Toto kázanie si môžete vypočuť tu .
Pokoj a dobro! Najprv by som vám rád povedal o mojej osobnej skúsenosti z prvého svätého prijímania. Keď som ako chlapec po prvý raz prijal svätú Eucharistiu, mal som v srdci veľkú radosť. Porovnateľnú s radosťou pri veľkej narodeninovej oslave. Vnímal som výnimočnosť tejto chvíle. Rozumom i srdcom. Prijatá Eucharistia ma skutočne voviedla do plnosti kresťanského života. Prežíval som účasť s celým spoločenstvom na Pánovej obete (KKC 1322).
Neskôr sa z chlapca stal muž, ktorý s pribúdajúcim vekom zabudol na prežívanú eucharistickú radosť. Môj život sa podobal večeradlu. Bola to noc. Každá noc má svojho zradcu. I ja som zradil. Počas tejto noci som nanovo pochopil: „Náš Spasiteľ práve v tú noc, keď bol zradený, ustanovil eucharistickú obetu svojho tela a svojej krvi […] sviatosť milosrdenstva a puto lásky.“ (KKC 1323). Učinil tak práve kvôli mne. Už v tej presvätej chvíli vo večeradle myslel na mňa. Od tohto „rozsvietenia“ som začal opäť prežívať radosť zo spojenia s eucharistickým Pánom.
Áno, Eucharistia je prameňom života cirkvi. Prameňom radosti, ktorý nevysychá. Obsahuje celé duchovné dobro Cirkvi, samého Krista, nášho veľkonočného baránka (KKC 1324). Prináša plodnosť nášmu životu i apoštolátu celej cirkvi (KKC 864).
Eucharistia predstavuje vrchol života cirkvi. Skrze najsvätejšiu sviatosť získavame účasť na Božom živote (KKC 1325). Pri slávení Eucharistie tu na zemi sa spájame s nebeskou liturgiou v nebi. Tajuplným spôsobom zakúšame večný život – vrchol nášho putovania (KKC 1326).
Eucharistia je zhrnutím a súhrnom našej viery (KKC 1327). Potvrdzujeme ju pri každom svätom prijímaní rozhodným a hlasným “amen”. Prijatá sviatostná milosť nás uzdravuje a pripodobňuje k Božiemu Synovi. Ovocie sviatostného života spočíva v tom, že Duch adoptívneho synovstva zbožšťuje veriacich, lebo ich životne spája s jednorodeným Synom, Spasiteľom (KKC 1129).
Každý z nás má pred sebou inú dĺžku cesty. Je to Radostná cesta. Cesta k Eucharistickému vrcholu oslávenej Cirkvi v nebi.
Po tejto ceste s odhodlanosťou kráčala i svätá Terézia Benedikta od Kríža, vlastným menom Edita Steinová, filozofka, karmelitánka a obeť koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Čerpajúc z prameňa Eucharistie pred dosiahnutím vrcholu svojho putovania napísala: „Žiť eucharisticky znamená vyjsť zo seba, z úzkeho priestoru vlastného života a vrastať do šírky Kristovho života. Kto hľadá Pána vo svojom vlastnom vnútri, nebude ho chcieť zamestnávať stále iba svojimi záležitosťami, ale sa začne zaujímať o záležitosti Pánove!“
Prajem vám zo srdca nech je radosť z Eucharistie i vašou silou!
Amen.
Pavol Grnáč