okt
5
Po
BL. RAJMUNDA Z KAPUY, KŇAZA (cca 1330–1399)
okt 5 celý deň
BL. RAJMUNDA Z KAPUY, KŇAZA (cca 1330–1399)

Ľubovoľná spomienka

Pochádzal zo šľachtickej rodiny Delle Vigne. Narodil sa okolo roku 1330 v Kapue. Počas štúdií v Bologni okolo roku 1350 na základe „zázračného povolania Pánom“ vstúpil do rehole. Ako dvadsiatytretí Magister rehole (r. 1380) usilovne presadzoval reformu rehole horlivou modlitbou a príkladom evanjeliového života. Nabádala ho k tomu sv. Katarína Sienská, ktorej bol rozvážnym duchovným vodcom a životopiscom. Bol jej výborným učiteľom, ona ho však prehovorila, aby pracoval pre Cirkev a pre rímskeho pápeža, ktorý vtedy sídlil v Avignone. Zomrel v povesti svätosti 5. októbra 1399 v Norimberku počas vizitácie nemeckých konventov. Pápež Lev XIII. ho zapísal do zoznamu blahoslavených 15. mája 1899. Jeho telesné pozostatky sú uložené v kostole San Domenico Maggiore v Neapole.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, blahoslaveného Rajmunda si povolal, aby sa snažil vojsť do tvojho kráľovstva dokonalou láskou. Daj, nech nás jeho orodovanie posilňuje, nech žijeme v duchovnej radosti a na ceste lásky robíme stále pokroky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
6
Ut
BL. BARTOLOMEJA LONGU, LAIKA (1841–1926)
okt 6 celý deň
BL. BARTOLOMEJA LONGU, LAIKA (1841–1926)

Narodil sa roku 1841 v mestečku Latiano neďaleko Brindisi. Študoval právo v Neapole. Tam sa tiež zúčastňoval špiritistických stretnutí a úplne stratil vieru. Dominikánsky páter Alberto Radente ho priviedol naspäť k božskej milosti. Prijal ho do Tretieho rádu sv. Dominika (r. 1871) a dal mu meno Rozár. Mariánskou zbožnosťou nechal preniknúť celý svoj život, aby posväcoval seba i iných. Dal postaviť aj mariánsku svätyňu v Pompejskom údolí (r. 1876) a založil Kongregáciu sestier dominikánok posvätného ruženca (r. 1897). Tiež dal postaviť dva sirotince a tlačiareň. Sám toho veľa napísal a vydal na chválu blahoslavenej Panny Márie a kazateľskej rehole, na prospech kresťanskej viery a sociálnej spravodlivosti. Vstúpil do čistého manželského zväzku s Máriou Annou Farnararovou, vdovou po pánovi De Fusco, ktorá sa veľmi zaslúžila o mnoho dobročinných diel spolu s ďalšími dobrodincami z radov laikov, ale i rehoľného a diecézneho kléru. Zomrel 5. októbra 1926. Pápež Ján Pavol II. ho 26. októbra 1980 zapísal do zoznamu blahoslavených. Jeho telesné pozostatky sú uložené pod chrámom v Pompejach.

MODLITBA
Všemohúci a milosrdný Bože, blahoslaveného Bartolomeja, hlásateľa ruženca blahoslavenej Panny Márie a otca chudobných detí a sirôt, si nám dal za obdivuhodný príklad dobroty a lásky; na jeho príhovor nám dopraj, nech vo svojich blížnych vidíme a milujeme Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
7
St
RUŽENCOVEJ PANNY MÁRIE
okt 7 celý deň
RUŽENCOVEJ PANNY MÁRIE

Sviatok

Dnešným sviatkom naša rehoľa spolu s katolíckou Cirkvou oslavuje zázračné Božie skutky v prospech ľudstva, keď nábožne rozjíma o tajomstvách života, umučenia a zmŕtvychvstania Ježiša, nášho Spasiteľa, spolu s Máriou, jeho matkou, ktorá je „vzorom meditácie o Kristových slovách a ktorá príkladne pochopila svoje poslanie“ (LCO, č. 67 II). Také veľké dobrodenia, harmonicky skĺbené v jeden celok, sa spomínajú v tomto zvláštnom druhu modlitby, ktorý sa zvyčajne volá „Ružencom“. Je známe, že táto modlitba sa rozšírila v bohatom apoštolskom živote našej rehole. Blahoslavený Humbert de Romans († 1277), keď pre novicov rehole zostavil príručku s názvom „Ako sa modliť“ (Opera II, 543), nadovšetko zdôrazňuje toto: „Novic po matutíne k preblahoslavenej Panne, nech najprv myslí a precítene rozjíma o Božích dobrodeniach, ako sú jeho Vtelenie, Narodenie a iné podobné; … potom nech sa modlí Otčenáš a Zdravas’, Mária, … Po kompletóriu nech znova rozjíma o Božích dobrodeniach, ako sú na začiatku uvedené v príručke „Ako sa modliť“ …, potom možno ešte pridať antifónu „Zdravas’, Kráľovná“ …, tiež ďalšie antifóny a osobné modlitby k preblahoslavenej Panne.“ Medzi bratmi, ktorí mali veľký podiel na modlitbe ruženca, predovšetkým treba spomenúť blahoslaveného Alana de La Roche (1428–1478) a potom veľmi preslávené Bratstvo, ktoré založil Jakub Sprenger O.P. v Kolíne so súhlasom Apoštolského Stolca (1476). Tiež pápež svätý Pius V., ktorý bulou zo 17. septembra 1569 „Consueverunt Romani Pontifices“ schválil definitívne formu ruženca a novou bulou z 5. marca 1572 „Salvatoris Domini“ zaviedol v liturgii sviatok Panny Márie Víťaznej, neskôr premenovaný na sviatok preblahoslavenej Panny Márie Ružencovej, ktorý sa má sláviť 7. októbra. Tento sviatok schválila aj najnovšia obnovená liturgia. Od toho času doľahla na nás ťarcha usilovne sa starať, aby sa táto forma modlitby udomácnila v našich komunitách, aby sme ju s apoštolskou horlivosťou šírili aj medzi veriacimi; čiže minulé modlitby aby sa obohatili novými. Naozaj ružencová modlitba „nás vedie k rozjímaniu o tajomstve spásy, v ktorom Panna Mária sa intímne spája s dielom svojho Syna“ (LCO, č. 67, § II) a ponúka sa ako najúčinnejší prostriedok na šírenie viery a na oživenie kresťanského života v ľuďoch. Pretože „tento veniec modlitby akoby predstavoval skrátené evanjelium, a teda akoby formu modlitby Cirkvi“ (Pavol VI., Apoštolská exhortácia Recurrens mensis october, 7. 10. 1969).

