„Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet“ Jn 1, 9

Milí priatelia,

keď sme niekedy kráčali tmavou cestou, kde nebolo pouličné svetlo, použili sme na bezpečný prechod buď svetlo svojho mobilu či baterky, alebo sme si prečítali cestovný poriadok na autobusovej zastávke.

Tieto jednoduché, zdá sa, že pre našu modernú dobu neodmysliteľné prostriedky, nám pomáhajú, aby sme si neublížili niekde v lese, alebo na tmavých miestach, ktoré musíme zdolať na ceste domov.

Keď bezpečne prejdeme túto cestu, prežívame radosť, že sa nám nič nestalo a verím, že sme aj vďační Bohu, že nás na ceste sprevádzal.

Prežívame čas, ktorý je vzácny. Čas narodenia Pána, ktorý prišiel k nám. On, ktorý bol očakávaný, ohlasovaný pred mnohými rokmi. Vieme, že jeho príchod už bol ohlásený praotcom Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi. Proroci starého zákona pripravovali ľudí svojej doby, aby skutočne pochopili, že Boh z lásky k nám, ľuďom, dá svojho jednorodeného Syna. Syna, ktorý svojím životom, smrťou a zmŕtvychvstaním nanovo získa blaženosť, ktorú človek stratil svojou neposlušnosťou voči Bohu.

Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov.

V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi“ (Hebr 1, 1 – 2). Áno, skutočne Boh prehovoril k nám vo svojom Synovi. Ježiš Kristus priniesol ľudom pokoj, lásku a milosrdenstvo svojho Otca. Priniesol nám SVETLO, ktoré svieti … . Ako spomína evanjelista Ján, ale „tmy ho neprijali“ Jn 1, 5. Aké tmy? Vyvolený národ. Neprijali Krista, lebo nespĺňal ich predstavy o Mesiášovi? Určite, každý mal a má svoju predstavu. Židia ešte stále čakajú … na svojho mesiáša, spasiteľa.

Brat, sestra, milí priatelia, aj v našej modernej spoločnosti prežívame strach, beznádej,   zúfalstvo z pandémie, chorôb, ktoré nás teraz prenasledujú. Pár hodín nás delí od času, čo sme sa opäť museli zatvoriť vo svojich domovoch bez možnosti návštev tých, ktorých milujeme. Nevidíme si do tváre, nevidíme úsmevy našich priateľov, blízkych. Hoci toto fyzické je momentálne v úzadí, dôležité je, aby svietilo KRISTOVO Svetlo v našich SRDCIACH a spomienkach. Aj my sme v tej tme, kde všetci, aj kresťania, strácajú nádej, svetlo? Pripomeňme si jednu krásnu myšlienku nášho Majstra:

Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života“ Jn 8, 12. Je čas Vianoc, keď KRISTUS nanovo chce svietiť, žiariť svojou Láskou v našom srdci. Otvorme mu nanovo naše srdce, aby to ubolené, ustráchané srdce nanovo zohrial a osvietil svojím večným SVETLOM. Áno, ak sa necháme Ním osvetliť, potom pocítime aj v týchto ťažkých chvíľach, skúškach, ktoré momentálne prežívame, dotyk Kristovho Svetla, ktorý nám pomôže s trpezlivosťou a pokorou prežívať ťažké chvíle nášho života.

Bratia a sestry, milí priatelia, keď sa spoliehame na výdobytky techniky, ktoré nám pomáhajú v našom každodennom živote, skúsme sa neustále spoliehať na BOHA, ktorý k nám prišiel a našu životnú cestu osvetlil svojím SVETLOM – Ježišom Kristom, aby nás bezpečne sprevádzal do neba.

 Amen.

Andrej Peter Visokai, OP