebeskej vlasti sa odobrala 20. júna 1351. Jej úctu, ktorá bola od nepamäti, dňa 24. februára 1979 schválil pápež Ján Pavol II.
MODLITBA
Nanajvýš dobrotivý Bože, ty si blahoslavenú Margitu roznietil ohňom Ducha Svätého a uviedol si ju do tajomstiev božskej lásky; na jej príhovor naplň aj nás tým istým Duchom a tak nech sa ponáhľame k tebe po Kristových chodníkoch. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Traduje sa, že mladý Sadok dostal rehoľný habit od sv. Dominika a takisto sv. Dominikom bol na generálnej kapitule v Bologni v roku 1221 poslaný, aby rozšíril rehoľu na územie Panónie. Spolu s bratom Pavlom Uhorským založil a rozšíril Uhorskú provinciu, v ktorej prežil mnoho rokov. Potom ho poslali do Poľska, aby viedol bratov v Sandomierzi. Roku 1260 zabili Tatári Sadoka s celou komunitou 48 bratov. Stalo sa to práve pri speve antifóny Salve, Regina. Prednedávnom sa to potvrdilo, keď boli v Sandomierzi vykopané základy kláštora. Dňa 18. októbra 1807 pápež Pius VII. dovolil ich liturgickú úctu.
MODLITBA
Pane Ježišu Kriste, blahoslavený Sadok a jeho spoločníci pozdravovali tvoju Matku, keď ich prepadli nepriatelia a tak od teba dostali vytúženú palmu mučeníctva. Nech milostivá a presladká Panna Mária ťa ukáže aj nám po tomto vyhnanstve. Lebo ty si Boh a žiješ a kraľuješ s Bohom Otcom v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Spomienka
Narodil sa koncom XII. storočia vo Verone, jeho rodičia boli členmi sekty manichejcov. Ako chlapec prestúpil na katolícku vieru. Ako mladík prišiel do Bologne kvôli štúdiu a tam vstúpil do rehole. Podnietili ho k tomu kázne svätého Dominika, a z jeho rúk prijal aj rehoľné rúcho. Od toho času sa venoval kazateľskej činnosti, najmä medzi katarmi, a stal sa z neho vynikajúci hlásateľ a svedok evanjelia. Pri práci s katarmi používal metódu dialógu. Nezvyčajne podporovaný darmi Ducha Svätého obetavo šíril a obhajoval pravú vieru. Na podporu jej šírenia medzi ľuďmi zakladal „Združenia viery“ a „Bratstvá na oslavu Panny Márie“. Bratstvá si veľmi obľúbil a bol ich prívržencom, horlivo rozširoval život v spoločenstvách, ako predstavený ich múdro viedol a odhodlane bránil. Príkladne sa staral aj o duchovné dobro mníšok, s veľkou láskou im pomáhal radou a povzbudením, a bol ich duchovným vodcom. V posledných rokoch života mu zverili úrad inkvizítora a v polovici roka 1251 úspešne ukončil apoštolské poslanie, pričom v ňom prejavil veľa ľudského citu. Dňa 6. apríla 1252, keď sa vracal z Coma do Milána, zavraždili ho bludári. Zomrel „za vernosť vo viere a oddanosť rímskej Cirkvi“, keď nahlas odriekal vyznanie viery „Krédo“ a svojou krvou ho aj potvrdil. Jeden z vrahov, menom Carinus, neskôr vstúpil do rehole. Pápež Inocent IV. zapísal Petra do zoznamu svätých dňa 9. marca 1253 a jeho sviatok určil na 29. apríla. Podľa poslednej liturgickej obnovy sa jeho sviatok slávi 4. júna, vo výročitý deň prenesenia jeho pozostatkov (r. 1340).
MODLITBA
Prosíme ťa, všemohúci Bože, daj, nech žijeme z viery s rovnakou oddanosťou ako tvoj svätý mučeník Peter; veď on si za jej šírenie zaslúžil od teba palmu mučeníctva. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Ľubovoľná spomienka
Diana de Andal sa narodila v Bologni začiatkom XIII. storočia. Bola nápomocná bl. Reginaldovi pri budovaní konventu v Bologni. Keď roku 1219 prišiel do Bologne Dominik, spolu s inými pannami si dala predsavzatie žiť mníšským životom. Svoje rozhodnutie navonok spečatili do rúk svätého patriarchu. Po prekonaní ťažkostí zo strany príbuzných, ktorí jej dokonca zlomili rebro, prišla do kláštora sv. Agnesy. Tento kláštor zriadil bl. Jordán Saský. Mníškam bola pravou matkou. Zomrela v roku 1236. Zachovalo sa päťdesiat listov, ktoré jej napísal Jordán Saský. Sú krásnym dokladom o spiritualite dominikánskej rodiny a o bratských vzťahoch medzi jej členmi a členkami. Dianinu úctu 8. augusta 1888 schválil pápež Lev XIII.
Cecília sa narodila v Ríme na začiatku XIII. storočia. Roku 1221 prešla z benediktínskeho kláštora Santa Maria in Tempulo do kláštora sv. Sixta, v ktorom spoznala sv. Dominika. Stala sa veľmi vernou svedkyňou jeho zovňajšku i ducha. Neskôr, na konci roku 1223 alebo na začiatku roku 1224 bola poslaná s tromi inými mníškami pápežom Honoriom III. do Bologne. Jej úlohou bolo vniesť ducha Otca Dominika do kláštora sv. Agnesy, ktorého zakladateľkou bola bl. Diana. Tamtiež roku 1290 zomrela. Pápež Lev XIII. schválil jej úctu 24. decembra 1891.