MODLITBA
Dobrotivý Bože, tvoj jednorodený Syn nám svojím životom, smrťou a zmŕtvychvstaním získal večnú spásu. Daj, prosíme, keď v posvätnom ruženci preblahoslavenej Panny Márie o týchto tajomstvách rozjímame, nech aj podľa nich žijeme a dosiahneme to, čo sľubujú. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
8
Št
BL. AMBRÓZA SANSEDONIHO, KŇAZA (1220–1286)
okt 8 celý deň
BL. AMBRÓZA SANSEDONIHO, KŇAZA (1220–1286)

Narodil sa roku 1220 v Siene vo vznešenej rodine. V tom istom meste roku 1237 vstúpil do rehole. V Paríži a v Kolíne bol žiakom Alberta Veľkého spolu s Tomášom Akvinským a Petrom de Tarantaise (neskorším pápežom Inocentom V.). Pod vedením Alberta Veľkého začal prednášať na univerzite v Kolíne, podobne i Tomáš Akvinský. Venoval sa obnove cirkevných škôl a častejšie a účinne ho poverovali sprostredkovávať mier. Neustále sa venoval božským veciam a vytrvalo kázal. Zomrel 20. marca 1287. Jeho úctu 8. októbra 1622 dovolil pápež Gregor XV.

MODLITBA
Milosrdný Bože, daj, nech spomienka na blahoslaveného Ambróza poteší tvoju Cirkev, aby neustále pociťovala duchovnú pomoc a raz požívala večné radosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky vekov.

BL. MATÚŠA CARRERIHO, KŇAZA (1420–1470)
okt 8 celý deň
BL. MATÚŠA CARRERIHO, KŇAZA (1420–1470)

Narodil sa okolo roku 1420 v Mantove. Do rehole vstúpil roku 1440. Vynikal dokonalým sebazáporom, dobrými kázňami a mnohých ľudí priviedol ku Kristovi. Mal takú lásku, že bol ochotný dať sa do služby, aby oslobodil akúsi dievčinu. Veľmi sa zaslúžil o obnovu rehoľného života. Zomrel 5. októbra 1470 v lombardskom Vigevane. Pápež Sixtus IV. roku 1482 dovolil jeho liturgickú spomienku, roku 1518 ho vyhlásili za spolupatróna mesta. Pápež Benedikt XIV. jeho úctu potvrdil 23. septembra 1742.

MODLITBA
Pane a Bože náš, vzbuď v našich srdciach lásku ku krížu a k utrpeniu, a daj, nech na príhovor blahoslaveného Matúša a podľa jeho príkladu, sa staneme účastní Kristových bolestí i slávy. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
30
Pi
BL. BENVENUTY BOIANIOVEJ, PANNY (1255–1292)
okt 30 celý deň
BL. BENVENUTY BOIANIOVEJ, PANNY (1255–1292)

Narodila sa 4. mája 1255 v Cividale del Friuli (Udine) v Benátsku. Bola siedmou dcérou a rodičia ju i napriek tomu s radosťou prijali. Preto dostala meno Benvenuta, čo znamená Vítaná. V živote vynikala dokonalou nevinnosťou. Prijala rehoľný odev Tretieho rádu sv. Dominika a mnoho utrpenia obetovala za obrátenie hriešnikov. Urobila sľub na hrobe sv. Dominika, a ozdravela. Stala sa jeho najhorlivejšou žiačkou a vytrvalo sa modlila a konala pokánie. Zomrela 30. októbra 1292. Jej úctu 6. februára 1765 potvrdil pápež Klement XIII.

MODLITBA
Pane a Bože náš, vlej nám milosť kajúcnosti, modlitby a pokory, aby sme mohli napodobňovať blahoslavenú pannu Benvenutu, a tak ako ona, i my sme umŕtvovaním žiadostivosti tela žili duchovne, ustavične mysleli na nebeské veci a v tebe, jedinom Bohu, našli odpočinutie a slávu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

BL. TERENCA ALBERTA O’BRIEN, BISKUPA a bl. PETRA HIGGINSA, KŇAZA, MUČENÍKOV (1601–1642/51)
okt 30 celý deň

Obaja sa narodili roku 1601 v Írsku, obaja tiež roku 1622 vstúpili do Rehole kazateľov.

blessed-peter-ohigginsPeter Higgins bol priorom dominikánskeho konventu v meste Naas. Uväznili ho kvôli lživej propagande, že on zapríčinil masakru protestantov v Ulsteri. A hoci hájil protestantov, predsa ho odsúdili na smrť a 23. marca 1642 v Dubline popravili.

blessed-terrence-albert-obrien1Terenc Albert O’Brien bol provinciálom Írskej dominikánskej provincie a potom biskupom v Emly. Popravili ho za neohrozenú obhajobu katolíckej viery 30. októbra 1651.

Trpeli kvôli viere v ustavičnú prítomnosť Krista v Cirkvi a kvôli vernosti rímskemu pápežovi ako Petrovmu nástupcovi a tiež preto, že anglického kráľa odmietali uznať za hlavu Cirkvi. Pápež Ján Pavol II. ich zapísal do zoznamu blahoslavených 27. septembra 1992 s ďalšími ich pätnástimi spoločníkmi v mučeníctve (1579–1654).

MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty si na živote a smrti blahoslavených mučeníkov Terenca Alberta a Petra ukázal príklad hrdinskej lásky k tvojej Cirkvi a sily; prosíme ťa, na ich orodovanie daj, nech vždy vzrastáme v láske k tebe a blížnym a prijmeme smrť podľa tvojej vôle. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
5
Ut
BL. RAJMUNDA Z KAPUY, KŇAZA (cca 1330–1399)
okt 5 celý deň
BL. RAJMUNDA Z KAPUY, KŇAZA (cca 1330–1399)

