Spomínam si na spolužiačku, ktorá musela pred tabuľu. Nik tam rád nechodí. Učiteľ sa jej pýtal na poučky a na vzorce. Všetky pekne vysypala. Lenže, keď jej dal príklad, aby ho podľa vzorcov a poučiek aj riešila, zostala stáť.

 

 

 

Sadnite si! Nedostatočná! Len sa rozplakala. Povieme si. Nám sa to nikdy nemôže stať. Lenže to isté sa môže aj nám stať pred tabuľou a zodpovednosťou voči vlastnému životu. Môžeme vedieť náboženské poučky a naučiť sa celé písmo sväté naspamäť. Mohol by som byť chodiaca biblia a mohol by som dostať nedostatočnú od Pána.

Lebo nestačí vedieť poučky, ak nimi neriešim svoj život. Smutný je život veriaceho človeka, ktorý by chcel prežívať život iba v poučkách. Napríklad dnes sme počuli podobenstvo o dvoch synoch. Jeden aj druhý sú synovia a predpokladáme, že otca mali rovnako radi, ale ich odpoveď na otcovu prosbu, aby išli pracovať do vinice je rozdielna. Jeden povedal že sa mu nechce, ale potom to oľutoval a išiel. Druhý povedal, že pôjde, ale nakoniec nešiel. Je ešte tretia možnosť. Povedať otcovi, že do vinice pôjdem a aj tam naozaj ísť. Máme si ctiť otca aj mamu, to je poučka. Ale vieme túto poučku použiť pre svoj život?

Ježiš nám ponúka možnosť záchrany. Blahoslaví mýtnikov a neviestky, ktoré uverili hlasu, ktorý počuli na púšti, uverili hlasu spravodlivosti. Počuli poučku a použili ju pre svoj život, ale mnohí, medzi nimi veľkňazi a starší z ľudu neuverili tomuto hlasu.

V Prahe mali skúšky stewardky, ktoré posluhujú v lietadle. Ich skúšobná náplň okrem iného bola aj v tom, aby v dvoch minútach vysvetlili používanie vesty v čase nebezpečenstva. Možno, že vás nezaujíma, ako používať vestu počas nebezpečenstva letu, keď chodíme pekne po zemi. Lenže veľmi dobre vieme, že náš život letí 24 hodín denne k cieľu. A aký je cieľ? Moja záchrana pre večnosť.

Sú ľudia, ktorý hovoria, že niet záchrany a tých, ktorí veria Kristovi, že ponúka záchranu na večnosť označujú za nemoderných.

Keby stewardka v lietadle robila paniku a rozširovala medzi cestujúcimi: Zrútime sa! Ideme tisíc metrov nad zemou, každú chvíľu havarujeme. Keby vyvolávala rozruch, okamžite ju prepustia z leteckých služieb. A koľkí robia rozruch v službách ľudstva, že je hlúposťou záchrana pre večnosť, že nám nič nehrozí, že nám nič nechýba, že spokojne môžeme žiť. Koľkí zosmiešňujú varujúci hlas Ježiša Krista: Bedlite záchrana je možná! Možnosť použitia záchrannej vesty pre môj večný život, poučky, ktorú môžeme použiť je milovať Boha a milovať blížneho. Na  použitie tejto záchrannej vesty nepotrebujem súhlas žiadnej vlády, či patent záchrannej vesty Ježiša Krista využijem alebo nie. To závisí odo mňa, či tento patent podpíšem a prijmem. Dobre vieme, že padák záchrany pre môj večný život nekúpim ani v jednom obchode. Ten si kupujem vierou v Ježiša a milovaním Boha a blížneho. Keď toto robíme, vtedy si zakladám padák, ktorý zachraňuje.

Môžeme povedať. Povedačky. A čo nám zostane? Zostane nám iba osobné havarovanie. Hrozí nám, že budeme konať ako dvaja chlapci. Jožko s Paľkom sa vybrali na maliny. Keďže bola dobrá úroda, nazbierali plný košík. Ako idú cestou, Paľko dostal chuť na maliny a hovorí Jožkovi. Jožko, mám euro, nepredal by si mi za euro malín? Samozrejme, veď to je výborný obchod. Paľko kúpil za euro malín a zjedol ich. Aj Jožkovi padla chuť na maliny a hovorí. Paľko, kúpim si aj ja za euro malín. Dobre, dáš euro a máš maliny. Kúpil si zase Jožko. Lenže s jedlom rastie chuť. Keď takto kupovali, prišli k dnu a zbadali pred mestom, že majú prázdne nádoby. Ale keď sme tak výhodne predali máme aspoň eurá. Hľadajú vo vreckách. Našli iba jedno. A výhodne predávali…lenže sebe. Chlapci, keď pojedli maliny, mali niečo v bruchu, ale mohol im niekto povedať, Chlapci tu máte stovku, že ste tak pekne pojedli maliny. Mohol ich niekto takto odmeniť. A môže nás Boh odmeniť ak nedokážem prejavovať lásku k nemu a k blížnemu. Ježiš nám chce pomôcť zostrojiť si záchranný padák na večnosť. Uverme mu a  poprosme, aby nám pomohol to čo poznáme v poučkách, aby sme ich dokázali použiť pre svoj život.

 

fr. Bartolomej Vladimír Hurňanský, OP