Fra Angelico, vlastným menom Giovanni Pietro, sa narodil okolo roku 1387. V jeho 20 rokoch sa rozhodol vstúpiť do rádu kazateľov, kedy ho oslovila kázeň brata Manfreda z Vercelli. Toto sú základné informácie o dnešnom svätcovi. Ako každý svätý, aj tento si musel toho v živote veľa prežiť, čo sa dá prečítať v jeho životopise. Ale čím oslovil fra Angelico mňa?

K tomuto svätému som sa, ako inak, dostala cez jednu sestru dominikánku ešte za čias, keď som chodila na Gymnázium sv. Tomáša Akvinského. Na škole sme mali niečo, čo by ste na iných hľadali veľmi ťažko. Bol to ateliér, kde ste mohli prísť kedykoľvek a začať tvoriť. Ja osobne nie som veľmi umelecky zdatná, ale veľmi ma tešilo tam chodiť. Aj preto som si vybrala seminár zo základov umenia. Stále, pred každou začatou hodinou umenia, sme sa modlili a prihovárali k fra Angelicovi. Neskôr som sa dostala aj na prednášku o jeho maľbách, na ktorej ma úplne oslovil. Jeho maľbami sa dokážete modliť. Ja osobne mám rada hovorené modlitby, ale lepšie viem prežiť modlitbu inou formou. Boh neobmedzuje naše modlitby len na slová, a takým dôkazom je fra Angelico, ktorý svoj duchovný život dokázal zachytiť do podoby krásnych obrazov. Zachytávajú pravdu, hĺbku, city… Všetko v tak dokonalej harmónii, že je na pohľad jasné, že je jeho tvorba obohatená modlitbou.

Preto by som chcela povzbudiť aj vás, zobrať si príklad z fra Angelica, anjelského brata, aby ste nerobili bariéry vo formách chválenia Boha. Či už ho chválite čítaním, kreslením, spievaním alebo recitovaním, vždy to bude na Božiu chválu. To, čo je v živote krásne, to je Božie.

Diana Kovalčinová