Ľubovoľná spomienka

Pochádzal zo šľachtickej rodiny Delle Vigne. Narodil sa okolo roku 1330 v Kapue. Počas štúdií v Bologni okolo roku 1350 na základe „zázračného povolania Pánom“ vstúpil do rehole. Ako dvadsiatytretí Magister rehole (r. 1380) usilovne presadzoval reformu rehole horlivou modlitbou a príkladom evanjeliového života. Nabádala ho k tomu sv. Katarína Sienská, ktorej bol rozvážnym duchovným vodcom a životopiscom. Bol jej výborným učiteľom, ona ho však prehovorila, aby pracoval pre Cirkev a pre rímskeho pápeža, ktorý vtedy sídlil v Avignone. Zomrel v povesti svätosti 5. októbra 1399 v Norimberku počas vizitácie nemeckých konventov. Pápež Lev XIII. ho zapísal do zoznamu blahoslavených 15. mája 1899. Jeho telesné pozostatky sú uložené v kostole San Domenico Maggiore v Neapole.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, blahoslaveného Rajmunda si povolal, aby sa snažil vojsť do tvojho kráľovstva dokonalou láskou. Daj, nech nás jeho orodovanie posilňuje, nech žijeme v duchovnej radosti a na ceste lásky robíme stále pokroky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
6
St
BL. BARTOLOMEJA LONGU, LAIKA (1841–1926)
okt 6 celý deň
BL. BARTOLOMEJA LONGU, LAIKA (1841–1926)

Narodil sa roku 1841 v mestečku Latiano neďaleko Brindisi. Študoval právo v Neapole. Tam sa tiež zúčastňoval špiritistických stretnutí a úplne stratil vieru. Dominikánsky páter Alberto Radente ho priviedol naspäť k božskej milosti. Prijal ho do Tretieho rádu sv. Dominika (r. 1871) a dal mu meno Rozár. Mariánskou zbožnosťou nechal preniknúť celý svoj život, aby posväcoval seba i iných. Dal postaviť aj mariánsku svätyňu v Pompejskom údolí (r. 1876) a založil Kongregáciu sestier dominikánok posvätného ruženca (r. 1897). Tiež dal postaviť dva sirotince a tlačiareň. Sám toho veľa napísal a vydal na chválu blahoslavenej Panny Márie a kazateľskej rehole, na prospech kresťanskej viery a sociálnej spravodlivosti. Vstúpil do čistého manželského zväzku s Máriou Annou Farnararovou, vdovou po pánovi De Fusco, ktorá sa veľmi zaslúžila o mnoho dobročinných diel spolu s ďalšími dobrodincami z radov laikov, ale i rehoľného a diecézneho kléru. Zomrel 5. októbra 1926. Pápež Ján Pavol II. ho 26. októbra 1980 zapísal do zoznamu blahoslavených. Jeho telesné pozostatky sú uložené pod chrámom v Pompejach.

MODLITBA
Všemohúci a milosrdný Bože, blahoslaveného Bartolomeja, hlásateľa ruženca blahoslavenej Panny Márie a otca chudobných detí a sirôt, si nám dal za obdivuhodný príklad dobroty a lásky; na jeho príhovor nám dopraj, nech vo svojich blížnych vidíme a milujeme Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
7
Št
RUŽENCOVEJ PANNY MÁRIE
okt 7 celý deň
RUŽENCOVEJ PANNY MÁRIE

Sviatok

Dnešným sviatkom naša rehoľa spolu s katolíckou Cirkvou oslavuje zázračné Božie skutky v prospech ľudstva, keď nábožne rozjíma o tajomstvách života, umučenia a zmŕtvychvstania Ježiša, nášho Spasiteľa, spolu s Máriou, jeho matkou, ktorá je „vzorom meditácie o Kristových slovách a ktorá príkladne pochopila svoje poslanie“ (LCO, č. 67 II). Také veľké dobrodenia, harmonicky skĺbené v jeden celok, sa spomínajú v tomto zvláštnom druhu modlitby, ktorý sa zvyčajne volá „Ružencom“. Je známe, že táto modlitba sa rozšírila v bohatom apoštolskom živote našej rehole. Blahoslavený Humbert de Romans († 1277), keď pre novicov rehole zostavil príručku s názvom „Ako sa modliť“ (Opera II, 543), nadovšetko zdôrazňuje toto: „Novic po matutíne k preblahoslavenej Panne, nech najprv myslí a precítene rozjíma o Božích dobrodeniach, ako sú jeho Vtelenie, Narodenie a iné podobné; … potom nech sa modlí Otčenáš a Zdravas’, Mária, … Po kompletóriu nech znova rozjíma o Božích dobrodeniach, ako sú na začiatku uvedené v príručke „Ako sa modliť“ …, potom možno ešte pridať antifónu „Zdravas’, Kráľovná“ …, tiež ďalšie antifóny a osobné modlitby k preblahoslavenej Panne.“ Medzi bratmi, ktorí mali veľký podiel na modlitbe ruženca, predovšetkým treba spomenúť blahoslaveného Alana de La Roche (1428–1478) a potom veľmi preslávené Bratstvo, ktoré založil Jakub Sprenger O.P. v Kolíne so súhlasom Apoštolského Stolca (1476). Tiež pápež svätý Pius V., ktorý bulou zo 17. septembra 1569 „Consueverunt Romani Pontifices“ schválil definitívne formu ruženca a novou bulou z 5. marca 1572 „Salvatoris Domini“ zaviedol v liturgii sviatok Panny Márie Víťaznej, neskôr premenovaný na sviatok preblahoslavenej Panny Márie Ružencovej, ktorý sa má sláviť 7. októbra. Tento sviatok schválila aj najnovšia obnovená liturgia. Od toho času doľahla na nás ťarcha usilovne sa starať, aby sa táto forma modlitby udomácnila v našich komunitách, aby sme ju s apoštolskou horlivosťou šírili aj medzi veriacimi; čiže minulé modlitby aby sa obohatili novými. Naozaj ružencová modlitba „nás vedie k rozjímaniu o tajomstve spásy, v ktorom Panna Mária sa intímne spája s dielom svojho Syna“ (LCO, č. 67, § II) a ponúka sa ako najúčinnejší prostriedok na šírenie viery a na oživenie kresťanského života v ľuďoch. Pretože „tento veniec modlitby akoby predstavoval skrátené evanjelium, a teda akoby formu modlitby Cirkvi“ (Pavol VI., Apoštolská exhortácia Recurrens mensis october, 7. 10. 1969).

MODLITBA
Dobrotivý Bože, tvoj jednorodený Syn nám svojím životom, smrťou a zmŕtvychvstaním získal večnú spásu. Daj, prosíme, keď v posvätnom ruženci preblahoslavenej Panny Márie o týchto tajomstvách rozjímame, nech aj podľa nich žijeme a dosiahneme to, čo sľubujú. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
8
Pi
BL. AMBRÓZA SANSEDONIHO, KŇAZA (1220–1286)
okt 8 celý deň
BL. AMBRÓZA SANSEDONIHO, KŇAZA (1220–1286)

Narodil sa roku 1220 v Siene vo vznešenej rodine. V tom istom meste roku 1237 vstúpil do rehole. V Paríži a v Kolíne bol žiakom Alberta Veľkého spolu s Tomášom Akvinským a Petrom de Tarantaise (neskorším pápežom Inocentom V.). Pod vedením Alberta Veľkého začal prednášať na univerzite v Kolíne, podobne i Tomáš Akvinský. Venoval sa obnove cirkevných škôl a častejšie a účinne ho poverovali sprostredkovávať mier. Neustále sa venoval božským veciam a vytrvalo kázal. Zomrel 20. marca 1287. Jeho úctu 8. októbra 1622 dovolil pápež Gregor XV.

