Dominikánski svätci

Narodil sa v polovici XV. storočia v mestečku Randazzo na Sicílii. Horlivo kázal Božie slovo po celej Sicílii i po celej Itálii. Vytrvalo rozjímal o Pánovom umučení, vynikal v láske a pokore. Mnohých ľudí obrátil k Bohu alebo priviedol k tomu, že ho nasledovali na ceste svätého Dominika. Zomrel 21. decembra 1521 v konvente Monte Cerignone, ktorý postavil. Pápež Benedikt XV. jeho úctu potvrdil 12. januára 1921. Jeho spomienka sa slávi v tento deň, pretože je to výročný deň druhého prenesenia jeho pozostatkov (1677).

MODLITBA
Dobrotivý Bože, apoštolskú službu blahoslaveného Dominika si obdivuhodne obohatil vytrvalou modlitbou a zachovávaním rehoľnej disciplíny; milostivo nám dopraj, nech kráčame v jeho šľapajach a tak získame bohaté plody spásy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom svätým po všetky veky vekov.

Sviatok

Dnešná sviatočná liturgia našej rehole výstižne poukazuje na mimoriadne bratské spojivo medzi Menšími bratmi a bratmi kazateľmi. Jej obsahom je totiž blízka príbuznosť medzi obidvomi zakladateľmi rehôľ v ich historickom poslaní pri budovaní Cirkvi. Krásne to vystihla svätá Katarína Sienská slovami: „Naozaj oni boli dva piliere svätej Cirkvi: František chudobou, ktorá mu zásadne bola vlastná, Dominik zasa učenosťou“ (Dialogo, 158). Keď ideme touto cestou, my veriaci sa učíme „stať sa žiakmi tak pokorných učiteľov“ (Celano, Vita 2a, 149). František (1182–1226) bol súčasníkom svätého otca Dominika.
Chudobného Krista nasledoval obdivuhodnou prostotou a Krista ukrižovaného nezvyčajnou láskou; usiloval sa stať sa mu celkom podobným. Žil podľa evanjelia a pre tento spôsob života získal mnohých bratov a sestry. S láskou ich povzbudzoval, aby si obľúbili chudobu, aby oslavovali Krista a poslúchali Cirkev. Bol odmenený sviežimi znakmi Pánovho umučenia (1224), a natešený odišiel k „sestre smrti“ 3. októbra 1226. Pápež Gregor IX. ho vyhlásil za svätého roku 1228.

MODLITBA
Prosíme ťa, láskavý Otče, svojou milosťou zveľaďuj svätú Cirkev, ktorú si preslávil zásluhami a príkladným životom svätého Františka. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Ľubovoľná spomienka

Pochádzal zo šľachtickej rodiny Delle Vigne. Narodil sa okolo roku 1330 v Kapue. Počas štúdií v Bologni okolo roku 1350 na základe „zázračného povolania Pánom“ vstúpil do rehole. Ako dvadsiatytretí Magister rehole (r. 1380) usilovne presadzoval reformu rehole horlivou modlitbou a príkladom evanjeliového života. Nabádala ho k tomu sv. Katarína Sienská, ktorej bol rozvážnym duchovným vodcom a životopiscom. Bol jej výborným učiteľom, ona ho však prehovorila, aby pracoval pre Cirkev a pre rímskeho pápeža, ktorý vtedy sídlil v Avignone. Zomrel v povesti svätosti 5. októbra 1399 v Norimberku počas vizitácie nemeckých konventov. Pápež Lev XIII. ho zapísal do zoznamu blahoslavených 15. mája 1899. Jeho telesné pozostatky sú uložené v kostole San Domenico Maggiore v Neapole.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, blahoslaveného Rajmunda si povolal, aby sa snažil vojsť do tvojho kráľovstva dokonalou láskou. Daj, nech nás jeho orodovanie posilňuje, nech žijeme v duchovnej radosti a na ceste lásky robíme stále pokroky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Narodil sa roku 1841 v mestečku Latiano neďaleko Brindisi. Študoval právo v Neapole. Tam sa tiež zúčastňoval špiritistických stretnutí a úplne stratil vieru. Dominikánsky páter Alberto Radente ho priviedol naspäť k božskej milosti. Prijal ho do Tretieho rádu sv. Dominika (r. 1871) a dal mu meno Rozár. Mariánskou zbožnosťou nechal preniknúť celý svoj život, aby posväcoval seba i iných. Dal postaviť aj mariánsku svätyňu v Pompejskom údolí (r. 1876) a založil Kongregáciu sestier dominikánok posvätného ruženca (r. 1897). Tiež dal postaviť dva sirotince a tlačiareň. Sám toho veľa napísal a vydal na chválu blahoslavenej Panny Márie a kazateľskej rehole, na prospech kresťanskej viery a sociálnej spravodlivosti. Vstúpil do čistého manželského zväzku s Máriou Annou Farnararovou, vdovou po pánovi De Fusco, ktorá sa veľmi zaslúžila o mnoho dobročinných diel spolu s ďalšími dobrodincami z radov laikov, ale i rehoľného a diecézneho kléru. Zomrel 5. októbra 1926. Pápež Ján Pavol II. ho 26. októbra 1980 zapísal do zoznamu blahoslavených. Jeho telesné pozostatky sú uložené pod chrámom v Pompejach.

