Každý sviatok Panny Márie svojím spôsobom dokazuje lásku a milosrdenstvo jej Syna Ježiša Krista. Aj ten dnešný, ktorý je obľúbený slovenským kresťanským ľudom, má tiež pôvod vo večných plánoch Božích. 

Dnešná liturgia je jediným súvislým chválospevom na Božiu  dobrotu a moc, ktorá sa zjavila v oslávení Ježišovej matky. Evanjelium nám ukazuje začiatok milostivej, ale aj bolestivej cesty tej, ktorá dala život Spasiteľovi sveta. Cirkev svätá dnes ukazuje slávny koniec jej pozemského života, keď ju vidíme ako kráľovnú neba.

Aj v živote Panny Márie boli tak isto hodnoty, ktoré vytvorila svojím osobným prispením. Takýmito môžeme nazvať predovšetkým jej ochotu plniť Božiu vôľu a láskavú starostlivosť, ktorú dávala svojmu synovi. O týchto hodnotách sme mali možnosť počuť aj v dnešnom chválospeve, predovšetkým v slovách: „lebo vzhliadol na poníženosť svojej služobnice… a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.“
Je to chválospev, v ktorom Panna Mária ďakuje Bohu a chváli Boha za jeho veľké činy. Preto jej Nanebovzatie môžeme vnímať v týchto rovinách.

Máriine Nanebovzatie je darom Boha pre Nebo. Panna Mária to vyjadrila slovami pred Alžbetou: “lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je Mocný“, ešte myslela len na dve veľké veci: že sa stala Matkou Mesiáša a že sa ňou stala zázračným spôsobom. Dnes ďakuje Nebeskému Otcovi, ešte za ďalšie neoceniteľné veľké veci: že celý svoj život ostala bez hriechu a nakoniec ju Boh s dušou a telom berie do Neba. Práve táto dejinná udalosť, ktorú cirkev dnes slávi, je to triumf Božej lásky nad smrťou. Aj v našom živote Boh môže urobiť veľké veci. Môže zmeniť náš život, môže zmeniť naše postoje a názory. Je to možné iba vtedy, ak mu úplne dôverujeme.                                     

 Vieme o Márii, že Boh v už protoevanjeliu, v Knihe Genezis  ukazuje v Nej, padlému svetu obraz čistého, dokonalého človeka. Človeka telesne aj duševne krásneho a plného lásky k Bohu a blížnemu. Pamätajme, že vonkajšia krása bez vnútornej dobroty je nízkych hodnôt. Dnešný deň smrti Panny Márie, je deň jej prechodu z časnosti do večnosti. Smrť pre ňu ťažká nebola. Keď jej Syn vystúpil na nebesia, ona žila túžbou, ako krásne to vyjadruje žalm 42 „Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom; kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár“. Určite, ako aj Ježiš, aj ona vyplnila vôľu Nebeského Otca, preto svoju túžbu ukončila slovami, staň sa Tvoja, nie moja vôľa. Vedela, že je potrebná aj na zemi: milovala Kristových nasledovníkov, bola útechou apoštolov, posilňovala ich v ťažkých časoch.. Chvíľa jej rozlúčenia, bola chvíľou sladkého usínania. Usnula  a bola prenesená s Telom i dušou do Nebeskej vlasti…  

Všetci vieme, že najťažší okamžik, ktorý nás v živote čaká, je ten keď budeme opúšťať  tento     svet. Všetko čo bolo pre nás tak dôležité, musíme tu zanechať. Nikto s našich najbližších nám nemôže pomôcť a odprevadiť nás do večnosti. Jedine pamätať na nás vo svojich modlitbách.. Ale predsa, len pri tom najťažšom vykročení na ceste „do neznáma“ nie sme sami. Sprevádza nás náš anjel strážca a taktiež Nebeská Matka Panna Mária. Tá nás pomyslene berie za ruku a vedie pred trón svojho Syna Ježiša Krista, kde za nás oroduje a prihovára sa o milosrdenstvo pri osobnom súde. No neopúšťa ani duše spravodlivých, ktoré po svojej smrti sa túžia očistiť a tak vstúpiť do nebeskej slávy.                   

Prosme Matku Nanebovzatú, aby orodovala za nás najmä v hodine našej smrti. Amen. 

fr. Albert Milan Bak, OP