MODLITBA
Milosrdný Bože, daj, nech spomienka na blahoslaveného Ambróza poteší tvoju Cirkev, aby neustále pociťovala duchovnú pomoc a raz požívala večné radosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky vekov.

BL. MATÚŠA CARRERIHO, KŇAZA (1420–1470)
okt 8 celý deň
BL. MATÚŠA CARRERIHO, KŇAZA (1420–1470)

Narodil sa okolo roku 1420 v Mantove. Do rehole vstúpil roku 1440. Vynikal dokonalým sebazáporom, dobrými kázňami a mnohých ľudí priviedol ku Kristovi. Mal takú lásku, že bol ochotný dať sa do služby, aby oslobodil akúsi dievčinu. Veľmi sa zaslúžil o obnovu rehoľného života. Zomrel 5. októbra 1470 v lombardskom Vigevane. Pápež Sixtus IV. roku 1482 dovolil jeho liturgickú spomienku, roku 1518 ho vyhlásili za spolupatróna mesta. Pápež Benedikt XIV. jeho úctu potvrdil 23. septembra 1742.

MODLITBA
Pane a Bože náš, vzbuď v našich srdciach lásku ku krížu a k utrpeniu, a daj, nech na príhovor blahoslaveného Matúša a podľa jeho príkladu, sa staneme účastní Kristových bolestí i slávy. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
30
So
BL. BENVENUTY BOIANIOVEJ, PANNY (1255–1292)
okt 30 celý deň
BL. BENVENUTY BOIANIOVEJ, PANNY (1255–1292)

Narodila sa 4. mája 1255 v Cividale del Friuli (Udine) v Benátsku. Bola siedmou dcérou a rodičia ju i napriek tomu s radosťou prijali. Preto dostala meno Benvenuta, čo znamená Vítaná. V živote vynikala dokonalou nevinnosťou. Prijala rehoľný odev Tretieho rádu sv. Dominika a mnoho utrpenia obetovala za obrátenie hriešnikov. Urobila sľub na hrobe sv. Dominika, a ozdravela. Stala sa jeho najhorlivejšou žiačkou a vytrvalo sa modlila a konala pokánie. Zomrela 30. októbra 1292. Jej úctu 6. februára 1765 potvrdil pápež Klement XIII.

MODLITBA
Pane a Bože náš, vlej nám milosť kajúcnosti, modlitby a pokory, aby sme mohli napodobňovať blahoslavenú pannu Benvenutu, a tak ako ona, i my sme umŕtvovaním žiadostivosti tela žili duchovne, ustavične mysleli na nebeské veci a v tebe, jedinom Bohu, našli odpočinutie a slávu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

BL. TERENCA ALBERTA O’BRIEN, BISKUPA a bl. PETRA HIGGINSA, KŇAZA, MUČENÍKOV (1601–1642/51)
okt 30 celý deň

Obaja sa narodili roku 1601 v Írsku, obaja tiež roku 1622 vstúpili do Rehole kazateľov.

blessed-peter-ohigginsPeter Higgins bol priorom dominikánskeho konventu v meste Naas. Uväznili ho kvôli lživej propagande, že on zapríčinil masakru protestantov v Ulsteri. A hoci hájil protestantov, predsa ho odsúdili na smrť a 23. marca 1642 v Dubline popravili.

blessed-terrence-albert-obrien1Terenc Albert O’Brien bol provinciálom Írskej dominikánskej provincie a potom biskupom v Emly. Popravili ho za neohrozenú obhajobu katolíckej viery 30. októbra 1651.

Trpeli kvôli viere v ustavičnú prítomnosť Krista v Cirkvi a kvôli vernosti rímskemu pápežovi ako Petrovmu nástupcovi a tiež preto, že anglického kráľa odmietali uznať za hlavu Cirkvi. Pápež Ján Pavol II. ich zapísal do zoznamu blahoslavených 27. septembra 1992 s ďalšími ich pätnástimi spoločníkmi v mučeníctve (1579–1654).

MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty si na živote a smrti blahoslavených mučeníkov Terenca Alberta a Petra ukázal príklad hrdinskej lásky k tvojej Cirkvi a sily; prosíme ťa, na ich orodovanie daj, nech vždy vzrastáme v láske k tebe a blížnym a prijmeme smrť podľa tvojej vôle. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
5
St
BL. RAJMUNDA Z KAPUY, KŇAZA (cca 1330–1399)
okt 5 celý deň
BL. RAJMUNDA Z KAPUY, KŇAZA (cca 1330–1399)

Ľubovoľná spomienka

Pochádzal zo šľachtickej rodiny Delle Vigne. Narodil sa okolo roku 1330 v Kapue. Počas štúdií v Bologni okolo roku 1350 na základe „zázračného povolania Pánom“ vstúpil do rehole. Ako dvadsiatytretí Magister rehole (r. 1380) usilovne presadzoval reformu rehole horlivou modlitbou a príkladom evanjeliového života. Nabádala ho k tomu sv. Katarína Sienská, ktorej bol rozvážnym duchovným vodcom a životopiscom. Bol jej výborným učiteľom, ona ho však prehovorila, aby pracoval pre Cirkev a pre rímskeho pápeža, ktorý vtedy sídlil v Avignone. Zomrel v povesti svätosti 5. októbra 1399 v Norimberku počas vizitácie nemeckých konventov. Pápež Lev XIII. ho zapísal do zoznamu blahoslavených 15. mája 1899. Jeho telesné pozostatky sú uložené v kostole San Domenico Maggiore v Neapole.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, blahoslaveného Rajmunda si povolal, aby sa snažil vojsť do tvojho kráľovstva dokonalou láskou. Daj, nech nás jeho orodovanie posilňuje, nech žijeme v duchovnej radosti a na ceste lásky robíme stále pokroky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
6
Št
BL. BARTOLOMEJA LONGU, LAIKA (1841–1926)
okt 6 celý deň
BL. BARTOLOMEJA LONGU, LAIKA (1841–1926)