MODLITBA
Všemohúci a milosrdný Bože, blahoslaveného Bartolomeja, hlásateľa ruženca blahoslavenej Panny Márie a otca chudobných detí a sirôt, si nám dal za obdivuhodný príklad dobroty a lásky; na jeho príhovor nám dopraj, nech vo svojich blížnych vidíme a milujeme Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Sviatok

Dnešným sviatkom naša rehoľa spolu s katolíckou Cirkvou oslavuje zázračné Božie skutky v prospech ľudstva, keď nábožne rozjíma o tajomstvách života, umučenia a zmŕtvychvstania Ježiša, nášho Spasiteľa, spolu s Máriou, jeho matkou, ktorá je „vzorom meditácie o Kristových slovách a ktorá príkladne pochopila svoje poslanie“ (LCO, č. 67 II). Také veľké dobrodenia, harmonicky skĺbené v jeden celok, sa spomínajú v tomto zvláštnom druhu modlitby, ktorý sa zvyčajne volá „Ružencom“. Je známe, že táto modlitba sa rozšírila v bohatom apoštolskom živote našej rehole. Blahoslavený Humbert de Romans († 1277), keď pre novicov rehole zostavil príručku s názvom „Ako sa modliť“ (Opera II, 543), nadovšetko zdôrazňuje toto: „Novic po matutíne k preblahoslavenej Panne, nech najprv myslí a precítene rozjíma o Božích dobrodeniach, ako sú jeho Vtelenie, Narodenie a iné podobné; … potom nech sa modlí Otčenáš a Zdravas’, Mária, … Po kompletóriu nech znova rozjíma o Božích dobrodeniach, ako sú na začiatku uvedené v príručke „Ako sa modliť“ …, potom možno ešte pridať antifónu „Zdravas’, Kráľovná“ …, tiež ďalšie antifóny a osobné modlitby k preblahoslavenej Panne.“ Medzi bratmi, ktorí mali veľký podiel na modlitbe ruženca, predovšetkým treba spomenúť blahoslaveného Alana de La Roche (1428–1478) a potom veľmi preslávené Bratstvo, ktoré založil Jakub Sprenger O.P. v Kolíne so súhlasom Apoštolského Stolca (1476). Tiež pápež svätý Pius V., ktorý bulou zo 17. septembra 1569 „Consueverunt Romani Pontifices“ schválil definitívne formu ruženca a novou bulou z 5. marca 1572 „Salvatoris Domini“ zaviedol v liturgii sviatok Panny Márie Víťaznej, neskôr premenovaný na sviatok preblahoslavenej Panny Márie Ružencovej, ktorý sa má sláviť 7. októbra. Tento sviatok schválila aj najnovšia obnovená liturgia. Od toho času doľahla na nás ťarcha usilovne sa starať, aby sa táto forma modlitby udomácnila v našich komunitách, aby sme ju s apoštolskou horlivosťou šírili aj medzi veriacimi; čiže minulé modlitby aby sa obohatili novými. Naozaj ružencová modlitba „nás vedie k rozjímaniu o tajomstve spásy, v ktorom Panna Mária sa intímne spája s dielom svojho Syna“ (LCO, č. 67, § II) a ponúka sa ako najúčinnejší prostriedok na šírenie viery a na oživenie kresťanského života v ľuďoch. Pretože „tento veniec modlitby akoby predstavoval skrátené evanjelium, a teda akoby formu modlitby Cirkvi“ (Pavol VI., Apoštolská exhortácia Recurrens mensis october, 7. 10. 1969).

MODLITBA
Dobrotivý Bože, tvoj jednorodený Syn nám svojím životom, smrťou a zmŕtvychvstaním získal večnú spásu. Daj, prosíme, keď v posvätnom ruženci preblahoslavenej Panny Márie o týchto tajomstvách rozjímame, nech aj podľa nich žijeme a dosiahneme to, čo sľubujú. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Narodil sa roku 1220 v Siene vo vznešenej rodine. V tom istom meste roku 1237 vstúpil do rehole. V Paríži a v Kolíne bol žiakom Alberta Veľkého spolu s Tomášom Akvinským a Petrom de Tarantaise (neskorším pápežom Inocentom V.). Pod vedením Alberta Veľkého začal prednášať na univerzite v Kolíne, podobne i Tomáš Akvinský. Venoval sa obnove cirkevných škôl a častejšie a účinne ho poverovali sprostredkovávať mier. Neustále sa venoval božským veciam a vytrvalo kázal. Zomrel 20. marca 1287. Jeho úctu 8. októbra 1622 dovolil pápež Gregor XV.

MODLITBA
Milosrdný Bože, daj, nech spomienka na blahoslaveného Ambróza poteší tvoju Cirkev, aby neustále pociťovala duchovnú pomoc a raz požívala večné radosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky vekov.

