Dar chleba – darovanie seba

Milí priatelia,

prvé čítanie a evanjelium dnešnej nedele spája téma zázraku rozmnoženia chleba a nasýtenia početného zástupu ľudí. Pritom už na začiatku dobre vieme, že nejde iba o samotný zázrak, ale predovšetkým o porozumenie významu týchto dvoch zázrakov, ktoré majú na jednej strane spoločné črty v rozprávaní, a zároveň sa rozchádzajú v niektorých bodoch.

 

Elizeus je prorok, ktorý v rozprávaní v 2. knihe Kráľov vykonal viacero zázrakov. Je to prorok, ktorý síce nezanechal po sebe nijaký spis či knihu, ale pamiatku na neho a jeho činy si starozákonný Boží ľud starostlivo uchovával po celé stáročia. V jeho časoch neboli zriedkavé časy neúrody, a tak keď mu anonymný človek prináša dar z prvotín, asi toho nebolo veľa (z pohľadu obdarovaného, ale z pohľadu darcu to bol štedrý dar!). Možno by to poskytlo základnú obživu aspoň jemu a jeho sluhovi. Elizeus však namiesto seba dáva na prvé miesto potreby ľudí v Gilgale (v celej 4. kapitole je viacero príbehov, ktoré situáciu núdze, chudoby a hladu „nútia“ proroka zasiahnuť v prospech trpiacich). V rozprávaní je vidieť až prorokovu tvrdohlavosť, keď sluhovi opakuje po jeho racionálnej námietke, aby im to dal jesť. Druhý krát však pridáva aj vysvetlenie: „Takto hovorí Pán: Najedia sa a ešte zvýši.“ Elizeus sa nespoliehal na svoje postavenie proroka pred Bohom, ale svoju dôveru čerpal z Božieho slova. Bez dlhého uvažovania chápal, že aj tento pokrm pochádza z Božej otvorenej ruky, pretože je blízky všetkým ľuďom (žalm dnešnej nedele).

V evanjeliu ide tiež o Boží pohľad na situáciu množstva ľudí, keď Ježiš zdvihne oči pohliadne na zástupy. Jeho otázka (skúška) Filipovi pripravuje na zázrak – ani ročný zárobok bežného robotníka by nestačil na nasýtenie toľkých ľudí, zaznieva hlas rozumu ako v rozprávaní o Elizeovi z prvého čítania. Tu možno tiež vidieť aj podobnosť s otázkou Mojžiša, ktorou sa obracia na Pána v knihe Numeri (11,13): „Kde vezmem mäso, aby som ho mohol dať všetkému tomuto ľudu?“.

Aj v tomto rozprávaní sa objaví anonymný darca, chlapec s piatimi chlebmi a dvomi rybami. Na rozdiel od zázraku Elizea je tu však nie stovka mužov, ale 5000. Elizeus medzi tých ľudí rozdelil  20 chlebov, Ježiš dáva tisícom ľudí len z piatich chlebov. Aj v evanjeliu časť pokrmu zvýši (Božia štedrosť vždy prekypuje), celých dvanásť košov – evanjelista možno chce tiež symbolicky poukázať, že z Ježišovho chleba sa nasýti aj jeho nový ľud. Evanjelista dáva do pozornosti Ježišove gestá, ktoré pripomínajú Poslednú večeru (evanjelista na začiatku vyslovenie uvádza, že to bolo blízko veľkonočných sviatkov) – vezme, vzdáva vďaky a rozdáva. Pokrm rozdáva Ježiš bez slov. Nespomína Božie slovo, Boží výrok. Absencia slov ukazuje na neho samotného ako na darcu, ktorý dáva viac, než toľko ľudí bolo schopných skonzumovať na posedenie. Na druhej strane stojí nadšené zvolanie nasýtených ľudí v reakcií na zázrak: „Toto je naozaj prorok, ktorý má prísť na svet.“ Identifikujú Ježiša, ako toho proroka, ktorého Boh prisľúbil Mojžišovi (Dt 18,15.18). Chcú sa ho zmocniť a urobiť kráľom, a tak nepochopia význam zázraku, a vlastne ani Ježiša, podobne ako Pilát nepochopil, akým je vlastne v skutočnosti kráľom. A preto Ježiš, hoci je na začiatku úryvku obklopený mnoho tisícovým zástupom, ostáva na konci utiahnutý v samote. Pričom, keď Ježiš odchádza do samoty na vrch, je to vždy preto, aby bol v modlitbe s Otcom (8,29), lebo On a Otec sú jedno (10,30).

fr. Benedikt Róbert Hajas OP