Každá nedeľa by pre nás mala byť výnimočným dňom. Každá nedeľa by nám mala pripomínať výnimočné okamihy z dejín našej spásy. Samozrejme, tým hlavným okamihom je Kristovo zmŕtvychvstanie, na ktoré je upriamené druhé čítanie dnešnej nedele: „Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých“ (1Kor 15,20).

Ale dovoľte mi siahnuť ešte oveľa hlbšie do minulosti. Na počiatok našich dejín, až k stvoreniu sveta.

Ako viete, podľa biblického rozprávania Boh šesť dní tvoril svet a na siedmy deň si odpočinul (Gn 1,1–2,3). My kresťania si tento Boží odpočinok pripomíname každú nedeľu. Avšak viete, čo sa za tým „Božím odpočinkom“ skrýva? Chcel by som vám ponúknuť dve drobnosti, ktoré s tým súvisia.

Prvá drobnosť. Hebrejské slovo označujúce tento odpočinok môžeme preložiť aj ako oslavovať, byť nadšený. Boh na siedmy deň odpočíval tak, že bol nadšený z toho, čo stvoril na záver: človeka. Jednoducho na siedmy deň Boh hľadel na človeka v nemom úžase, kvôli údivu sa nevedel udržať na nohách. Zmeravel. A v tomto úžase zotrval celý deň. Nedeľa je tak dňom žasnutia Boha nad človekom.

No ak je nedeľa dňom žasnutia Boha nad človekom, nemala by byť nedeľa špeciálnym dňom, kedy žasne aj človek nad človekom? My totiž oveľa skôr vidíme na tom druhom človeku iba to zlé, vieme vymenovať jeho sto zlých vlastností, tešíme sa z jeho zlyhaní či slabostí. A tak isto sa často pozeráme aj na seba. Sme sami so sebou nespokojní, neprijímame sa…

Každá nedeľa ma pozýva k tomu, aby som vstúpil do Božieho úžasu nad človekom. V každom sa totiž ukrýva kus dobra, hoc niekedy je to dobro „dobre“ skryté. Každá nedeľa ma pozýva k tomu, aby som vstúpil do Božieho úžasu aj nado mnou samým, ktorý čítam tieto riadky. Ak to urobím, moje srdce sa bude cítiť prijaté, milované. A vtedy si aj ono skutočne odpočinie..

Druhá drobnosť. Uvažovali ste niekedy nad tým, prečo si Boh odpočinul až na siedmy deň? Bolo to iba kvôli tomu, že už nemal čo robiť? Prečo si neodpočinul v strede svojej činnosti, aby “nabral silu” do ďalšieho tvorenia? Nuž cirkevní otcovia by nám povedali, že Boh si odpočinul na siedmy deň preto, lebo už mal kde odpočívať. Mohol si odpočinúť v čistom srdci človeka. Ľudské srdce je miesto, kde si Boh odpočinul po ťažkej námahe tvorenia.

V nedeľu si často doprajeme oddych. Ale bolo by to veľmi málo, ak by sme ostali iba pri tom. Každá nedeľa je totiž dňom, ktorý nám pripomína, že aj Boh si chce oddýchnuť. V srdci každého jedného z nás. V čistom, nepokryteckom srdci. Nuž skúsme Mu to dopriať …

 

fr. Alan Ján Dely, OP