Bratia sestry, keď sa započúvame do pätnástej kapitoly Lukášovho evanjelia (tri podobenstvá „o radosti z nájdenia“), zistime, že nám zdôrazňuje Božiu iniciatívu pri hľadaní „strateného“, no šestnásta kapitola skôr vyzdvihuje ľudskú odpoveď a zodpovednosť. Hlavnou témou dnešného podobenstva je vzťah k majetku, presnejšie povedané „prezieravé“ využívanie majetku.

 

 

Najprv je dôležité si uvedomiť, že máme pred sebou podobenstvo. V podobenstve sa nemáme snažiť „rozšifrovať“ všetky prvky a detaily, pretože všeličo sa uvádza len pre dokreslenie príbehu. Podobenstvo nie je alegória, kde sa každý prvok „môže preložiť“ a previesť na duchovnú rovinu. Práve toto Pán Ježiš vyzdvihuje v evanjeliu. Na prednesenom príklade chce ukázať ako vedia svetskí ľudia vynaložiť na ochranu svojho majetku, svojich záujmov všetku múdrosť a opatrnosť, práve tak si majú počínať aj kresťania pri zaisťovaní spásy svojej duše.

V dnešnej perikope Lukášovho evanjelia nás Pán Ježiš vyzýva, aby sme využili časť nášho pozemského života na záchranu našej budúcnosti. Pritom nemáme zabúdať na to, že všetko, čo máme a čo vlastníme, nie je naše, ale to všetko sme dostali ako veľký a jedinečný Boží dar.  My sme len toho všetkého šafármi. To čo sme s Božej milosti obdržali, s tým máme správne a čestne, spravodlivo nakladať, šafáriť. Pán Boh nás vyzýva, aby sme boli čestní aj v tých najnepatrnejších veciach, ktoré sme veľmi ľahko vedeli a dokázali ospravedlniť. Počuli sme, že máme jednať čestne v maličkostiach, a tak obstojíme i v kľúčových  otázkach nášho života. Tento nepoctivý správca nemal žiadne zábrany, aby využíval svoje postavenie pre vlastný úžitok, ba ani vtedy, keby to znamenalo podvádzanie svojho pána. Vediac, že stratí svoju prácu, začal plánovať svoju budúcnosť, a tak zrušil dlhy, ktoré dĺžili iní jeho pánovi. Pozor, Pán Ježiš nechváli počínanie tohto šafára pre jeho nečestnosť, ale ukazuje na jeho vynaliezavosť, ako si chcel zabezpečiť budúcnosť. A to je výzva aj pre nás dnešných kresťanov. So svojím imaním máme správne nakladať, keď je treba aj podeliť sa oň. Dajme si otázku, ako dávaš?  Či rád a ochotne dávaš? Dokážeš dať aj s toho mála čo máš. Veď nedávaš zo svojho, ale z Božieho, vediac že ochotného darcu miluje a požehnáva Boh. Keď dávaš ochotne úprimným srdcom. To ti Pán Boh viac násobne navráti. Mysli na to keď uvidíš núdzu svojho blížneho.

Bratia a sestry vieme, že Boh všetky ustanovenia posvätného zákona zhrnul do  prikázania lásky k Trojjedinému Bohu a nášmu blížnemu? Keby sme pre svoj duchovný život robili aspoň polovicu toho, čo robíme pre svoj telesný život, aké veľké  zásluhy by sme mali pre nebeské kráľovstvo? Slúžiť Bohu znamená, slúžiť druhým, hlavne naším núdznym bratom a sestrám. Pane, ďakujeme Ti, že nás učíš k duchovnému a telesnému milosrdenstvu. Amen

fr. Albert Milan Bak, OP