Drahí moji.
Zamyslime sa nad evanjeliom, ktoré sme si teraz vypočuli. Ježiš sa zľutoval nad zástupom ľudí ktorí hľadajú pomoc, hľadajú pastiera.
Stará sa o nich nielen on sám, ale posiela svojich učeníkov- robí z nich apoštolov, lebo sú poslaní. Veľká žatva si vyžaduje aj veľa robotníkov. V dnešnej dobe hľadáme možnosti ako „ušetriť čas“, ako niektoré veci mechanizovať, ako nahradiť človeka robotom, alebo počítačom. Niekde to ide, niekde nie. Chceli by sme sa rozprávať s robotom, pýtali by sme sa ho ako sa cíti, ako sa má? A keby nám počítač dal takúto otázku, boli by sme úprimní? Ježiš posiela skutočných ľudí, počuli sme ich mená. Tak aj nás Ježiš každého volá po mene a chce, aby sme o ňom vydávali svedectvo podľa jeho zásad. Svedčiť môžeme len o tom ako hovoria apoštoli: čo sme videli, počuli, koho sa naše ruky dotýkali , to vám zvestujeme. Preto tri roky žil s učeníkmi, aby mali nielen vedomosti, ale naučili sa ho vidieť v rôznych situáciách jeho života. Aj dnes hľadá ochotu kráčať za ním napriek všetkým „ale“, ktoré nám bránia nasledovať ho. Poznal si ma a predsa si si ma vyvolil. Poznám svoje slabosti a ty mi núkaš poznať tvoju láskavú moc. Kráčať s tebou je to najkrajšie čo ma mohlo stretnúť. Preto aj dnes prosíme, aby si poslal ďalších robotníkov na svoju žatvu.
fr. Antonín Ján Husovský, OP
