Hovorí sa, že evanjelista Lukáš bol lekárom. Táto mienka sa zrodila podľa toho, že jeho evanjelium je preplnené presnými názvami chorôb, ktoré ľudí trápili. Možno však aj z toho, že nám predstavuje Ježiša ako správneho diagnostika, ktorý hneď a zaraz rozpozná v človeku tú správnu chorobu a ponúkne mu ten správny liek.

 

 

V evanjeliu čítame o Ježišovej návšteve mesta Jericha a o mýtnikovi Zachejovi, ktorý vyliezol na strom, aby mohol Ježiša tajne cez lístie ponad hlavy davu pozorovať a o tom, ako stretnutie Ježiša so Zachejom urobilo so Zacheja iného človeka. To, čo túto zmenu spôsobilo, bola konečne správna diagnóza a následne i správny liek.

Je nesporné, že Zachej bol chorým človekom, hoci, keby ste mu to povedali, asi by to nepripustil. Vedeli to však zaiste iní, ľudia z jeho okolia. Museli to vedieť z jeho správania. Chamtivosť, zdieranie ľudí a nezriadená túžba po hmote a poctách nie sú predsa známkou zdravia. Aká bola však diagnóza? Nevedel to ani Zachej. Vedel to však Ježiš, a preto keď túto jeho diagnózu vyslovil, nastala v Zachejovi okamžitá zmena. Zachej našiel svoje zdravie. Evanjelium hovorí, že Zachej bol hlavným mýtnikom a bohatým človekom. Z toho vyplýva, že mal postavenie na špici spoločenského rebríčka a že bol úspešným človekom. Bol človekom, ktorý sa vedel presadiť, ktorý za týmto vrcholom naozaj šiel. Prečo? Pre bohatstvo a peniaze? Nezdá sa. Ak by tomu tak bolo, nebol by sa tak ľahko vzdal toho obrovského množstva svojho majetku. Nemyslime si, že konal len pod vplyvom svojich chvíľkových emócií. Zachej nebol človekom, ktorý by nebol schopný ovládať svoje emócie. Ak by tak tomu bolo, nebol by schopný predsa chladnokrvne zdierať ľudí a surovo hromadiť svoj majetok. Musel byť diplomatom a hráčom, a tam emócie nemajú miesta. Čo to teda bolo? Zdá sa, že Zachej bol uprostred svojho majetku, bohatstva a vysokého postavenia nespokojný. Niečo mu chýbalo. Cítil, že ani jeho majetok, ani postavenie mu neboli schopné zaplniť prázdnotu, ktorú vo svojej duši mal.

Zachej – muž túžiaci po uznaní

Evanjelista Lukáš hovorí, že bol malej postavy, preto vyliezol na strom. Táto jeho drobná poznámka však nie je bezvýznamná. Zdá sa, že práve ona nám naznačuje koreň Zachejovho problému. Slovo „malá postava” môže byť opisom jeho viditeľného vzhľadu, ale zároveň môže byť aj popisom jeho vnútorného problému. Podľa všetkého, Zachej bol nešťastným zakomplexovaným človekom, lebo bol malej postavy. S ľuďmi s nejakým hendikepom je to tak, že ak pochádzajú z prostredia, ktoré im nie je oporou, ktoré ich nepodrží vo vyrovnávaní sa so svojím hendikepom, stanú sa nešťastnými a ostanú ľuďmi bez pocitu hodnoty. Ak hendikepovaní ľudia majú dobré rodinné zázemie, so svojím hendikepom sa vyrovnajú a žijú ako dospelí normálne. U jedincov, ktorí nemali dobré zázemie, sa môže vyvinúť reakcia, že sa dajú na cestu hľadania niečoho iného, čo by ich komplexy vyrovnalo a ich vnútorné prázdno zaplnilo. Zachej bol malej postavy, a tak chcel za každú cenu dosiahnuť to, čo by mu dokázalo, že má nejakú hodnotu aj pred sebou samým aj pred inými. To, že peniaze a majetok neboli jeho hlavnou posadnutosťou, dokazuje to, že sa ich bol schopný, keď sa stretol s Kristom, tak ľahko vzdať. A nemyslime si, že neskôr banoval. Zachej je predstaviteľom mnohých z nás. Je predstaviteľom ľudí, ktorí nemajú v sebe pocit vnútornej hodnoty, či už to je výsledkom skutočného hendikepu alebo hendikepu, ktorí si sami vyfabrikovali. Sú to ľudia, ktorí prežívajú vo svojom živote pocit nezmyselnosti. Ľudia utekajúci. Ľudia neuhasiteľne túžiaci po tom, aby konečne našli niekoho, kto by ich miloval, kto by ich uznal, kto by zaplnil ich vnútornú prázdnotu. Táto túžba ich vedie k tomu, že sa začnú obklopovať vecami, ktoré by im dali hodnotu. Alebo že začnú praktizovať veci, ktoré upútajú pozornosť iných. No čím viac toho majú, tým prázdnejší sa cítia, a to jednoducho preto, že nasycujú správny hlad nesprávnym jedlom.

Ježiš dáva ten správny liek

A presne toto bola diagnóza, ktorú rozpoznal v Zachejovi Ježiš. Zachej nasycoval správny hlad nesprávnym jedlom. Ježiš nazval Zacheja Abrahámovým synom. Ježiš, ako keby mu povedal: „Zachej, ty máš hodnotu nie preto, že máš vysoké postavenie alebo že máš veľký majetok. Máš hodnotu, lebo si Abrahámovým synom.“ Inými slovami, Zachej mal hodnotu pre to, čo bol a nie pre to, čo mal. Zachej nevedel dovtedy, čo bol. Myslel si, že bol ničím. Preto chcel mať, vlastniť, nahrabať, aby sa konečne čímsi stal. Nestal sa. Musel – unavený všetkým – potupne liezť na figovník. Zachejova samodiagnóza bola nesprávna a preto ani liečba na nej postavená nemohla fungovať. Až kým mu Ježiš nepovedal: „Zachej, nasycuješ správny hlad nesprávnym jedlom.“ Tvoj hlad po úcte a po prijatí tvoje peniaze a tvoje postavenie nenasýtia. A toto je lekcia z nedeľného evanjelia aj pre nás, ktorí zápasíme možno s podobným problémom. Ježiš aj nám hovorí „Poď dolu, Peter, Mária, Janko…, zíď z toho, čo si dosiahol, čo si nahrabal, čo si si vybudoval. Poď dolu, chcem sa zastaviť v tvojom dome. Lebo aj ty si Abrahámovým synom a dcérou. Chcem ti to zdôrazniť. Máš hodnotu predo mnou pre to, čo si, nie pre to, čo máš alebo robíš. Maj! Rob! Snaž sa! Ale v tomto nehľadaj to, čo si; to, čo je pre teba podstatné…” To, čo je pre teba podstatné, je, že si Božím milovaným synom a dcérou.

fr. Bartolomej Vladimír Hurňanský, OP