milí priatelia, bratia a sestry, spoločne sa zamyslime nad siedmimi bolesťami našej nebeskej Matky.

Prvou bolesťou Panny Márie bola Simeonova predpoveď o Ježišovi.

 Keď Mária s Jozefom prichádza splniť zákon, prináša malého Ježiša do chrámu. Stretnutie so Simeonom bolo určite pekné, príjemné, ale slová, ktoré Simeon nakoniec vyslovil, určite ranili Máriino srdce : „Tvoju dušu prenikne meč bolesti“ (Lk 2, 35). Prečo takéto slová? Veď jej Syn sa narodil ako krehké, malé dieťa . „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať“ (Lk 2, 34). Áno, toto dieťa, ktoré Mária ako Matka drží vo svojom náručí, bude pre mnohých znamením, ale aj odporom. Mnohí ho prijmú, ale mnohí aj odmietnu. Mária sa snaží chápať úlohu svojho Syna vo svetle viery. Veď vie, že sú dané prísľuby praotcom, ktoré Boh splní v určenom čase. (… Keď prišla plnosť času … Gal 4,4)

Koľko matiek aj v našej modernej dobe 21. storočia, počuje nepríjemné a smutné slová z úst lekárov: vaše dieťa dostalo nevyliečiteľnú chorobu,  vaše dieťa bude iné, ako ostatné deti, vaše dieťa bude autista … a podobné scenáre.

Matka spolu so svojím manželom, prijímajú dieťa ako Boží dar, spočiatku, možno nechápu … „Prečo práve naše dieťa“, „Čo sme komu urobili?“ Samé otázky … . Ak je viera v rodine, takéto dieťa prijmú manželia i ostatná rodina. Vedia, že berú svoj život s Kristom a veria, že Boh im dá aj silu prijať a niesť tento bolestivý údel. Mnohokrát takéto deti dávajú silu a nádej do života v živote kresťanských manželstiev. Stačí, ak sa dieťa cíti milované a ono dokáže opätovať  lásku matky a otca svojím spôsobom.

Niekedy láska dokáže milovať aj to, čo je veľmi ťažké a nepochopiteľné.

Reč lásky a nedá merať ľudskou logikou.


Druhou bolesťou bol útek do Egypta.

Herodes sa po stretnutí s mudrcmi nahneval, lebo zistil, že ho oklamali  (Mt 2, 16).

Aj on sa chcel ísť pokloniť novonarodenému kráľovi, o ktorom mu mudrci rozprávali pri stretnutí,  a priniesť mu dary, hodné kráľa. (Mt 2, 8).

Začalo besnenie kráľových vojakov. Prečo? Preto, lebo on, veľký kráľ Herodes, nepoznal predpovede prorokov? Bál sa o svoj kráľovský trón? Bál sa o svoje kráľovstvo? Úbohý Herodes! Veď Kristus prišiel vládnuť ľudským srdciam …

Svätá rodina uteká pred krutým vladárom do cudziny, do Egypta. (Mt 2, 13).
Tam, odkiaľ Boh vyslobodil svoj vyvolený národ, aby im dal krajinu, ktorá bude oplývať mliekom a medom. Aká symbolika.  Odkiaľ Boh vyslobodil svoj ľud z fyzického otroctva skrze Mojžiša, Ježiš prichádza vyslobodzovať ľudí z duchovného otroctva, z hriechov.

 

Vezmime si obraz dnešnej rodiny. Harmóniu rodiny, môže prenasledovať, ba zničiť, alkohol, nevera, drogy … . Možno jeden z manželov trpí takouto pliagou, terorizuje okolo seba všetkých v dome. Šíri násilie, hádky, bitky až do tej miery, že ostatní členovia rodiny musia zakúšať „vyhnanstvo z vlastného domova“, len preto, že ich otec, alebo mama trpia „chorobou závislosti“. Aj to je bolesť, s ktorou sa musí boriť mnoho rodín, aj kresťanských rodín. Mária, vypros nám silu prijímať utrpenie v akejkoľvek podobe a ty sama nám buď pomocou, ktorou toto všetko dokážeme zvládnuť. Nauč nás modliť sa za tých ľudí, ktorí ničia mier a pokoj v rodinách a nás nauč dôvere a sile modlitby, že tvoj Syn a náš Pán, dokáže vyliečiť všetky naše závislosti.

Treťou bolesťou je hľadanie Ježiša v chráme.


Ježiš, Mária a Jozef šli do chrámu. Svätá rodina dodržiavala zákony a ako každoročne aj teraz šli na sviatky. Ako píše evanjelista Lukáš, keď sa dni slávnosti skončili, rodičia nezbadali, že chýba Ježiš ( Lk 2, 43). Aká je to nutnosť, hľadať strateného Ježiša. Mária a Jozef sa vracajú späť. Hľadajú svojho syna, túžia ho nájsť a nakoniec ho nachádzajú v chráme.  „…sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky“ (Lk 2, 43.)

Mária a Jozef sú pre nás vzormi, ako hľadať a nachádzať Krista, nebáť sa ukázať našu vieru, pomáhajú nám žiť život  podľa príkladu, ktorý nám zanechal Ježiš – Slovo Lásky. Koľkokrát aj v našich životoch prežívame rôzne strachy, straty, beznádeje.

