Keď sa staval chrám sv. Petra v Ríme všetci žasli. Už pri stavaní obvodových múrov boli všetci užasnutí a obdivovali jeho staviteľa Michelangela. No on vedel, že aj keď ľudia jeho dielo chvália, nie je to ešte to, čo to má byť. V jeho mysli bola aj koruna jeho diela, mohutná dvojplášťová kupola.

 

Jeho dielo bude hovoriť až vtedy, keď bude kompletné. Keď sa nad ním bude týčiť táto kupola. A až keď bola táto kupola postavená jeho žiakmi – pretože Michelangelo medzitým zomrel – svet začal obdivovať tú opravdivú nádheru tohto dokonalého a dosiaľ neprekonaného skvostu staviteľského umenia. Až vtedy ľudia pochopia myšlienku, keď je dokončená. Je to tak, dielo musí byť dokončené. Inak je to nepoužívateľné, aspoň nie tak, ako si to predstavoval jeho pôvodca. V evanjeliu sme sa stretli s ľuďmi, ktorí mali veľký záujem o Krista a o jeho učenie. Boli to cudzinci – Gréci. A keďže sa im toto učenie páčilo, mysleli si: Bolo by dobre, keby sme ho priniesli aj do našej krajiny. K nám domov. Tu by to učenie prinieslo divy… A preto sa rozhodli, že Krista vyhľadajú, a že ho prípadne požiadajú o povolenie hlásať jeho učenie u nich doma, prípadne, že sa ho spýtajú na nejaké nejasnosti, ktoré ešte v ňom mali, prípadne, že aj jeho samotného požiadajú, aby šiel k nim učiť… No vidíme, že nepochodili. A zdá sa nám, ako keby ich Ježiš ignoroval. Ako keby začal hovoriť na úplne inú tému: Prišla hodina… Veru hovorím vám, ak pšeničné zrnko nepadne do zeme…“ Na tému utrpenia a smrti. No všimli ste si, že v skutočnosti Ježiš na otázku Grékov odpovedá? Ako keby im chcel povedať toto: Moje učenie sa u vás hlásať bude. Veď to chcem. Chcem, aby naplnilo celý svet, ale v takom stave, v akom je teraz, vám ho ešte neodovzdám, pretože ešte nie je dokončené. Preto hovoril Ježiš o utrpení a zmŕtvychvstaní, o smrti semena a novom živote, ktorý z tejto smrti semena povstane, lebo táto smrť a zmŕtvychvstanie zavŕšili celé jeho učenie a dali mu hodnovernosť. Pre toto tu bolo treba zavŕšenie a dokončenie. Všimnime si, že Ježiš počas svojho verejného účinkovania nevyšiel nikdy ďaleko za hranice Palestíny. Ani zo svojich učeníkov neposlal za jej hranice nikoho, pred svojím ukrižovaním a zmŕtvychvstaním. Prečo? Aby nepodával polotovary. Mohlo by sa stať, že by tam kdesi v Grécku niekto bol v neho uveril, pre jeho krásne slová, ale o jeho smrti a zmŕtvychvstaní by sa nebol dopočul. Tak by sa mohlo stať, že jeho evanjelium by zostalo nedokončené, nezavŕšené… Až po svojom umučení, zmŕtvychvstaní a nanebovstúpení poslal hlásať učeníkov svoje učenie. V celosti a úplnosti. Tak je to koniec koncov aj v živote. Človek, ktorý študuje vysokú školu a treťom ročníku ju opustí, nemôže tento odbor vykonávať. Vôbec sa mu táto škola nepočíta, ani začatá… Pretože chýba diplom – zavŕšenie. Týmto diplomom bola teda Ježišova smrť a zmŕtvychvstanie. Keby nebolo kríža, nebolo by ani zmŕtvychvstania, a tým by celá náuka nestála za nič, pretože by bola jednou z mnohých… Toto je teda to zavŕšenie, to výnimočné a originálne, čo v našom náboženstve je. Teológia kríža  je novotou, ale novotou nádhernou aj keď ťažkou… Čo je to tá smrť? Ježiš to ilustruje podobenstvom o zrne, ktoré musí odumrieť, ak chce priniesť úrodu. Zrno pšenice musí byť „pochované“ do studenej vlhkej zeme ako do hrobu. A tam musí zomrieť. Ak nezomrie, nevznikne nový život. Avšak keď zomrie, z hrobu starého zrna zázračne povstane nový život. Obyčajne až keď obetujeme seba samých veciam, ktoré sú ponad nás, vtedy rastieme a prinášame ovocie. Príkladom v tomto nám je Ježiš sám. Svoj život obetoval k službe svojmu Otcovi a nám. Iste to nebolo pre neho ľahké. Hovorí to aj v dnešnom evanjeliu „Moja duša je vzrušená.“. Keď sa jeho smrť približovala, cítil strach. Ježišovi život nevzali. On sám ho obetoval. Urobil to z lásky. Milovať znamená prijať fakt, že môžem zomrieť iným druhom smrti pred tým, než zomriem skutočnou fyzickou smrťou. Cesta lásky je cestou kríža. Lenže cesta kríža vedie k vzkrieseniu. Pre tých, ktorí zomrú sebe samým bude aktuálna hodina smrti ľahšou. Iba cez smrť prichádzame do večného života. Ako prijímam toto učenie Kristovo? Počítam s krížom, s utrpením a so smrťou, ako nutnou korunou, ktorá jeho dielo korunuje a završuje? Hlásam aj iným Krista ukrižovaného? Ukrižovaný Kriste, daj, aby som tvoje učenie prijal ako celok, a takto ho aj iným ponúkal, lebo len tak môže ono premeniť mňa a svet a zaručiť nám nový život. Amen.

 

fr. Bartolomej Vladimír Hurňanský, OP