Priznám sa vám, že v súvislosti z dnešnou nedeľou som sa trocha viac začítal do biblických komentárov. Dôvodom bolo to, že úryvok o rozposielaní apoštolov ako misionárov sa nachádza nielen u Lukáša, ale aj u Matúša i u Marka. Títo traja evanjelisti sa nazývajú synoptici a to preto, lebo ich evanjeliá sa v mnohom zhodujú a preto sa zdá, ako keby čerpali z jedného prameňa. Lukášov zoznam sa zhoduje s Matúšovým, ale sa však jemne líši od Marka v zozname vecí, ktoré si apoštoli nemali brať so sebou. Problematické sú najmä dve: palica a sandále. Kým u Marka ich Ježiš dovoľuje, u Matúša a Lukáša ich zakazuje. Nech je to však akokoľvek, ja by som zoznam vecí, ktoré Ježiš neodporúča a tie, ktoré odporúča úplne zredukoval. Zdá sa mi, že podľa Ježiša je dovolená len jedna vec, ktorá sa má brať na cestu: všetko ostatné je zakázané. Preto je tam ten presný zoznam vecí, ktoré si vtedajší pútnici zvykli brať na cestu. Tá jediná z veci, ktorú si máme brať na cestu a okrem nej nič iné je: my sami. Som to ja, či ty pretvorený Božím kráľovstvom. Na cestu beriem len a len seba samého, a idem ako svedok o tom, čo so mnou urobilo Božie kráľovstvo. Preto mi všetko ostatné môže byť len na prekážku. Idem ako ten, ktorý odovzdáva seba samého iným premeneného Božím kráľovstvom.

Zastavil by som sa ešte pri myšlienke, že Ježiš poslal na misijnú cestu sedemdesiatdva svojich učeníkov. Evanjelium hovorí: Pán si vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť.“ Ježiš teda poslal na misijnú cestu sedemdesiatdva svojich učeníkov. Ježiš si vybral presne sedemdesiatdva učeníkov; ani menej, ani viacej, presne sedemdesiatdva. Prečo? Prečo práve toto číslo? A posiela ich vo vidine žatvy. Posiela ich preto, aby túto žatvu pozbierali a zrno poznášali na jedno miesto a zosypali ho dovedna: A povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov.“ Teda prečo sedemdesiatdva? Povedal som si: tu musí byť nejaký súvis s niečím. To číslo tu nie je náhodou. Snažil som sa nájsť nejaké hlbšie vysvetlenie. A aj som ho našiel. Našiel som vysvetlenie, ktoré robí nedeľné evanjelium nielen veľmi zaujímavým, ale aj veľmi dôležitým.
V Starom zákone v Knihe Genezis nájdeme zaujímavé miesto, kde má podľa všetkého misia sedemdesiatich dvoch svoj pôvod. Ak spočítame synov Noema, ktorý prežil potopu, okrem tých jeho známych troch synov Sema, Chama a Jafeta ich v Knihe Genezis, narátame sedemdesiatdva. Samozrejme dosť to závisí aj od toho, ako mená, ktoré sú v Biblii spomenuté podelíme. Písmo hovorí, že po potope sa do celého sveta rozišlo sedemdesiatdva ľudí. Týchto sedemdesiatdva ľudí reprezentuje všetky národy sveta. Obrazne každý národ, hoci dnes ich je viac než sedemdesiatdva, keby išiel vo svojej genealógii dozadu do histórie musí nájsť svoj koreň v niektorom z týchto sedemdesiatich dvoch ľudí.
A práve túto vec treba zobrať do úvahy, keď čítame slová evanjelistu Lukáša o rozoslaní sedemdesiatich dvoch zo svojich učeníkov na misijnú cestu. V tomto čine mal určite na mysli tých sedemdesiatdva synov Noema, z ktorých vznikli potomkovia sedemdesiatich dvoch národov sveta – a z nich potom všetky ostatné existujúce národy. Títo sedemdesiati dvaja učeníci pokryli celý svet. Čo bolo úlohou týchto sedemdesiatich dvoch učeníkov? Títo učeníci dostali veľmi konkrétnu misiu. Podľa evanjelia mali ohlasovať, že „Božie kráľovstvo je blízko!“
Verím, že každý z nás vie, čo toto Božie kráľovstvo presne obsahuje. Znamená to, že prichádza chvíľa, keď sa všetky národy, ba všetci ľudia sveta zhromaždia pospolu a budú mať účasť na jednej hostine, ktorú pre nich pripravil ich Boh, ich spoločný otec, darca a pôvodca života každého jedného z nich. To však nie je všetko, čo povedal Ježiš. Ježiš im tiež povedal, že oni sú aj robotníkmi, ktorí majú zozbierať a priniesť z polí úrodu. A pripomenul im, že táto úroda je bohatá, že je už zrelá a teda pripravená na zber. Rastliny na poli, klásky obilia, kukurica na klasoch, zemiaky v tme pod zemou, hrozno žiariace na slnku, jablká na stromoch, melóny a tekvice na poliach, paradajky na kríčkoch… toto všetko je zrelé a pripravené na zber. Žiaľ, robotníkov je málo. Je nám jasné, čo táto obrazná reč znamená? Znamená to, že podľa Ježiša v každej krajine a kultúre sveta sú hnutia a javy, ktoré ľudí robia hladnými a smädnými po pokrme, ktorý nám všetkým je pripravený a ktorý máme konzumovať spoločne s naším nebeským Otcom, s naším Bohom, ktorý je zároveň pre nás aj našou matkou, ako to hovorí prorok Izaiáš v prvom čítaní. Je matkou, ktorá si túli a láska svoje dieťa, ktorým je ľudstvo ako celok.
Tí sedemdesiati dvaja boli poslaní, aby všetky tieto národy zhromaždili, aby každý jeden z nich pozvali, aby pozbierali úrodu a priniesli ju z polí domov. Každý jeden z nás, milí priatelia, je poslaný do sveta tým istým spôsobom, a preto každý jeden z nás by mal byť zhromažďovateľom a tvorcom pokoja. Každý jeden z nás je jedným z tých sedemdesiatich dvoch. Každý jeden z nás je misionár, ktorý prijal Božie kráľovstvo a ktorý ho túži odovzdať ďalej bez zdražovania a priamo a bezodkladne. Alebo presnejšie misionár, ktorý odovzdáva seba samého iným, seba samého pretvoreného zvesťou o Božom kráľovstve. Amen.