Narodil sa okolo roku 1420 v Mantove. Do rehole vstúpil roku 1440. Vynikal dokonalým sebazáporom, dobrými kázňami a mnohých ľudí priviedol ku Kristovi. Mal takú lásku, že bol ochotný dať sa do služby, aby oslobodil akúsi dievčinu. Veľmi sa zaslúžil o obnovu rehoľného života. Zomrel 5. októbra 1470 v lombardskom Vigevane. Pápež Sixtus IV. roku 1482 dovolil jeho liturgickú spomienku, roku 1518 ho vyhlásili za spolupatróna mesta. Pápež Benedikt XIV. jeho úctu potvrdil 23. septembra 1742.

MODLITBA
Pane a Bože náš, vzbuď v našich srdciach lásku ku krížu a k utrpeniu, a daj, nech na príhovor blahoslaveného Matúša a podľa jeho príkladu, sa staneme účastní Kristových bolestí i slávy. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Narodil sa roku 1407 v Ulme. Bol potulným žoldnierom. Keď prechádzal Bolognou, pomodlil sa pri hrobe sv. Dominika. Vnútorne sa obrátil a prijal rehoľný odev. Chcel byť bratom spolupracovníkom. Bol vynikajúcim sklárom. Vitrážami ozdobil konvent a baziliku v Bologni a dodnes môžeme obdivovať jeho diela. Zanechal po sebe spomienku pokorného a poslušného rehoľníka. Počas života usilovne rozjímal o Kristovom umučení. Zomrel v Bologni 11. októbra 1491. Jeho pradávnu úctu 3. augusta 1825 potvrdil pápež Lev XII.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, blahoslavenému Jakubovi si doprial, že zvláštnym spôsobom pociťoval tvoju dobrotu a umelecky ju stvárnil; učiň, nech jeho diela a príklady nás poučia, aby sme lepšie rozjímali o tvojej zvrchovanej kráse. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Narodila sa okolo roku 1445 v piemontskom mestečku Trino neďaleko Vercelli. Vo veľmi mladom veku prijala rehoľný odev Tretieho rádu sv. Dominika s predsavzatím, že bude nasledovať sv. Katarínu Sienskú. Bola vo svete, ale nebola zo sveta. Horlivo sa modlila, prísne žila a bola obdarená mnohými duchovnými darmi. Svetských kňazov a tiež novicov našej rehole viedla príkladom a slovami ku Kristovej láske. Veľmi sa snažila o spásu blížnych, vynikala láskou k chudobným, najmä k chorým. Zomrela 13. októbra 1503. Pápež Lev XII. jej úctu potvrdil 26. septembra 1827.

MODLITBA
Všemohúci Bože, ty nikoho neopúšťaš, čo dúfa v teba a kto ťa o niečo zbožne prosí, toho milosrdne vyslyšíš; prosíme ťa, daj, nech to, čo nedokážeme vlastnými zásluhami, dosiahneme s pomocou blahoslavenej Magdalény. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Narodila sa v Doudane vo Francúzsku v roku 1653. Mária často sprevádzala svoju matku, ktorá bola členkou dobročinného bratstva, pri návštevách chorých a tu nadobúdala nežnosť a súcit s ich biedou. Všímala si aj deti, čo chodili do otcovej manufaktúry a čoraz viac v nej rástlo sociálne cítenie. Vstúpila do Tretieho rádu sv. Dominika a v roku 1696 sa začala vo väčšej miere venovať dobročinnej láske. Venovala sa výchove opustených detí, najmä na vidieku, a chorým v domoch i v nemocniciach. Dielo, ktoré započala v mestečku Sainville sa rozšírilo, zakladala domy, neskôr Kongregáciu sestier lásky od Obetovania svätej Panny. Božou prozreteľnosťou upevnená v poníženosti zomrela po dlhom živote 24. januára 1744. Pápež Ján Pavol II. ju 20. novembra 1994 vyhlásil za blahoslavenú.

MODLITBA
Bože a Otče milosrdenstva, ty si blahoslavenú Máriu ozdobil horlivosťou za lásku a ustavičnou starostlivou obetavosťou, na jej prihovor nám udeľ, aby sme boli účinnými svedkami tvojej pravdy a mohli slúžiť bratom v Kristovi. Lebo on jeBoh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Narodila sa v roku 1602 vo francúzskom meste Le Puy–en–Velay. Rodičmi vedená k zbožnosti sa sedemročná zasvätila panenskej Bohorodičke. Hneď potom ako v roku 1623 vstúpila do dominikánskeho kláštora v Langeac, vykonávala úlohu učiteľky noviciek a priorky. Spaľovala sa v ukrižovanom Kristovi a osvetľovala Cirkev svojou láskou. Na základe božského vnuknutia počas troch rokov obetovala modlitby, utrpenia a obete, aby sa vo Francúzsku otvorili semináre. Tak vznikli slávne diela kňaza Jána Jakuba Ollera. Do nesmrteľnosti prešla 19. októbra 1634. Pápež Ján Pavol II. ju 20. novembra 1994 vyhlásil za blahoslavenú.