Ako trpí matka, ktorá očakáva svoje dieťa, keď neprichádza domov a je už pokročilý čas. Dieťa mobil nedvíha …  strach a bôľ prechádza celým vnútrom matky, lebo nevie čo je s jej dieťaťom. Často sa stáva , že mladí vypnú mobily len preto, že sa chcú zabaviť so svojimi rovesníkmi. Domov neprídu v dohodnutom čase, lebo radšej poslúchnu kamarátov, ktorí sa chcú s nimi ešte zabávať.

Milí mladí priatelia, nenechávajte sa manipulovať. Možno raz budete sami v podobnej situácii, že nebudete vedieť, kde sa nachádzajú vaše deti. Nevypínajte mobily a rodičom oznámte, že sa zdržíte dlhšie.

 

Štvrtou bolesťou bolo stretnutie sa s Ježišom na krížovej ceste.

Keď začal Ježiš verejne účinkovať hlásal: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mk 1, 15.)

Počas svojho verejného života urobil mnoho zázrakov, vyliečil chorých, vzkriesil ľudí k životu. Predsa sa nakoniec v jeho živote splnili Simeonove slová. Niektorí ho prijali a iní odsúdili. Kristus prišiel ako krotký Baránok. Ponúkol cestu, ktorá je síce tŕnistá, ťažká, úzka, ale tá ktorá je bezpečná a vedie do života. I napriek mnohých dobrým skutkom, ktoré Ježiš urobil, bol odsúdený na smrť (Mk 15, 15).

Bolestná Matka  prežívala na  ceste svojho Syna  bolesť svojho srdca. Prečo môj Syn, ktorý toľko pomáhal, liečil, dobre robil, je odsúdený na smrť. Prepustili vraha  a človeka, ktorý hlásal odpustenie a lásku chcú pribiť na drevo kríža … .

Mária, dostáva silu z hora, aby dokázala prijať a plniť Božiu vôľu.

Stretnutie bolesti, stretnutie dvoch sŕdc, ktoré milujú … stačí iba pohľad očí a dodávajú si odvahu a silu.

Milé matky, snáď možno aj vy sprevádzate svoje deti na ich krížovej ceste (choroba, nepodarené manželstvo, alkoholizmus … ). Snáď sú chorí, trpia bolesti, úskalia.

Proste  Matku Božiu, aby vám vyprosila milosti, potrebné na plnenie a prijatie Božej vôle vo vašom živote. Skúste sa občas s Máriou rozprávať cez modlitbu a s dôverujúcou láskou ju prosiť, aby vám pomáhala na tejto vašej bolestnej krížovej ceste s vašim dieťaťom. Verte, že Mária nikdy nepohrdne prosbami svojich adoptovaných detí.

 

Piata bolesť bol pohľad na zomieranie Ježišovo na kríži.

Pri Ježišovom kríži stála jeho Matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna“ (Jn 19, 25).

Ježiš končí svoju pozemskú púť. No naša viera a samotný odkaz Spasiteľa je ten, že smrťou sa síce končí pozemský život Krista, ale Ježiš sľúbil, že on tretieho dňa vstane z mŕtvvch           (Lk 9, 22). Ježiš prekonáva smrť, víťazí a dáva novú nádej, nádej nového, večného života.

Mária pod krížom spečaťuje svoje „fiat“, staň sa … Mária, ktorá vydržala až do konca, stojí pod krížom spolu s Máriou Magdalénou a apoštolom Jánom. Tí, ktorí boli verní, dostanú podiel na kráľovstve. Božia Matka, Sedembolestná Panna, buď aj pre nás príkladom, aby sme vydržali každú skúšku života a tak dosiahli plnosť večného života.

Mnohé matky a otcovia  videli umierať svoje deti. Samozrejme, že najťažším údelom rodičov je, keď prežijú svoje dieťa. Tu nie je žiadna pomoc, nevieme nič urobiť a stojíme tvárou v tvár smrti … I obyčajný stisk ruky s tým, ktorý odchádza, je pre nás bolesťou, ale nádej je to, čo kresťan vlastní, nové stretnutie vo večnosti. Človek je bezmocný, ale skutočne Boh, ktorý trpel za naše hriechy nám prisľúbil blaženú večnosť. Tešíme sa na nové stretnutie s tými, ktorých sme mali radi … .

 Šiesta bolesť bolo prijatie mŕtveho Ježiša z kríža do lona.
Siedmou bolesťou Panny Márie bolo uloženie Ježišovho tela do hrobu.

Tradícia hovorí a modlíme sa pri pobožnosti krížovej cesty, ako Márii vložili do náručia mŕtve telo Pána Ježiša. Bolesť a nádej v srdci Márie. Bolesť z toho, že ľudia neprijali jej Syna, Božieho Syna a nádej, že Ježiš splní to, čo prisľúbil …

 A nakoniec Ježiša vložili do hrobu, odkiaľ slávne vstal z mŕtvych. Víťaz nad smrťou a hriechom … Ježiš je pre nás vzorom dôvery, že fyzická smrť je len dočasná … lebo On, náš Vykupiteľ a Spasiteľ, pretrpel muky, aby sme my žili … .

Mať mŕtve telo dieťaťa v náručí, neopísateľná bolesť matky a otca … Prečo? Má to zmysel, význam, logiku? Prečo malé dieťa trpelo, nemohlo sa hrať, muselo predčasne odísť z tohto sveta. Stojíme pred tajomstvom viery. Ale viera je tá, ktorú vlastníme, aby sme sa nanovo stretli už nie, v tomto pozemskom domove, ale raz v tom novom, v nebi kde “ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú. (1 Kor 2, 9).

 

fr. Andrej Peter Visokai, OP