Narodil sa roku 1841 v mestečku Latiano neďaleko Brindisi. Študoval právo v Neapole. Tam sa tiež zúčastňoval špiritistických stretnutí a úplne stratil vieru. Dominikánsky páter Alberto Radente ho priviedol naspäť k božskej milosti. Prijal ho do Tretieho rádu sv. Dominika (r. 1871) a dal mu meno Rozár. Mariánskou zbožnosťou nechal preniknúť celý svoj život, aby posväcoval seba i iných. Dal postaviť aj mariánsku svätyňu v Pompejskom údolí (r. 1876) a založil Kongregáciu sestier dominikánok posvätného ruženca (r. 1897). Tiež dal postaviť dva sirotince a tlačiareň. Sám toho veľa napísal a vydal na chválu blahoslavenej Panny Márie a kazateľskej rehole, na prospech kresťanskej viery a sociálnej spravodlivosti. Vstúpil do čistého manželského zväzku s Máriou Annou Farnararovou, vdovou po pánovi De Fusco, ktorá sa veľmi zaslúžila o mnoho dobročinných diel spolu s ďalšími dobrodincami z radov laikov, ale i rehoľného a diecézneho kléru. Zomrel 5. októbra 1926. Pápež Ján Pavol II. ho 26. októbra 1980 zapísal do zoznamu blahoslavených. Jeho telesné pozostatky sú uložené pod chrámom v Pompejach.

MODLITBA
Všemohúci a milosrdný Bože, blahoslaveného Bartolomeja, hlásateľa ruženca blahoslavenej Panny Márie a otca chudobných detí a sirôt, si nám dal za obdivuhodný príklad dobroty a lásky; na jeho príhovor nám dopraj, nech vo svojich blížnych vidíme a milujeme Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
7
Pi
RUŽENCOVEJ PANNY MÁRIE
okt 7 celý deň
RUŽENCOVEJ PANNY MÁRIE

Sviatok

Dnešným sviatkom naša rehoľa spolu s katolíckou Cirkvou oslavuje zázračné Božie skutky v prospech ľudstva, keď nábožne rozjíma o tajomstvách života, umučenia a zmŕtvychvstania Ježiša, nášho Spasiteľa, spolu s Máriou, jeho matkou, ktorá je „vzorom meditácie o Kristových slovách a ktorá príkladne pochopila svoje poslanie“ (LCO, č. 67 II). Také veľké dobrodenia, harmonicky skĺbené v jeden celok, sa spomínajú v tomto zvláštnom druhu modlitby, ktorý sa zvyčajne volá „Ružencom“. Je známe, že táto modlitba sa rozšírila v bohatom apoštolskom živote našej rehole. Blahoslavený Humbert de Romans († 1277), keď pre novicov rehole zostavil príručku s názvom „Ako sa modliť“ (Opera II, 543), nadovšetko zdôrazňuje toto: „Novic po matutíne k preblahoslavenej Panne, nech najprv myslí a precítene rozjíma o Božích dobrodeniach, ako sú jeho Vtelenie, Narodenie a iné podobné; … potom nech sa modlí Otčenáš a Zdravas’, Mária, … Po kompletóriu nech znova rozjíma o Božích dobrodeniach, ako sú na začiatku uvedené v príručke „Ako sa modliť“ …, potom možno ešte pridať antifónu „Zdravas’, Kráľovná“ …, tiež ďalšie antifóny a osobné modlitby k preblahoslavenej Panne.“ Medzi bratmi, ktorí mali veľký podiel na modlitbe ruženca, predovšetkým treba spomenúť blahoslaveného Alana de La Roche (1428–1478) a potom veľmi preslávené Bratstvo, ktoré založil Jakub Sprenger O.P. v Kolíne so súhlasom Apoštolského Stolca (1476). Tiež pápež svätý Pius V., ktorý bulou zo 17. septembra 1569 „Consueverunt Romani Pontifices“ schválil definitívne formu ruženca a novou bulou z 5. marca 1572 „Salvatoris Domini“ zaviedol v liturgii sviatok Panny Márie Víťaznej, neskôr premenovaný na sviatok preblahoslavenej Panny Márie Ružencovej, ktorý sa má sláviť 7. októbra. Tento sviatok schválila aj najnovšia obnovená liturgia. Od toho času doľahla na nás ťarcha usilovne sa starať, aby sa táto forma modlitby udomácnila v našich komunitách, aby sme ju s apoštolskou horlivosťou šírili aj medzi veriacimi; čiže minulé modlitby aby sa obohatili novými. Naozaj ružencová modlitba „nás vedie k rozjímaniu o tajomstve spásy, v ktorom Panna Mária sa intímne spája s dielom svojho Syna“ (LCO, č. 67, § II) a ponúka sa ako najúčinnejší prostriedok na šírenie viery a na oživenie kresťanského života v ľuďoch. Pretože „tento veniec modlitby akoby predstavoval skrátené evanjelium, a teda akoby formu modlitby Cirkvi“ (Pavol VI., Apoštolská exhortácia Recurrens mensis october, 7. 10. 1969).

MODLITBA
Dobrotivý Bože, tvoj jednorodený Syn nám svojím životom, smrťou a zmŕtvychvstaním získal večnú spásu. Daj, prosíme, keď v posvätnom ruženci preblahoslavenej Panny Márie o týchto tajomstvách rozjímame, nech aj podľa nich žijeme a dosiahneme to, čo sľubujú. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
8
So
BL. AMBRÓZA SANSEDONIHO, KŇAZA (1220–1286)
okt 8 celý deň
BL. AMBRÓZA SANSEDONIHO, KŇAZA (1220–1286)

Narodil sa roku 1220 v Siene vo vznešenej rodine. V tom istom meste roku 1237 vstúpil do rehole. V Paríži a v Kolíne bol žiakom Alberta Veľkého spolu s Tomášom Akvinským a Petrom de Tarantaise (neskorším pápežom Inocentom V.). Pod vedením Alberta Veľkého začal prednášať na univerzite v Kolíne, podobne i Tomáš Akvinský. Venoval sa obnove cirkevných škôl a častejšie a účinne ho poverovali sprostredkovávať mier. Neustále sa venoval božským veciam a vytrvalo kázal. Zomrel 20. marca 1287. Jeho úctu 8. októbra 1622 dovolil pápež Gregor XV.

MODLITBA
Milosrdný Bože, daj, nech spomienka na blahoslaveného Ambróza poteší tvoju Cirkev, aby neustále pociťovala duchovnú pomoc a raz požívala večné radosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky vekov.