MODLITBA
Všemohúci a najsvätejší Bože, ty si učinil, že blahoslavená Agnesa od Ježiša si obdivuhodne zamilovala chudobu a postarala sa o výchovu kňazov; na jej príhovor nám udeľ, aby sme so živou vierou prijali ukrižovaného Krista a jeho zvestovali na spásu celému svetu. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Narodil sa v šľachtickej rodine Capucci v Citt? di Castello roku 1390. Rehoľný odev prijal roku 1405. Bol spoločníkom sv. Antonína Florentského a blahoslaveného Angelika v kortonskom konvente. V tomto konvente prežil celý život. Bolo to v čase obnovy kazateľskej rehole po veľkom západnom rozkole. Bol apoštolským človekom, posilňoval sa rozjímaním o božských veciach i kajúcimi skutkami, horlivo študoval Sväté Písmo a účinne rozdával Božie slovo. Poslucháčom radil, aby „uvažovali o časnej smrti a tak unikli večnej smrti“. Zomrel 21. októbra 1445 v Kortone. Pápež Pius VII. ho 11. mája 1816 zapísal do zoznamu blahoslavených.

MODLITBA
Všemohúci Bože, na základe tvojho slova vieme, že neupadnú do hriechov tí veriaci v teba, čo budú pamätať na posledné veci človeka; daj, prosíme, nech nás kázanie a príklad blahoslaveného Petra vedie tak, aby sme pamätali na pozemskú smrť, spáchané hriechy oplakávali a tak ušli večnej smrti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Slávnosť

Výročie posviacky niektorého kostola sa obyčajne slávi vo výročný deň tejto posviacky. Keď však deň posviacky je neznámy, naša liturgia kladie oslavu tohto výročia na 22. október. Vtedy si pripomíname posviacku kostola v Toulouse [Jakobínov] (22. októbra 1385), ktorý bol medzi prvými kostolmi našej rehole. Práve tento chrám zvolil pápež Urban V. (r. 1368) na uchovávanie telesných pozostatkov sv. Tomáša Akvinského, keď sa o ne preli univerzity v Paríži a Neapole. Do tohto chrámu boli nakoniec prenesené (28. januára 1369) a uložené na čestnom mieste.

MODLITBA
Všemohúci Bože, pre tvoju dobrotu môžeme každoročne sláviť deň posvätenia tohto chrámu; vyslyš prosby svojho ľudu a dopraj, aby sa na tomto mieste vždy konala tebe milá služba a na nás hojne zostupovala milosť vykúpenia. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Narodil sa roku 1399 v Palerme. Rodičia ho poslali do Bologne, aby študoval právo, on však bez otcovho súhlasu zanechal štúdiá a vstúpil do rehole. Rehoľné sľuby zložil r. 1423 v konvente sv. Dominika vo Fiesole. Priorom tam vtedy bol sv. Antonín. Veľmi horlil za dodržiavanie rehoľnej disciplíny, ktorú doporučila aj generálna kapitula roku 1426. Riadil konventy (medzi nimi bol od r. 1428 aj konvent v Palerme, zasvätený sv. Zite), podporoval štúdium a posvätné kázanie. Pápež Eugen IV. ho roku 1439 pozval na koncil do Florencie. Vynikal na ňom vierou, vzdelaním a silou dôkazov. Potom sa vrátil do Palerma na Sicíliu, kde preslávený zázrakmi zomrel 3. marca 1452. Pápež Pius VI. jeho úctu potvrdil 12. mája 1784. Jeho telesné pozostatky sú uložené v dominikánskom kostole Pantheon v Palerme.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, blahoslaveného Petra si povzniesol takou nevýslovnou milosťou, že navracal blúdiacich na cestu spravodlivosti a obnovoval rehoľný život; na jeho príhovor rozšír naše srdcia, nech planieme láskou k tebe a stále bežíme po ceste tvojich prikázaní. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Narodil sa začiatkom XV. storočia v ligúrskom mestečku Finale. Vieme o ňom málo. V Jánove ešte ako mladík vstúpil do rehole. Zanechal po sebe spomienku pokorného rehoľníka, ktorý verne kázal o pokání a obnovoval rehoľný život. Pôsobil v reformovaných konventoch v Bologni a sv. Marka vo Florencii, bol priorom konventu sv. Dominika v Benátkach a vo Finale. Zomrel roku 1484 v konvente v Reggio Emilia. Hneď po smrti ho uctievali ako svätého. Pápež bl. Pius IX. jeho úctu potvrdil 4. augusta 1848.

