V dňoch 10. -14. októbra sa v St. Louis, USA, konalo kolokvium o dominikánskom kázaní. Pri tejto príležitosti brat Ján Mičkovic položil niekoľkým účastníkom otázky, týkajúce sa chápania dominikánskeho kázania v oblastiach, kde pôsobia. Tu sú ich odpovede.

brat Daniel Caldrin OP 
Kanada, Montreal
Riaditeľ a profesor Dominikánskeho pastorálneho inštitútu 

daniel-cadrin

1. Čo je podľa teba najdôležitejšie povedať pri kázaní?

Evanjelium je dobrá zvesť.  Preto je pre mňa najdôležitejšie, aby ľudia mali po kázni väčšiu nádej a nie naopak. Snažím sa hovoriť niečo v spojení s biblickým slovom, čo by bolo prameňom radosti alebo čo vzbudí otázku, ktorá otvorí srdce, ducha a rozšíri ich horizont.

Základným východiskom je obraz Boha. Podľa biblického textu sa ho možno dotknúť rôznymi spôsobmi, ale ak sa dotkneme jadra tohto východiska, budú ovplyvnené aj ďalšie dimenzie (duchovná pastoračná, etická).

2. Aké sú špecifické formy kázania, s ktorými máte dobrú skúsenosť  vo vašej provincii/regióne/ v špecifickej službe?

Obvykle kážeme vo farnostiach, ktoré sú nám zverené alebo sú kde sa nachádzame (Quebec, Montreal, Ottawa, Toronto a Vancouver). V týchto kresťanských komunitách máme skupiny, v ktorých sa zdieľa viera. Niektorí bratia na duchovných cvičeniach v rehoľných komunitách, farnostiach alebo v rôznych hnutiach. Máme webovú stránku (Spiritualite 2000) s rôznymi prístupmi, do ktorej sú zapojení mnohí členovia dominikánskej rodiny. Máme centrum sv. Júdu (porov. otázku 5). V Montreali máme centrum pre službu v campuse (Espace Benoit-Lacroix), kde ponúkame mladým ľuďom rôzne aktivity: slávenie a kázanie, hudba, divadlo, zdieľanie v skupinách, filmy, duchovné cvičenia atď. Taktiež máme vedecké inštitúcie, ktoré okrem akademickej formácie ponúkajú konferencie, kolokviá, dni reflexie a modlitby atď. Dominican Institute (Toronto), Dominican University College (Ottawa), Pastoral Institute (Montreal). Tieto takisto poskytujú špecifickú prípravu pre kázanie. Čo sa mňa týka, tak som angažovaný do všetkých aktivít  v Montreale.

3. Čomu by sa mal dobrý kazateľ (dobrá kazateľka), vyhnúť pri kázaní?

Vyhnúť sa nerešpektovaniu hlavných úmyslov Slova. Znamená to, že niekedy zameranie bude viac kontemplatívne alebo orientované na aktivitu, viac individuálne alebo viac kolektívne. Nemôže však vždy ísť o to isté posolstvo, všeobecné a vágne.  Vyhnúť sa moralizovaniu, ak texty nie sú zamerané na etiku alebo správanie. Vyhnúť sa nedostatku prepojenia s dnešným životom osobným tak aj kultúrnym, s bolesťami ľudí, s nádejami a hľadaním zmyslu a hodnôt. Vyhýbať sa abstraktnému jazyku, byť viac zasadený v „skupine než v kazateľnici“. Potrebujeme rôzne obrazy, príklady, príbehy, reflexie a otázky.

4. Veľa sme diskutovali o úlohe komunity v kázaní. Čo považuješ za najdôležitejšie pri komunitnom kázaní?

V prvom rade je to komunitný život. Potom sa vzájomne lepšie poznáte, vaše dary a limity, viac ste zvyknutí sa spolu modliť a vzájomne rozprávať. Tak prídete ľahšie ku spoločnému nasmerovaniu samozrejme rešpektujúc rôzny štýl každého jedného. Dôležitá je podľa mňa aj spoločná príprava. Hovoriť o téme, byť zajedno v niektorých líniách a zdieľať prácu. To sme robili v mojej komunite, keď sme pripravovali novénu ku sv. Júdovi. Tiež je dôležité spoločné bratské slávenie.

5. Aké prekážky vidíš v kázaní komunity? 

Ak nie sú medzi bratmi bratské zväzky ovplyvní to kázanie. Ak si myslíme, že každý brat musí hovoriť a robiť všetko. Musíme prijať, že každý prináša svoj osobný dar, ale nemusí ním všetko pokryť. Musíme si navzájom dôverovať a prijímať sa ako časť spoločného projektu.