Posledné slová v Jánovom evanjeliu, ktoré Ježiš povedal Petrovi, sú slová: „Poď za mnou“ (Jn 21,22). No spomínate si, aké boli vôbec prvé slová, ktoré Ježiš adresoval Petrovi? „Ty si Šimon, syn Jánov, ale budeš sa volať Kéfas,“ čo v preklade znamená Peter (Jn 1,42). A ako vieme, Kéfas je aramejské slovo označujúce skalu. Nuž, nie je to trochu zvláštne? Na jednej strane Ježiš zmení Šimonovi meno na Kéfas, teda ho nazve skalou (ktorá je pevná, nehybná) a na druhej strane mu povie, aby sa hýbal: Poď za mnou.
Šimon Peter bol spočiatku skala, ktorú si či už jeho vlastné predstavy o Ježišovi alebo iní ľudia či okolnosti pohadzovali. Šimon nechápal Ježiša; uhol pred ťažkosťami, keď Ježiša zajali. Až napokon apoštol svojho Pána trikrát zaprel a zradil. Šimona, „Skalu“ si okolnosti pohadzovali, rozsypal sa ako piesok. A preto mu Pán po svojom zmŕtvychvstaní znovu pripomenul, že byť pevný vo viere, byť nehybný ako skala v ťažkostiach, znamená paradoxne nasledovať ho, hýbať sa podľa jeho slov: Poď za mnou.
Poďme ale od Šimona k nám. Čo nami dokáže skutočne hýbať? Strach či rôzne formy nenávisti? To, čo si o nás myslia iní? Naša svojvôľa či predsudky? Lenivosť či rôzne formy žiadostivosti? Ak najmä niečo z uvedeného, tak naša viera sa podobá skôr piesku, ktorý vietor rozfúka a voda odplaví. Taká viera sa skôr či neskôr rozsype . Ale ak nami každodenne hýbe Ježišov príklad a jeho slová, tak naša viera sa pomaly začne podobať kameňu, skale, ktorou neotrasú ani ťažkosti, ani okolnosti, ani iní ľudia.
Byť pevný vo viere ako skala znamená nasledovať Ježiša, hýbať sa v rytme Božieho slova. Stálosť vo viere sa dosahuje každodenným hýbaním sa za Ježišom …
fr. Alan Ján Dely OP