MODLITBA
Všemohúci Bože, blahoslaveného kňaza Damiána si ozdobil podivuhodnou výrečnosťou a čnosťami, aby sa staral o spásu veriacich; na jeho príhovor daj, nech tvoje slovo prijímame s dobrým a úprimným srdcom a trpezlivo prinášame úžitok. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Narodil sa okolo roku 1200 vo Vicenzi v Benátsku. Jeho rodičia boli „zbožní a vážení“. Do rehole vstúpil v Bologni a rehoľný odev vraj prijal od sv. Dominika. Mnoho rokov kázal v oblastiach Lombardie a Emílie a pomáhal nastoľovať mier. Zúčastnil sa druhého prenesenia pozostatkov sv. Dominika roku 1267. Riadil študijné centrum pápežskej kúrie v Ríme, prednášal teológiu a bol poradcom pápeža Gregora IX. Roku 1253 bol menovaný za biskupa v Limassole na ostrove Cyprus. Roku 1255 sa stal biskupom vo Vicenzi, tu zostal až do smrti. Vo Vicenzi dal postaviť chrám Posvätnej tŕňovej koruny, v ktorom uchovával tŕň z koruny nášho Pána Ježiša Krista. Dostal ho osobne od francúzskeho kráľa sv. Ľudovíta IX. Zomrel roku 1270. Pápež Pius VI. tohto vynikajúceho biskupa 11. septembra 1793 zapísal do zoznamu blahoslavených, a tak potvrdil jeho pradávnu úctu.

MODLITBA
Láskavý Bože, blahoslavenému Bartolomejovi si dal podivuhodnú schopnosť, že dokázal priviesť blúdiacich k svetlu pravdy a národy k pokoju a svornosti; na jeho láskavý príhovor nám dopraj, nech tvoj pokoj, ktorý prevyšuje každú predstavu, uchráni naše srdcia i naše myšlienky v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi, lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Narodila sa 4. mája 1255 v Cividale del Friuli (Udine) v Benátsku. Bola siedmou dcérou a rodičia ju i napriek tomu s radosťou prijali. Preto dostala meno Benvenuta, čo znamená Vítaná. V živote vynikala dokonalou nevinnosťou. Prijala rehoľný odev Tretieho rádu sv. Dominika a mnoho utrpenia obetovala za obrátenie hriešnikov. Urobila sľub na hrobe sv. Dominika, a ozdravela. Stala sa jeho najhorlivejšou žiačkou a vytrvalo sa modlila a konala pokánie. Zomrela 30. októbra 1292. Jej úctu 6. februára 1765 potvrdil pápež Klement XIII.

MODLITBA
Pane a Bože náš, vlej nám milosť kajúcnosti, modlitby a pokory, aby sme mohli napodobňovať blahoslavenú pannu Benvenutu, a tak ako ona, i my sme umŕtvovaním žiadostivosti tela žili duchovne, ustavične mysleli na nebeské veci a v tebe, jedinom Bohu, našli odpočinutie a slávu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Obaja sa narodili roku 1601 v Írsku, obaja tiež roku 1622 vstúpili do Rehole kazateľov.

Peter Higgins bol priorom dominikánskeho konventu v meste Naas. Uväznili ho kvôli lživej propagande, že on zapríčinil masakru protestantov v Ulsteri. A hoci hájil protestantov, predsa ho odsúdili na smrť a 23. marca 1642 v Dubline popravili.

Terenc Albert O’Brien bol provinciálom Írskej dominikánskej provincie a potom biskupom v Emly. Popravili ho za neohrozenú obhajobu katolíckej viery 30. októbra 1651.

Trpeli kvôli viere v ustavičnú prítomnosť Krista v Cirkvi a kvôli vernosti rímskemu pápežovi ako Petrovmu nástupcovi a tiež preto, že anglického kráľa odmietali uznať za hlavu Cirkvi. Pápež Ján Pavol II. ich zapísal do zoznamu blahoslavených 27. septembra 1992 s ďalšími ich pätnástimi spoločníkmi v mučeníctve (1579–1654).

MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty si na živote a smrti blahoslavených mučeníkov Terenca Alberta a Petra ukázal príklad hrdinskej lásky k tvojej Cirkvi a sily; prosíme ťa, na ich orodovanie daj, nech vždy vzrastáme v láske k tebe a blížnym a prijmeme smrť podľa tvojej vôle. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Narodil sa v polovici XV. storočia v mestečku Randazzo na Sicílii. Horlivo kázal Božie slovo po celej Sicílii i po celej Itálii. Vytrvalo rozjímal o Pánovom umučení, vynikal v láske a pokore. Mnohých ľudí obrátil k Bohu alebo priviedol k tomu, že ho nasledovali na ceste svätého Dominika. Zomrel 21. decembra 1521 v konvente Monte Cerignone, ktorý postavil. Pápež Benedikt XV. jeho úctu potvrdil 12. januára 1921. Jeho spomienka sa slávi v tento deň, pretože je to výročný deň druhého prenesenia jeho pozostatkov (1677).

MODLITBA
Dobrotivý Bože, apoštolskú službu blahoslaveného Dominika si obdivuhodne obohatil vytrvalou modlitbou a zachovávaním rehoľnej disciplíny; milostivo nám dopraj, nech kráčame v jeho šľapajach a tak získame bohaté plody spásy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom svätým po všetky veky vekov.