MODLITBA
Prosíme ťa, Pane Bože náš, nech je nám dôvodom k radosti milá oslava blahoslavených panien Diany a Cecílie. Na ich príhovor a podľa ich príkladu daj, nech srdcom i skutkami dokazujeme lásku k bratom, sestrám i pravde. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom svätým po všetky veky vekov.
Ľubovoľná spomienka
Narodil sa okolo roku 1355 vo Florencii. Sedemnásťročný vstúpil do rehole v konvente Santa Maria Novella. Účinne pomáhal pri reforme, ktorú začal Rajmund z Kapuy po skončení epidémie čierneho moru roku 1348, a zaviedol ju v mnohých konventoch, takže sa stal „prvým horliteľom rehoľnej observancie v Itálii“. Roku 1395 v Benátkach s niekoľkými učeníkmi sv. Kataríny Sienskej, ktorú si veľmi ctil, založil kláštor Božieho Tela pre dominikánske mníšky. Jeho apoštolát bol roku 1399 náhle prerušený zákazom mestských úradov. Na zákaz však nedbal. Bol vyhnaný na dobu piatich rokov. Odišiel do Florencie, kde sa plne venoval kázaniu a preslávil sa výrečnosťou a horlivosťou o duše. Keďže v jeho humanistickej dobe sa množili otázky viery a mravov, napísal v samote knihu Locula noctis. V tomto diele podal základ kresťanskej výchovy. Občania Florencie ho roku 1406 vyslali do Ríma, aby tam rokoval o odstránení pápežskej schizmy. Získal si dôveru nedávno zvoleného pápeža Gregora XII. Pápež si ho ponechal ako svojho poradcu a roku 1408 ho vymenoval za arcibiskupa v Raguse (dnešný Dubrovník) a za kardinála s titulárnym kostolom sv. Sixta v Ríme. I vo veľmi ťažkej dobe Kostnického koncilu preukázal múdrosť a vernosť. Nový pápež Martin V. mu takisto prejavil svoju dôveru a ako svojho legáta ho poslal do Čiech a Uhorska, aby sa tam pričinil o potlačenie Husovho bludu. Počas tohto poslania zomrel v Budíne dňa 10. júna 1419. Pápež Gregor XVI. jeho úctu schválil 9. apríla 1832.
MODLITBA
Bože, štedrý darca nebeskej rady a lásky, blahoslaveného biskupa Jána si posilňoval v práci na udržiavaní jednoty Cirkvi a pri obnovovaní rehoľnej disciplíny. Na jeho príhovor daj, nech stále usilujeme o jednotu a pokoj. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Tento výrečný a horlivý apoštol, ktorého nazývali „nový Pavol“, sa narodil roku 1369 v Castelnuovo Scrivia neďaleko piemontskej Alessandrie
a v Piacenzi prijal rehoľný odev. Vyučoval filozofiu a teológiu na univerzite v Pávii. Vynikol však najmä kázaním a spovedaním. Svojím kázaním obrátil mnohých hriešnikov. Zomrel 11. júna 1450 v mestečku Saluzzo pri Turíne viac ako osemdesiatročný. Jeho orodovaniu po smrti sa pripisuje, že mestečko Saluzzo bolo vyslobodené z obliehania. Pápež bl. Pius IX. jeho úctu potvrdil 21. februára 1856.
MODLITBA
Milosrdný Bože, ty zblúdilých navraciaš na cestu spásy, preto si z blahoslaveného Štefana učinil vynikajúceho kazateľa evanjelia. Pre jeho zásluhy daj, aby sme sa jeho napodobňovaním užšie spojili s Kristom a pracovali tak, aby sme dostali odmenu, ktorú si prisľúbil robotníkom budujúcim Božie kráľovstvo. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom svätým po všetky veky vekov.
Narodila sa okolo roku 1291 v bavorskom Donauwörthe. V rodičovskom dome sa vyučila v čnostiach a vo vedách. Okolo roku 1306 odišla do kláštora v Medingene v Augsburskej diecéze. V tomto kláštore Nanebovzatia Panny Márie žila zbožne s mníškami Rehole kazateľov. Roku 1311 dostala ponuku, aby sa úplne odovzdala do Božej vôle a žila dokonalým životom podľa vzoru sv. Otca Dominika, „spasiteľným pre ňu, príkladným pre ľudí, príjemným pre anjelov, milým pre Boha“. Dostala mnoho darov od Ducha Svätého. Prežívala mnoho súžení s trpiacim Kristom, denne pozdvihovala myseľ k Bohu. Po mnohých rokoch kontemplácie došla k dokonalému spojeniu s Bohom až v roku 1347. Margita patrí k vynikajúcim rýnskym mystičkám, ktorých počet sa rozmnožil v XIV. storočí v Nemecku vo viac než sedemdesiatich
kláštoroch našej rehole. Bola priateľkou Jána Taulera, rada sa stýkala s ľuďmi dobrej vôle, ktorí sa nazývali „priatelia Boží“. Svoje mystické
skúsenosti vynikajúco spísala, ako to dosvedčuje kniha „Zjavenia“, alebo „Denník“ a súbor duchovných výlevov „Otče náš“! Všetky tieto spisy nás vzdelávajú v zbožných citoch. Do nebeskej vlasti sa odobrala 20. júna 1351. Jej úctu, ktorá bola od nepamäti, dňa 24. februára 1979 schválil pápež Ján Pavol II.
MODLITBA
Nanajvýš dobrotivý Bože, ty si blahoslavenú Margitu roznietil ohňom Ducha Svätého a uviedol si ju do tajomstiev božskej lásky; na jej príhovor naplň aj nás tým istým Duchom a tak nech sa ponáhľame k tebe po Kristových chodníkoch. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.