Milí priatelia, bratia a sestry,

 možno niektorí z vás máte doma cennosti, ktoré si chránite ako sa hovorí ako „oko v hlave“.

Tá vec, ktorú tak starostlivo chránite vám pripomína osobu, ktorú ste mali radi.

Lenže možno prišla chvíľa, čas, keď sa táto osoba od vás odsťahovala, alebo tento drahý človek, ktorého ste tak veľmi milovali zomrel. Vždy, keď pohliadnete na tú cennosť, hneď sa vám v mysli vynoria situácie, ktoré ste zažili s tým človekom, pokiaľ bol pri vás. Hoc už blízky nie je pri vás, stále vám v hlave rezonujú rôzne zaujímavé skúsenosti, stretnutia, s drahým a milovaným človekom.

 Dnešná krásna slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi nám ukazuje, ako Kristus myslel na každú generáciu kresťanov.

Pri poslednej večeri odovzdáva seba samého ako výkupnú obetu …  .

Ježiš skôr ako obetoval svoj život na dreve kríža za spásu ľudí, teda aj za nás ustanovuje Sviatosť Oltárnu. Iba Láska, ktorá sa vie rozdávať dokáže priniesť takúto obetu. Ježiš si je vedomý, že sa blíži jeho hodina „hodina na kríži“ za vykúpenie celého sveta, dáva sa nám všetkým za duchovný pokrm na našu cestu životom.

 Chce byť stále prítomný pri svojich priateľoch: „Hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20). Apoštoli a ľudia, ktorí počúvali Ježišove slová počas verejného účinkovania, sú si vedomí, že On má, ako hovorí apoštol Peter: „slová večného života“ (Jn 6, 68).

 Práve Kristova obeta jeho tela a krvi prináša ľuďom spásu. Spásu, ktorá očakáva spätnú reakciu zo strany každého kresťana. Prijímanie Krista v Eucharistii je tá drahocennosť, drahocenná chvíľa, ktorú si má kresťan osvojiť vo svojom každodennom živote.

Koľkokrát sme konfrontovaní so situáciami vo svojom vlastnom svedomí:

 ·       Chcem ísť na sv. omšu – EUCHARISTIU – uvedomujem si potrebu, posilniť sa vo viere.

·       Potrebujem BOHU odovzdať svoje ťažkosti, zlyhania, neúspechy …

·       Túžim sa nasýtiť Kristovým drahocenným telom a krvou …

 ·       Prídu však do našej hlavy rôzne výhovorky (si unavený, á; oddýchni si, nechoď do kostola, pozri si radšej telenovelu, seriál … ).

 Nie, bratia a sestry, ak chceme rásť v láske, vo viere, v službe blížnym musíme odstrániť z našej cesty za Kristom každú prekážku … možno to sami nedokážeme … ale každé prekonanie duchovnej lenivosti určite prinesie duchovné plody.

 Veď aj ako povedal pápež František: „Každé stretnutie s Ježišom nás napĺňa radosťou,

tou hlbokou radosťou, akú môže dať iba Boh“. Tak ako máme radosť z daru, ktorý sme dostali od človeka, ktorého milujeme omnoho väčšiu radosť máme z toho, že vo sviatosti EUCHARISTIE  môžeme zakúšať duchovnú radosť zo stretnutia s KRISTOM.

 

Koľko radostí máme, ak k nám prídu naši priatelia … koľko krokov museli urobiť, aby sa s nami stretli. Je to stretnutie radosti, lebo si s nimi môžeme posedieť, zdieľať sa s nimi, s našimi radosťami, bolesťami … .

Omnoho krajšie a dôležitejšie je, keď obetujeme čas, naše kroky, aby sme sa stretli s Bohom v jeho Slove a Eucharistii.

Krásne to vyjadril aj veľký teológ staroveku sv. Augustín, keď povedal: „Každý krok, ktorý urobíme, aby sme šli na svätú omšu, je počítaný anjelom a za každý krok nám bude udelená najvyššia cena už v tomto živote a potom vo večnosti.

 

Milí priatelia, bratia a sestry,

môže byť niečo drahocennejšie ako čas strávený s BOHOM? Možno máme radosť z drahocenností, ktoré nám zanechali naši predkovia. Lenže môže sa stať nejaká tragédia a to cenné môže vyjsť navnivoč. Vieme čo povedal Kristus: „Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú“ (Mt 6, 19 – 20).

 

Preto, je dôležité, aby sme si uvedomili, že Kristus je to najväčšie bohatstvo, ktoré môžeme prijímať každý deň do svojich sŕdc, aby sme mali duchovnú posilu na ceste svätosti každého dňa a na ceste do večnosti.

 fr. Andrej Peter Visokai, OP