Sviatok

Dnešná sviatočná liturgia našej rehole výstižne poukazuje na mimoriadne bratské spojivo medzi Menšími bratmi a bratmi kazateľmi. Jej obsahom je totiž blízka príbuznosť medzi obidvomi zakladateľmi rehôľ v ich historickom poslaní pri budovaní Cirkvi. Krásne to vystihla svätá Katarína Sienská slovami: „Naozaj oni boli dva piliere svätej Cirkvi: František chudobou, ktorá mu zásadne bola vlastná, Dominik zasa učenosťou“ (Dialogo, 158). Keď ideme touto cestou, my veriaci sa učíme „stať sa žiakmi tak pokorných učiteľov“ (Celano, Vita 2a, 149). František (1182–1226) bol súčasníkom svätého otca Dominika.
Chudobného Krista nasledoval obdivuhodnou prostotou a Krista ukrižovaného nezvyčajnou láskou; usiloval sa stať sa mu celkom podobným. Žil podľa evanjelia a pre tento spôsob života získal mnohých bratov a sestry. S láskou ich povzbudzoval, aby si obľúbili chudobu, aby oslavovali Krista a poslúchali Cirkev. Bol odmenený sviežimi znakmi Pánovho umučenia (1224), a natešený odišiel k „sestre smrti“ 3. októbra 1226. Pápež Gregor IX. ho vyhlásil za svätého roku 1228.

MODLITBA
Prosíme ťa, láskavý Otče, svojou milosťou zveľaďuj svätú Cirkev, ktorú si preslávil zásluhami a príkladným životom svätého Františka. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Ľubovoľná spomienka

Pochádzal zo šľachtickej rodiny Delle Vigne. Narodil sa okolo roku 1330 v Kapue. Počas štúdií v Bologni okolo roku 1350 na základe „zázračného povolania Pánom“ vstúpil do rehole. Ako dvadsiatytretí Magister rehole (r. 1380) usilovne presadzoval reformu rehole horlivou modlitbou a príkladom evanjeliového života. Nabádala ho k tomu sv. Katarína Sienská, ktorej bol rozvážnym duchovným vodcom a životopiscom. Bol jej výborným učiteľom, ona ho však prehovorila, aby pracoval pre Cirkev a pre rímskeho pápeža, ktorý vtedy sídlil v Avignone. Zomrel v povesti svätosti 5. októbra 1399 v Norimberku počas vizitácie nemeckých konventov. Pápež Lev XIII. ho zapísal do zoznamu blahoslavených 15. mája 1899. Jeho telesné pozostatky sú uložené v kostole San Domenico Maggiore v Neapole.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, blahoslaveného Rajmunda si povolal, aby sa snažil vojsť do tvojho kráľovstva dokonalou láskou. Daj, nech nás jeho orodovanie posilňuje, nech žijeme v duchovnej radosti a na ceste lásky robíme stále pokroky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Narodil sa roku 1841 v mestečku Latiano neďaleko Brindisi. Študoval právo v Neapole. Tam sa tiež zúčastňoval špiritistických stretnutí a úplne stratil vieru. Dominikánsky páter Alberto Radente ho priviedol naspäť k božskej milosti. Prijal ho do Tretieho rádu sv. Dominika (r. 1871) a dal mu meno Rozár. Mariánskou zbožnosťou nechal preniknúť celý svoj život, aby posväcoval seba i iných. Dal postaviť aj mariánsku svätyňu v Pompejskom údolí (r. 1876) a založil Kongregáciu sestier dominikánok posvätného ruženca (r. 1897). Tiež dal postaviť dva sirotince a tlačiareň. Sám toho veľa napísal a vydal na chválu blahoslavenej Panny Márie a kazateľskej rehole, na prospech kresťanskej viery a sociálnej spravodlivosti. Vstúpil do čistého manželského zväzku s Máriou Annou Farnararovou, vdovou po pánovi De Fusco, ktorá sa veľmi zaslúžila o mnoho dobročinných diel spolu s ďalšími dobrodincami z radov laikov, ale i rehoľného a diecézneho kléru. Zomrel 5. októbra 1926. Pápež Ján Pavol II. ho 26. októbra 1980 zapísal do zoznamu blahoslavených. Jeho telesné pozostatky sú uložené pod chrámom v Pompejach.

MODLITBA
Všemohúci a milosrdný Bože, blahoslaveného Bartolomeja, hlásateľa ruženca blahoslavenej Panny Márie a otca chudobných detí a sirôt, si nám dal za obdivuhodný príklad dobroty a lásky; na jeho príhovor nám dopraj, nech vo svojich blížnych vidíme a milujeme Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Sviatok