BL. MATÚŠA CARRERIHO, KŇAZA (1420–1470)
okt 8 celý deň
BL. MATÚŠA CARRERIHO, KŇAZA (1420–1470)

Narodil sa okolo roku 1420 v Mantove. Do rehole vstúpil roku 1440. Vynikal dokonalým sebazáporom, dobrými kázňami a mnohých ľudí priviedol ku Kristovi. Mal takú lásku, že bol ochotný dať sa do služby, aby oslobodil akúsi dievčinu. Veľmi sa zaslúžil o obnovu rehoľného života. Zomrel 5. októbra 1470 v lombardskom Vigevane. Pápež Sixtus IV. roku 1482 dovolil jeho liturgickú spomienku, roku 1518 ho vyhlásili za spolupatróna mesta. Pápež Benedikt XIV. jeho úctu potvrdil 23. septembra 1742.

MODLITBA
Pane a Bože náš, vzbuď v našich srdciach lásku ku krížu a k utrpeniu, a daj, nech na príhovor blahoslaveného Matúša a podľa jeho príkladu, sa staneme účastní Kristových bolestí i slávy. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
30
Ne
BL. BENVENUTY BOIANIOVEJ, PANNY (1255–1292)
okt 30 celý deň
BL. BENVENUTY BOIANIOVEJ, PANNY (1255–1292)

Narodila sa 4. mája 1255 v Cividale del Friuli (Udine) v Benátsku. Bola siedmou dcérou a rodičia ju i napriek tomu s radosťou prijali. Preto dostala meno Benvenuta, čo znamená Vítaná. V živote vynikala dokonalou nevinnosťou. Prijala rehoľný odev Tretieho rádu sv. Dominika a mnoho utrpenia obetovala za obrátenie hriešnikov. Urobila sľub na hrobe sv. Dominika, a ozdravela. Stala sa jeho najhorlivejšou žiačkou a vytrvalo sa modlila a konala pokánie. Zomrela 30. októbra 1292. Jej úctu 6. februára 1765 potvrdil pápež Klement XIII.

MODLITBA
Pane a Bože náš, vlej nám milosť kajúcnosti, modlitby a pokory, aby sme mohli napodobňovať blahoslavenú pannu Benvenutu, a tak ako ona, i my sme umŕtvovaním žiadostivosti tela žili duchovne, ustavične mysleli na nebeské veci a v tebe, jedinom Bohu, našli odpočinutie a slávu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

BL. TERENCA ALBERTA O’BRIEN, BISKUPA a bl. PETRA HIGGINSA, KŇAZA, MUČENÍKOV (1601–1642/51)
okt 30 celý deň

Obaja sa narodili roku 1601 v Írsku, obaja tiež roku 1622 vstúpili do Rehole kazateľov.

blessed-peter-ohigginsPeter Higgins bol priorom dominikánskeho konventu v meste Naas. Uväznili ho kvôli lživej propagande, že on zapríčinil masakru protestantov v Ulsteri. A hoci hájil protestantov, predsa ho odsúdili na smrť a 23. marca 1642 v Dubline popravili.

blessed-terrence-albert-obrien1Terenc Albert O’Brien bol provinciálom Írskej dominikánskej provincie a potom biskupom v Emly. Popravili ho za neohrozenú obhajobu katolíckej viery 30. októbra 1651.

Trpeli kvôli viere v ustavičnú prítomnosť Krista v Cirkvi a kvôli vernosti rímskemu pápežovi ako Petrovmu nástupcovi a tiež preto, že anglického kráľa odmietali uznať za hlavu Cirkvi. Pápež Ján Pavol II. ich zapísal do zoznamu blahoslavených 27. septembra 1992 s ďalšími ich pätnástimi spoločníkmi v mučeníctve (1579–1654).

MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty si na živote a smrti blahoslavených mučeníkov Terenca Alberta a Petra ukázal príklad hrdinskej lásky k tvojej Cirkvi a sily; prosíme ťa, na ich orodovanie daj, nech vždy vzrastáme v láske k tebe a blížnym a prijmeme smrť podľa tvojej vôle. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
5
Št
BL. RAJMUNDA Z KAPUY, KŇAZA (cca 1330–1399)
okt 5 celý deň
BL. RAJMUNDA Z KAPUY, KŇAZA (cca 1330–1399)

Ľubovoľná spomienka

Pochádzal zo šľachtickej rodiny Delle Vigne. Narodil sa okolo roku 1330 v Kapue. Počas štúdií v Bologni okolo roku 1350 na základe „zázračného povolania Pánom“ vstúpil do rehole. Ako dvadsiatytretí Magister rehole (r. 1380) usilovne presadzoval reformu rehole horlivou modlitbou a príkladom evanjeliového života. Nabádala ho k tomu sv. Katarína Sienská, ktorej bol rozvážnym duchovným vodcom a životopiscom. Bol jej výborným učiteľom, ona ho však prehovorila, aby pracoval pre Cirkev a pre rímskeho pápeža, ktorý vtedy sídlil v Avignone. Zomrel v povesti svätosti 5. októbra 1399 v Norimberku počas vizitácie nemeckých konventov. Pápež Lev XIII. ho zapísal do zoznamu blahoslavených 15. mája 1899. Jeho telesné pozostatky sú uložené v kostole San Domenico Maggiore v Neapole.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, blahoslaveného Rajmunda si povolal, aby sa snažil vojsť do tvojho kráľovstva dokonalou láskou. Daj, nech nás jeho orodovanie posilňuje, nech žijeme v duchovnej radosti a na ceste lásky robíme stále pokroky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
6
Pi
BL. BARTOLOMEJA LONGU, LAIKA (1841–1926)
okt 6 celý deň
BL. BARTOLOMEJA LONGU, LAIKA (1841–1926)

Narodil sa roku 1841 v mestečku Latiano neďaleko Brindisi. Študoval právo v Neapole. Tam sa tiež zúčastňoval špiritistických stretnutí a úplne stratil vieru. Dominikánsky páter Alberto Radente ho priviedol naspäť k božskej milosti. Prijal ho do Tretieho rádu sv. Dominika (r. 1871) a dal mu meno Rozár. Mariánskou zbožnosťou nechal preniknúť celý svoj život, aby posväcoval seba i iných. Dal postaviť aj mariánsku svätyňu v Pompejskom údolí (r. 1876) a založil Kongregáciu sestier dominikánok posvätného ruženca (r. 1897). Tiež dal postaviť dva sirotince a tlačiareň. Sám toho veľa napísal a vydal na chválu blahoslavenej Panny Márie a kazateľskej rehole, na prospech kresťanskej viery a sociálnej spravodlivosti. Vstúpil do čistého manželského zväzku s Máriou Annou Farnararovou, vdovou po pánovi De Fusco, ktorá sa veľmi zaslúžila o mnoho dobročinných diel spolu s ďalšími dobrodincami z radov laikov, ale i rehoľného a diecézneho kléru. Zomrel 5. októbra 1926. Pápež Ján Pavol II. ho 26. októbra 1980 zapísal do zoznamu blahoslavených. Jeho telesné pozostatky sú uložené pod chrámom v Pompejach.

