Toto kázanie si môžete vypočuť tu .
Ak chceme pochopiť, čo pre naše spasenie znamená Eucharistia, tak by sme mali porozumieť, že srdcom slávenia je chlieb a víno.
Chlieb a víno sa už v Starej zmluve prinášali ako obeta medzi prvotinami na znak vďačnosti Stvoriteľovi. Po vyvedení z Egypta sa Židia živili nekvasenými chlebmi, ktoré im boli počas Veľkonočných sviatkov (Paschy) pripomenutím tejto udalosti. Chlieb im pripomínal Božiu vernosť a starostlivosť počas putovania po púšti a víno, bolo symbolom budúcich prisľúbení naplnenia a radosti v zasľúbenej zemi.
V Katechizme Katolíckej cirkvi sa píše: „Ježiš ustanovil svoju Eucharistiu tak, že dal nový a definitívny zmysel dobrorečeniu nad chlebom a kalichom.“ Sám o sebe hovorí ako o chlebe života. Ako putujúci ľud sme živený týmto chlebom života, Ježišom, až kým nezasadneme plní radosti k stolu Kráľovstva.
Ako hovoria slová Evanjelia podľa Lukáša: „Vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: ,Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku!‘ Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: ,Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás‘.“ (Lk 22, 19 –- 20)
Prijímanie Eucharistie ako sviatosti je súčasťou nášho života. Je to priamy kontakt medzi nami a eucharistickým Ježišom Kristom. On sám sa stáva kompasom na našej ceste, aby mohol splniť svoj prísľub nám o krajine zasľúbenej, krajine jeho a nášho nebeského Otca.
Ak s otvoreným srdcom pristupujeme k sviatosti Eucharistie, tak ňou prijímame Ježiša do nášho života a otvárame sa tým tajomstvu spásy.
Mária Repková
