Určite ste si pri cestovaní po rôznych kútoch Slovenska (či sveta) všimli viacero nedostavaných budov. Malých či veľkých. Je škoda, že z rôznych dôvodov neuvidíme tieto budovy v ich plnej kráse.

Zrejme sa niekto pri ich stavbe prepočítal; alebo si niekto pri ich stavbe „pripočítal“ viac (peňazí) ako mal; alebo …  Nech je to akokoľvek, výsledok je ten istý: nedokončený cieľ, nedostavanie… Prečo to spomínam?

V dnešnom evanjeliu Ježiš spojil tému stavby vysokej veže s témou učeníctva. Byť Ježišovým učeníkom je ako stavať vysokú vežu. Je potrebné položiť dobrý základ. Je potrebné budovať postupne, nie zbrklo či len chvíľkovo. Je potrebné budovať horlivo nielen na začiatku, ale najmä na konci, hoci to bude stáť veľa úsilia, veľa obiet. O mladíkovi, ktorý zachovával všetky prikázania, ale nebol schopný zanechať svoj veľký majetok a tak nasledovať Ježiša (Mt 19,16-22), sv. Gregor Veľký prehlásil, že nebol schopný dostavať svoju vežu učeníctva. Prijímať len vybranú časť toho, čo nás Ježiš učí, vedie k tomu, že nedokážeme dokončiť svoju budovu učeníctva. Neúplnosť zachovávania Ježišovho učenia z nás robí polovičatých učeníkov, učeníkov neúplnosti.

Ježiš nám od Otca priniesol úplný život, úplnú lásku, úplné poznania. A Ježiš túži po tom, aby Otcovi priniesol úplných učeníkov, učeníkov úplnosti.

Táto Ježišova túžba je nám pripomímaná každú svätú omšu. Cirkev od svojho založenia verila, že pri slávení Eucharistie po slovách premenenia je v chlebe prítomný Kristus. No Kristus nie je v chlebe prítomný iba tak, že polovica chleba ostala chlebom a On je prítomný v tej druhej polovici. Kristus taktiež nie je prítomný v chlebe iba na 40 či 20 percent. Celý chlieb sa vo svojej podstate zmenil na celého Krista. Toto eucharistické tajomstvo viery nám tak pripomína, že kde je prítomný Kristus, tam to už nemôže byť také, aké to bolo predtým. Alebo inak povedané: čoho sa dotkne Kristus, svojím slovom, milosťou či svojou bytosťou, to chce premeniť úplne, to chce premeniť ako celok. Koho sa dotkne Ježiš, toho premení úplne.

 

Každé stretnutie s Kristom je tak pre nás veľkou výzvou. My Ježišovi hovoríme: Pane, zober si môj čas v práci či v škole, ale môj voľný čas mi neber. Nechaj ma, nech si vtedy robím čo chcem. Alebo Ježišovi povieme: Pane, odovzdávam ti svoju minulosť. Ale do tej časti mojej minulosti, kde mi ublížil ten a ten človek, radšej nevstupuj. Chcem si ponechať aspoň maličký hnev na neho. No Ježiš nám hovorí: Synu, ja ťa chcem premeniť úplne. Dcéra, ja ťa chcem uzdraviť celú. Ježiš totiž konať inak nechce. Ježiš nás chce premeniť celých.

Kde je prítomný Kristus, tam to už nemôže byť také, aké to bolo predtým. Lebo čoho alebo koho sa dotke Ježiš, to chce premeniť úplne. Nebuďme preto len polovičatými Ježišovými učeníkmi, ktorí nie sú schopní dostavať vežu učeníctva. Darujme Ježišovi všetko, čo máme, čím sme, a On to všetko premení … ÚPLNE.

   fr. Alan Ján Dely, OP