V týchto dňoch sa priblížil čas, v ktorom sa v liturgii napĺňajú Božie prisľúbenia. Po strate prvotnej ľudskej nevinnosti, o ktorú prišli naši prarodičia skrze Zlého, boli pre svoju  neposlušnosť a zradou voči Bohu potrestaní.

Hriech narušil našu ľudskú dokonalosť -duchovnú aj telesnú. Dôsledkom je vypovedanie Adama a Evy  Bohom z raja.   No on,  milujúci Otec im dáva i všetkým budúcim pokoleniam v protoevanjeliu – prvej blahozvesti – prísľub Mesiáša, ktorý svojou obetou vykúpi ľudstvo z dedičného hriechu.

V plnosti času Boh posiela svojho Syna naplniť slová tohto prísľubu.  Jeho príchod predchádza posledný a najväčší prorok, ktorý  mu pripravuje cestu. Tým sa dovršuje starozákonná doba a začína sa čas novej zmluvy.  Preto archanjel Gabriel, ktorý sľubuje Jánovo narodenie, už vyhlasuje radostnú zvesť – evanjelium. Vieme, že Ján Krstiteľ sa narodil rodičom Zachariášovi a Alžbete, ktorí už boli v pokročilom veku. Prichádza z vôle a moci Božej.  Podobne ako Abrahám, aj Zachariáš neuveril slovám Božieho posla, a preto bol potrestaný nemotou až do narodenia prisľúbeného syna. Radostné očakávanie Jánovho narodenia jeho rodičmi sa spája s očakávaním Božieho ľudu a je predobrazom očakávania príchodu Mesiáša.

Z dejín starozákonného Božieho ľudu vieme, že pre svoju neposlušnosť sa často dostával do veľkého súženia. Stalo sa dokonca, že Izraeliti stratili svoju zem i Jeruzalemský chrám a boli odvlečení do babylonského zajatia. Ale Boh ich nikdy neopustil. Posielal k nim svojich prorokov, aby ich volali k pokániu, aby ich napomínali a potešovali. Najslávnejší bol boží prísľub, že raz pošle svojmu ľudu vysloboditeľa, ktorých ich navždy  vyslobodí zo všetkého zlého.  Pretože králi a vodcovia Božieho ľudu boli na znamenie svojho vyvolenia pomazaní posvätným  olejom, začalo sa tomu budúcemu vysloboditeľovi hovoriť Pomazaný, po hebrejský Mesiáš. Keď bolo ľudu najhoršie, potešoval sa nádejou, že Boh iste splní svoj sľub a pošle Mesiáša. S ním potom nastane v krajine úplne nový, krásny  Boží vek. Ale ešte skôr ako Mesiáš príde, pôjde pred ním posol, ktorý mu bude pripravovať cestu. Tak je napísané v starozákonnej knihe Proroka Malachiáša.  Toto proroctvo sa vyplnilo na  Jánovi Krstiteľovi.

Niekedy som si dával aj otázku, či bol Ján Krstiteľ uvedený do svojho úradu posledného a najväčšieho proroka Starého zákona aj nejakým špeciálnym úkonom, či pomazaním. Odpoveď som našiel práve v úryvku z dnešného evanjelia. Hovorí sa tam o návšteve Panny Márie v rodine Zachariáša a Alžbety. Počuli sme slová o veľkej radosti Alžbety, že k nej prichádza matka spasiteľa.  Obe matky pocítili výnimočnosť tejto chvíle, keď ich Boh zahrnul toľkými dobrodeniami,  lepšie povedané milosťami. Posvätnosť do tohto okamihu vnášajú Alžbetine slová: „Len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radostne sa zachvelo dieťa v mojom lone“. Práve tieto slová, podľa niektorých duchovných autorov, no aj tradície cirkvi, hovoria, že práve v tom okamihu bol sv. Ján Ježišovým posvätením v lone matky ustanovený za proroka Najvyššieho, a pôjde pred tvárou Pána a pripraví mu cestu.

Advent je príprava na najkrajšie sviatky roka. Je to čas opustiť cestu hriechu a vrátiť sa k Bohu, čas práce na sebe a svojom posvätení. Myšlienka blízkosti Boha má preniknúť celého človeka. Ešte počas posledných dní, ktoré nás delia od štedrého večera, modlime sa k nášmu nebeskému Otcovi, chváľme a velebme ho za to, že nás nenechal márne čakať na prisľúbeného Spasiteľa. Prosme ho, aby premáhal našu nedôveru a viedol nás cestou spásy. AMEN.

 fr. Albert Milan Bak, OP