Dnešným sviatkom naša rehoľa spolu s katolíckou Cirkvou oslavuje zázračné Božie skutky v prospech ľudstva, keď nábožne rozjíma o tajomstvách života, umučenia a zmŕtvychvstania Ježiša, nášho Spasiteľa, spolu s Máriou, jeho matkou, ktorá je „vzorom meditácie o Kristových slovách a ktorá príkladne pochopila svoje poslanie“ (LCO, č. 67 II). Také veľké dobrodenia, harmonicky skĺbené v jeden celok, sa spomínajú v tomto zvláštnom druhu modlitby, ktorý sa zvyčajne volá „Ružencom“. Je známe, že táto modlitba sa rozšírila v bohatom apoštolskom živote našej rehole. Blahoslavený Humbert de Romans († 1277), keď pre novicov rehole zostavil príručku s názvom „Ako sa modliť“ (Opera II, 543), nadovšetko zdôrazňuje toto: „Novic po matutíne k preblahoslavenej Panne, nech najprv myslí a precítene rozjíma o Božích dobrodeniach, ako sú jeho Vtelenie, Narodenie a iné podobné; … potom nech sa modlí Otčenáš a Zdravas’, Mária, … Po kompletóriu nech znova rozjíma o Božích dobrodeniach, ako sú na začiatku uvedené v príručke „Ako sa modliť“ …, potom možno ešte pridať antifónu „Zdravas’, Kráľovná“ …, tiež ďalšie antifóny a osobné modlitby k preblahoslavenej Panne.“ Medzi bratmi, ktorí mali veľký podiel na modlitbe ruženca, predovšetkým treba spomenúť blahoslaveného Alana de La Roche (1428–1478) a potom veľmi preslávené Bratstvo, ktoré založil Jakub Sprenger O.P. v Kolíne so súhlasom Apoštolského Stolca (1476). Tiež pápež svätý Pius V., ktorý bulou zo 17. septembra 1569 „Consueverunt Romani Pontifices“ schválil definitívne formu ruženca a novou bulou z 5. marca 1572 „Salvatoris Domini“ zaviedol v liturgii sviatok Panny Márie Víťaznej, neskôr premenovaný na sviatok preblahoslavenej Panny Márie Ružencovej, ktorý sa má sláviť 7. októbra. Tento sviatok schválila aj najnovšia obnovená liturgia. Od toho času doľahla na nás ťarcha usilovne sa starať, aby sa táto forma modlitby udomácnila v našich komunitách, aby sme ju s apoštolskou horlivosťou šírili aj medzi veriacimi; čiže minulé modlitby aby sa obohatili novými. Naozaj ružencová modlitba „nás vedie k rozjímaniu o tajomstve spásy, v ktorom Panna Mária sa intímne spája s dielom svojho Syna“ (LCO, č. 67, § II) a ponúka sa ako najúčinnejší prostriedok na šírenie viery a na oživenie kresťanského života v ľuďoch. Pretože „tento veniec modlitby akoby predstavoval skrátené evanjelium, a teda akoby formu modlitby Cirkvi“ (Pavol VI., Apoštolská exhortácia Recurrens mensis october, 7. 10. 1969).

MODLITBA
Dobrotivý Bože, tvoj jednorodený Syn nám svojím životom, smrťou a zmŕtvychvstaním získal večnú spásu. Daj, prosíme, keď v posvätnom ruženci preblahoslavenej Panny Márie o týchto tajomstvách rozjímame, nech aj podľa nich žijeme a dosiahneme to, čo sľubujú. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Narodil sa roku 1220 v Siene vo vznešenej rodine. V tom istom meste roku 1237 vstúpil do rehole. V Paríži a v Kolíne bol žiakom Alberta Veľkého spolu s Tomášom Akvinským a Petrom de Tarantaise (neskorším pápežom Inocentom V.). Pod vedením Alberta Veľkého začal prednášať na univerzite v Kolíne, podobne i Tomáš Akvinský. Venoval sa obnove cirkevných škôl a častejšie a účinne ho poverovali sprostredkovávať mier. Neustále sa venoval božským veciam a vytrvalo kázal. Zomrel 20. marca 1287. Jeho úctu 8. októbra 1622 dovolil pápež Gregor XV.

MODLITBA
Milosrdný Bože, daj, nech spomienka na blahoslaveného Ambróza poteší tvoju Cirkev, aby neustále pociťovala duchovnú pomoc a raz požívala večné radosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky vekov.

Narodil sa okolo roku 1420 v Mantove. Do rehole vstúpil roku 1440. Vynikal dokonalým sebazáporom, dobrými kázňami a mnohých ľudí priviedol ku Kristovi. Mal takú lásku, že bol ochotný dať sa do služby, aby oslobodil akúsi dievčinu. Veľmi sa zaslúžil o obnovu rehoľného života. Zomrel 5. októbra 1470 v lombardskom Vigevane. Pápež Sixtus IV. roku 1482 dovolil jeho liturgickú spomienku, roku 1518 ho vyhlásili za spolupatróna mesta. Pápež Benedikt XIV. jeho úctu potvrdil 23. septembra 1742.

