Milí bratia, milé sestry,

 

predstavme si, že sme malé deti, ktoré dostali čokoládu od tety alebo od uja. Hneď sme počuli od našich rodičov otázku: „Poďakoval si, poďakovala si?“ Určitým spôsobom je to aj vizitka výchovy, ktorú nám vštepovali naši rodičia.

Predpokladám, že aj vy rodičia učíte svoje deti patričnej vďačnosti, aby sa vaše deti, alebo vnúčatá vždy naučili poďakovať sa za prijatie dobrodenia alebo daru.

Dnešné evanjelium nám hovorí o tom, ako sa desiati malomocní chceli uzdraviť. Prišli za Ježišom. On, hoci je Bohom, mal moc hneď ich uzdraviť, predsa ich posiela ku kňazovi. Prečo? Preto, aby splnil literu zákona? Zákon prikazoval malomocným, aby sa vzdialili od ľudských obydlí a v samote sa popasovali so svojou chorobou. No len akonáhle by zistili, že sú z malomocenstva uzdravení, boli povinní ísť najprv sa ukázať kňazovi, ktorý ich potom mohol nanovo voviesť do spoločenstva ľudí. Ak sa lepšie pozrieme, všetci desiati zistili, že sú uzdravení. No len iba jeden jediný muž sa vrátil a vzdal Bohu slávu, ako píše evanjelista Lukáš.

Nie je to zvláštne, bratia a sestry? Jediný z desiatich? Ten muž si uvedomil, že sa na ňom stal zázrak. Ten, ktorý ho vrátil do spoločenstva ľudí. Samotný Boh ho vyliečil z jeho choroby. On si bral za povinnosť vrátiť sa a poďakovať Ježišovi, že ho vyliečil.

Tiež máš pocit, že nie je za čo ďakovať?

… a ako je to v našom živote s vďačnosťou? Berieme to ako samozrejmosť, že dostávam od Boha milosti alebo som si vedomý toho, že sa Bohu patrí poďakovať? Áno, som povinný aj Bohu ďakovať aj za tie najmenšie prejavy jeho lásky a milosrdenstva. Boh nikdy nie je ten, kto rozdáva skúpo. To sme my ľudia, kresťania, ktorí rozdávame skúpo lásku, odpustenie, keď nás o to naši blížni žiadajú. Koľkokrát nás Boh uzdravil z našej sebeckosti, nelásky a neodpustenia? Koľkokrát sme sa stali malomocnými na lásku, odpustenie … snáď každý deň? Sestra, brat, ak cítiš, že si chorý (á), choď za Ježišom. On ti ponúka zmierenie, vždy, keď padneš do akéhokoľvek zla, či je to hriech, alebo nezvládanie medziľudských vzťahov. Len je dôležité si to všetko uznať. Áno, zlyhal (a) som, Pane, pomôž.

 

fr. Andrej Peter Visokai, OP