„Ustavične vzdávame vďaky Bohu za vás všetkých, keď si na vás spomíname vo svojich modlitbách. Bez prestania myslíme pred Bohom a naším Otcom na dielo vašej viery, úsilie lásky a vytrvalosť nádeje v nášho Pána Ježiša Krista.“ To sú slová apoštola Pavla z dnešného druhého čítania (z prvého listu Solúnčanom). Tieto slová patria medzi mnohé tie, skrze ktoré nás apoštol Pavol vyzýva k vytrvalej modlitbe…

Pred niekoľkými rokmi mi jeden starší dominikán rozpovedal príhodu, ktorú zažil v začiatkoch svojho rehoľného života. Ako mladý nadšený rehoľník, s poznámkovým blokom v ruke, raz prišiel za starším dominikánom a položil mu zásadnú otázku: Otče, v čom spočíva tajomstvo dominikánskej spirituality? Starší dominikán mu odpovedal: Jej tajomstvo spočíva v dvoch veciach. Mladý dominikán vytiahol zošit a netrpezlivo čakal na prvú odpoveď. Po prvé, hovorí jeho starší rehoľný brat, modli sa. Mladý nadšenec bol sklamaný z tejto obyčajnej rady. A tak všetku nádej vložil do druhej časti odpovede. Očakával niečo prevratné. A po druhé, spustil starší dominikán, vytrvaj v tom.

Modli sa! A vytrvaj v tom! Určite to nie je tajomstvo len spirituality dominikánov. Je to “tajomstvo” živého vzťahu medzi každým kresťanom a naším Pánom. Úprimná a vytrvalá modlitba je dušou tohto jedinečného vzťahu. No naša úprimnosť či vytrvalosť sa často postupne vytráca. A to aj kvôli týmto dvom veciam: nespokojnosť s modlitbou; neschopnosť sa zmeniť k lepšiemu. Určite to poznáte aj z vlastnej skúsenosti… Čo s tým?

Nespokojnosť s modlitbou… Často máme pocit, že naša modlitba nestojí za nič. Sme pri nej roztržití. Myslíme na všetko možné. Nezažívame pri nej to, čo si myslíme, že zažívajú iní. Snažíme sa (!!!) úprimne modliť, ale máme pocit, že to nikam nevedie. A ako dôsledok tohto všetkého zanecháme modlitbu. Škoda! Problém je v tom, že vlastnými silami chceme dosiahnuť to, čo v našich rukách nie je, a neusilujeme sa o to, čo v našich rukách je. V našich rukách je totiž len kvantita modlitby: to, kedy a koľko sa budeme modliť, a najmä či v modlitbe vytrváme. No kvalita našej modlitby, či sa nám to páči alebo nie, je v konečnom dôsledku v Božích rukách. Kvalita modlitby, teda modliť sa správne, modliť sa dobre, je dar, ktorý dáva Pán: nielen tým, ktorí si o to vytrvalou modlitbou koledujú, ale najmä tým, ktorým sa tento dar jednoducho rozhodne udeliť. Usilujme sa o vytrvalosť v úprimnej modlitbe. To je naša práca! A nechajme na Pána, kedy a ako (a či vôbec) našu modlitbu zmení na čistú, hlbokú, ohnivú, z hĺbky srdca prameniacu … lásku.

Neschopnosť zmeniť sa k lepšiemu… Možno sa vám stáva, že dlho bojujete s nejakou svojou slabosťou: prílišným ohováraním, častým vybuchovaním, nečistotou, zlým využívaním času, prokrastináciou… Chcete sa zmeniť, ale často zlyhávate. Vaša slabosť je silnejšia ako vy. A to, že s ňou často prehrávate, spôsobí, že zanevriete aj na modlitbu. Možno vás to prekvapí, ale vyhrať nad vašou slabosťou nemusí byť to, čo Pán chce, aby ste robili (alebo na čo sa máte zamerať). No určite chce, aby ste obnovili a vytrvali v úprimnej modlitbe. Modliť sa totiž znamená uznať svoju slabosť a dať vo svojom vnútri priestor Tomu, ktorý už “premohol svet” (Jn 16,33). A Pán sa skrze vašu vytrvalú a úprimnú modlitbu vysporiada s vašimi slabosťami (ak teda bude chcieť 😉 ). Vytrvalo sa modlite a sám Pán bude bojovať vo Vás. Pán príde na pomoc vášmu chabému snaženiu sa, až sa časom vaša slabosť pokorí … nie pred vami. Pred Pánom! Ale Pán toto víťazstvo daruje vám…

Modliť sa! A vytrvať! Zobrať vážne tieto dve vety vedie k zázrakom. Možno nie vo vašom okolí, ale vo vašom srdci určite. Vytrvalá modlitba naozaj dokáže divy!

fr. Alan Ján Dely, OP