MODLITBA
Všemohúci a milosrdný Bože, blahoslaveného Bartolomeja, hlásateľa ruženca blahoslavenej Panny Márie a otca chudobných detí a sirôt, si nám dal za obdivuhodný príklad dobroty a lásky; na jeho príhovor nám dopraj, nech vo svojich blížnych vidíme a milujeme Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
7
So
RUŽENCOVEJ PANNY MÁRIE
okt 7 celý deň
RUŽENCOVEJ PANNY MÁRIE

Sviatok

Dnešným sviatkom naša rehoľa spolu s katolíckou Cirkvou oslavuje zázračné Božie skutky v prospech ľudstva, keď nábožne rozjíma o tajomstvách života, umučenia a zmŕtvychvstania Ježiša, nášho Spasiteľa, spolu s Máriou, jeho matkou, ktorá je „vzorom meditácie o Kristových slovách a ktorá príkladne pochopila svoje poslanie“ (LCO, č. 67 II). Také veľké dobrodenia, harmonicky skĺbené v jeden celok, sa spomínajú v tomto zvláštnom druhu modlitby, ktorý sa zvyčajne volá „Ružencom“. Je známe, že táto modlitba sa rozšírila v bohatom apoštolskom živote našej rehole. Blahoslavený Humbert de Romans († 1277), keď pre novicov rehole zostavil príručku s názvom „Ako sa modliť“ (Opera II, 543), nadovšetko zdôrazňuje toto: „Novic po matutíne k preblahoslavenej Panne, nech najprv myslí a precítene rozjíma o Božích dobrodeniach, ako sú jeho Vtelenie, Narodenie a iné podobné; … potom nech sa modlí Otčenáš a Zdravas’, Mária, … Po kompletóriu nech znova rozjíma o Božích dobrodeniach, ako sú na začiatku uvedené v príručke „Ako sa modliť“ …, potom možno ešte pridať antifónu „Zdravas’, Kráľovná“ …, tiež ďalšie antifóny a osobné modlitby k preblahoslavenej Panne.“ Medzi bratmi, ktorí mali veľký podiel na modlitbe ruženca, predovšetkým treba spomenúť blahoslaveného Alana de La Roche (1428–1478) a potom veľmi preslávené Bratstvo, ktoré založil Jakub Sprenger O.P. v Kolíne so súhlasom Apoštolského Stolca (1476). Tiež pápež svätý Pius V., ktorý bulou zo 17. septembra 1569 „Consueverunt Romani Pontifices“ schválil definitívne formu ruženca a novou bulou z 5. marca 1572 „Salvatoris Domini“ zaviedol v liturgii sviatok Panny Márie Víťaznej, neskôr premenovaný na sviatok preblahoslavenej Panny Márie Ružencovej, ktorý sa má sláviť 7. októbra. Tento sviatok schválila aj najnovšia obnovená liturgia. Od toho času doľahla na nás ťarcha usilovne sa starať, aby sa táto forma modlitby udomácnila v našich komunitách, aby sme ju s apoštolskou horlivosťou šírili aj medzi veriacimi; čiže minulé modlitby aby sa obohatili novými. Naozaj ružencová modlitba „nás vedie k rozjímaniu o tajomstve spásy, v ktorom Panna Mária sa intímne spája s dielom svojho Syna“ (LCO, č. 67, § II) a ponúka sa ako najúčinnejší prostriedok na šírenie viery a na oživenie kresťanského života v ľuďoch. Pretože „tento veniec modlitby akoby predstavoval skrátené evanjelium, a teda akoby formu modlitby Cirkvi“ (Pavol VI., Apoštolská exhortácia Recurrens mensis october, 7. 10. 1969).

MODLITBA
Dobrotivý Bože, tvoj jednorodený Syn nám svojím životom, smrťou a zmŕtvychvstaním získal večnú spásu. Daj, prosíme, keď v posvätnom ruženci preblahoslavenej Panny Márie o týchto tajomstvách rozjímame, nech aj podľa nich žijeme a dosiahneme to, čo sľubujú. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
8
Ne
BL. AMBRÓZA SANSEDONIHO, KŇAZA (1220–1286)
okt 8 celý deň
BL. AMBRÓZA SANSEDONIHO, KŇAZA (1220–1286)

Narodil sa roku 1220 v Siene vo vznešenej rodine. V tom istom meste roku 1237 vstúpil do rehole. V Paríži a v Kolíne bol žiakom Alberta Veľkého spolu s Tomášom Akvinským a Petrom de Tarantaise (neskorším pápežom Inocentom V.). Pod vedením Alberta Veľkého začal prednášať na univerzite v Kolíne, podobne i Tomáš Akvinský. Venoval sa obnove cirkevných škôl a častejšie a účinne ho poverovali sprostredkovávať mier. Neustále sa venoval božským veciam a vytrvalo kázal. Zomrel 20. marca 1287. Jeho úctu 8. októbra 1622 dovolil pápež Gregor XV.

MODLITBA
Milosrdný Bože, daj, nech spomienka na blahoslaveného Ambróza poteší tvoju Cirkev, aby neustále pociťovala duchovnú pomoc a raz požívala večné radosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky vekov.

BL. MATÚŠA CARRERIHO, KŇAZA (1420–1470)
okt 8 celý deň
BL. MATÚŠA CARRERIHO, KŇAZA (1420–1470)

Narodil sa okolo roku 1420 v Mantove. Do rehole vstúpil roku 1440. Vynikal dokonalým sebazáporom, dobrými kázňami a mnohých ľudí priviedol ku Kristovi. Mal takú lásku, že bol ochotný dať sa do služby, aby oslobodil akúsi dievčinu. Veľmi sa zaslúžil o obnovu rehoľného života. Zomrel 5. októbra 1470 v lombardskom Vigevane. Pápež Sixtus IV. roku 1482 dovolil jeho liturgickú spomienku, roku 1518 ho vyhlásili za spolupatróna mesta. Pápež Benedikt XIV. jeho úctu potvrdil 23. septembra 1742.