MODLITBA
Pane a Bože náš, vzbuď v našich srdciach lásku ku krížu a k utrpeniu, a daj, nech na príhovor blahoslaveného Matúša a podľa jeho príkladu, sa staneme účastní Kristových bolestí i slávy. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Narodil sa roku 1407 v Ulme. Bol potulným žoldnierom. Keď prechádzal Bolognou, pomodlil sa pri hrobe sv. Dominika. Vnútorne sa obrátil a prijal rehoľný odev. Chcel byť bratom spolupracovníkom. Bol vynikajúcim sklárom. Vitrážami ozdobil konvent a baziliku v Bologni a dodnes môžeme obdivovať jeho diela. Zanechal po sebe spomienku pokorného a poslušného rehoľníka. Počas života usilovne rozjímal o Kristovom umučení. Zomrel v Bologni 11. októbra 1491. Jeho pradávnu úctu 3. augusta 1825 potvrdil pápež Lev XII.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, blahoslavenému Jakubovi si doprial, že zvláštnym spôsobom pociťoval tvoju dobrotu a umelecky ju stvárnil; učiň, nech jeho diela a príklady nás poučia, aby sme lepšie rozjímali o tvojej zvrchovanej kráse. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Narodila sa okolo roku 1445 v piemontskom mestečku Trino neďaleko Vercelli. Vo veľmi mladom veku prijala rehoľný odev Tretieho rádu sv. Dominika s predsavzatím, že bude nasledovať sv. Katarínu Sienskú. Bola vo svete, ale nebola zo sveta. Horlivo sa modlila, prísne žila a bola obdarená mnohými duchovnými darmi. Svetských kňazov a tiež novicov našej rehole viedla príkladom a slovami ku Kristovej láske. Veľmi sa snažila o spásu blížnych, vynikala láskou k chudobným, najmä k chorým. Zomrela 13. októbra 1503. Pápež Lev XII. jej úctu potvrdil 26. septembra 1827.

MODLITBA
Všemohúci Bože, ty nikoho neopúšťaš, čo dúfa v teba a kto ťa o niečo zbožne prosí, toho milosrdne vyslyšíš; prosíme ťa, daj, nech to, čo nedokážeme vlastnými zásluhami, dosiahneme s pomocou blahoslavenej Magdalény. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Narodila sa v Doudane vo Francúzsku v roku 1653. Mária často sprevádzala svoju matku, ktorá bola členkou dobročinného bratstva, pri návštevách chorých a tu nadobúdala nežnosť a súcit s ich biedou. Všímala si aj deti, čo chodili do otcovej manufaktúry a čoraz viac v nej rástlo sociálne cítenie. Vstúpila do Tretieho rádu sv. Dominika a v roku 1696 sa začala vo väčšej miere venovať dobročinnej láske. Venovala sa výchove opustených detí, najmä na vidieku, a chorým v domoch i v nemocniciach. Dielo, ktoré započala v mestečku Sainville sa rozšírilo, zakladala domy, neskôr Kongregáciu sestier lásky od Obetovania svätej Panny. Božou prozreteľnosťou upevnená v poníženosti zomrela po dlhom živote 24. januára 1744. Pápež Ján Pavol II. ju 20. novembra 1994 vyhlásil za blahoslavenú.

MODLITBA
Bože a Otče milosrdenstva, ty si blahoslavenú Máriu ozdobil horlivosťou za lásku a ustavičnou starostlivou obetavosťou, na jej prihovor nám udeľ, aby sme boli účinnými svedkami tvojej pravdy a mohli slúžiť bratom v Kristovi. Lebo on jeBoh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Narodila sa v roku 1602 vo francúzskom meste Le Puy–en–Velay. Rodičmi vedená k zbožnosti sa sedemročná zasvätila panenskej Bohorodičke. Hneď potom ako v roku 1623 vstúpila do dominikánskeho kláštora v Langeac, vykonávala úlohu učiteľky noviciek a priorky. Spaľovala sa v ukrižovanom Kristovi a osvetľovala Cirkev svojou láskou. Na základe božského vnuknutia počas troch rokov obetovala modlitby, utrpenia a obete, aby sa vo Francúzsku otvorili semináre. Tak vznikli slávne diela kňaza Jána Jakuba Ollera. Do nesmrteľnosti prešla 19. októbra 1634. Pápež Ján Pavol II. ju 20. novembra 1994 vyhlásil za blahoslavenú.

MODLITBA
Všemohúci a najsvätejší Bože, ty si učinil, že blahoslavená Agnesa od Ježiša si obdivuhodne zamilovala chudobu a postarala sa o výchovu kňazov; na jej príhovor nám udeľ, aby sme so živou vierou prijali ukrižovaného Krista a jeho zvestovali na spásu celému svetu. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Narodil sa v šľachtickej rodine Capucci v Citt? di Castello roku 1390. Rehoľný odev prijal roku 1405. Bol spoločníkom sv. Antonína Florentského a blahoslaveného Angelika v kortonskom konvente. V tomto konvente prežil celý život. Bolo to v čase obnovy kazateľskej rehole po veľkom západnom rozkole. Bol apoštolským človekom, posilňoval sa rozjímaním o božských veciach i kajúcimi skutkami, horlivo študoval Sväté Písmo a účinne rozdával Božie slovo. Poslucháčom radil, aby „uvažovali o časnej smrti a tak unikli večnej smrti“. Zomrel 21. októbra 1445 v Kortone. Pápež Pius VII. ho 11. mája 1816 zapísal do zoznamu blahoslavených.

MODLITBA
Všemohúci Bože, na základe tvojho slova vieme, že neupadnú do hriechov tí veriaci v teba, čo budú pamätať na posledné veci človeka; daj, prosíme, nech nás kázanie a príklad blahoslaveného Petra vedie tak, aby sme pamätali na pozemskú smrť, spáchané hriechy oplakávali a tak ušli večnej smrti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.