MODLITBA
Pane a Bože náš, vzbuď v našich srdciach lásku ku krížu a k utrpeniu, a daj, nech na príhovor blahoslaveného Matúša a podľa jeho príkladu, sa staneme účastní Kristových bolestí i slávy. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
30
Po
BL. BENVENUTY BOIANIOVEJ, PANNY (1255–1292)
okt 30 celý deň
BL. BENVENUTY BOIANIOVEJ, PANNY (1255–1292)

Narodila sa 4. mája 1255 v Cividale del Friuli (Udine) v Benátsku. Bola siedmou dcérou a rodičia ju i napriek tomu s radosťou prijali. Preto dostala meno Benvenuta, čo znamená Vítaná. V živote vynikala dokonalou nevinnosťou. Prijala rehoľný odev Tretieho rádu sv. Dominika a mnoho utrpenia obetovala za obrátenie hriešnikov. Urobila sľub na hrobe sv. Dominika, a ozdravela. Stala sa jeho najhorlivejšou žiačkou a vytrvalo sa modlila a konala pokánie. Zomrela 30. októbra 1292. Jej úctu 6. februára 1765 potvrdil pápež Klement XIII.

MODLITBA
Pane a Bože náš, vlej nám milosť kajúcnosti, modlitby a pokory, aby sme mohli napodobňovať blahoslavenú pannu Benvenutu, a tak ako ona, i my sme umŕtvovaním žiadostivosti tela žili duchovne, ustavične mysleli na nebeské veci a v tebe, jedinom Bohu, našli odpočinutie a slávu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

BL. TERENCA ALBERTA O’BRIEN, BISKUPA a bl. PETRA HIGGINSA, KŇAZA, MUČENÍKOV (1601–1642/51)
okt 30 celý deň

Obaja sa narodili roku 1601 v Írsku, obaja tiež roku 1622 vstúpili do Rehole kazateľov.

blessed-peter-ohigginsPeter Higgins bol priorom dominikánskeho konventu v meste Naas. Uväznili ho kvôli lživej propagande, že on zapríčinil masakru protestantov v Ulsteri. A hoci hájil protestantov, predsa ho odsúdili na smrť a 23. marca 1642 v Dubline popravili.

blessed-terrence-albert-obrien1Terenc Albert O’Brien bol provinciálom Írskej dominikánskej provincie a potom biskupom v Emly. Popravili ho za neohrozenú obhajobu katolíckej viery 30. októbra 1651.

Trpeli kvôli viere v ustavičnú prítomnosť Krista v Cirkvi a kvôli vernosti rímskemu pápežovi ako Petrovmu nástupcovi a tiež preto, že anglického kráľa odmietali uznať za hlavu Cirkvi. Pápež Ján Pavol II. ich zapísal do zoznamu blahoslavených 27. septembra 1992 s ďalšími ich pätnástimi spoločníkmi v mučeníctve (1579–1654).

MODLITBA
Dobrotivý Bože, ty si na živote a smrti blahoslavených mučeníkov Terenca Alberta a Petra ukázal príklad hrdinskej lásky k tvojej Cirkvi a sily; prosíme ťa, na ich orodovanie daj, nech vždy vzrastáme v láske k tebe a blížnym a prijmeme smrť podľa tvojej vôle. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
5
So
BL. RAJMUNDA Z KAPUY, KŇAZA (cca 1330–1399)
okt 5 celý deň
BL. RAJMUNDA Z KAPUY, KŇAZA (cca 1330–1399)

Ľubovoľná spomienka

Pochádzal zo šľachtickej rodiny Delle Vigne. Narodil sa okolo roku 1330 v Kapue. Počas štúdií v Bologni okolo roku 1350 na základe „zázračného povolania Pánom“ vstúpil do rehole. Ako dvadsiatytretí Magister rehole (r. 1380) usilovne presadzoval reformu rehole horlivou modlitbou a príkladom evanjeliového života. Nabádala ho k tomu sv. Katarína Sienská, ktorej bol rozvážnym duchovným vodcom a životopiscom. Bol jej výborným učiteľom, ona ho však prehovorila, aby pracoval pre Cirkev a pre rímskeho pápeža, ktorý vtedy sídlil v Avignone. Zomrel v povesti svätosti 5. októbra 1399 v Norimberku počas vizitácie nemeckých konventov. Pápež Lev XIII. ho zapísal do zoznamu blahoslavených 15. mája 1899. Jeho telesné pozostatky sú uložené v kostole San Domenico Maggiore v Neapole.

MODLITBA
Dobrotivý Bože, blahoslaveného Rajmunda si povolal, aby sa snažil vojsť do tvojho kráľovstva dokonalou láskou. Daj, nech nás jeho orodovanie posilňuje, nech žijeme v duchovnej radosti a na ceste lásky robíme stále pokroky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

okt
6
Ne
BL. BARTOLOMEJA LONGU, LAIKA (1841–1926)
okt 6 celý deň
BL. BARTOLOMEJA LONGU, LAIKA (1841–1926)

Narodil sa roku 1841 v mestečku Latiano neďaleko Brindisi. Študoval právo v Neapole. Tam sa tiež zúčastňoval špiritistických stretnutí a úplne stratil vieru. Dominikánsky páter Alberto Radente ho priviedol naspäť k božskej milosti. Prijal ho do Tretieho rádu sv. Dominika (r. 1871) a dal mu meno Rozár. Mariánskou zbožnosťou nechal preniknúť celý svoj život, aby posväcoval seba i iných. Dal postaviť aj mariánsku svätyňu v Pompejskom údolí (r. 1876) a založil Kongregáciu sestier dominikánok posvätného ruženca (r. 1897). Tiež dal postaviť dva sirotince a tlačiareň. Sám toho veľa napísal a vydal na chválu blahoslavenej Panny Márie a kazateľskej rehole, na prospech kresťanskej viery a sociálnej spravodlivosti. Vstúpil do čistého manželského zväzku s Máriou Annou Farnararovou, vdovou po pánovi De Fusco, ktorá sa veľmi zaslúžila o mnoho dobročinných diel spolu s ďalšími dobrodincami z radov laikov, ale i rehoľného a diecézneho kléru. Zomrel 5. októbra 1926. Pápež Ján Pavol II. ho 26. októbra 1980 zapísal do zoznamu blahoslavených. Jeho telesné pozostatky sú uložené pod chrámom v Pompejach.

MODLITBA
Všemohúci a milosrdný Bože, blahoslaveného Bartolomeja, hlásateľa ruženca blahoslavenej Panny Márie a otca chudobných detí a sirôt, si nám dal za obdivuhodný príklad dobroty a lásky; na jeho príhovor nám dopraj, nech vo svojich blížnych vidíme a milujeme Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.