Jadrom dnešnej slávnosti je Božie pozvanie objaviť v Kristovi „Svetlo národov“. Tajomní mudrci z východu predstavujú všetkých tých, ktorí hľadajú Boha na svojej životnej púti. Ich mini príbeh v rámci Matúšovho podania o Ježišovom pôvode je prípravou na Ježišov misijný príkaz „získavať mu učeníkov zo všetkých národov“, ktorý ukončuje evanjelium.
Mudrci nemali zvláštne zjavenie od anjela, ako Jozef v predchádzajúcom rozprávaní. Interpretovali len znamenia na nebi ako bolo vo zvyku v starovekých kultúrach Orientu medzi vzdelancami skôr, než z astrológie vzišla ozajstná veda. Hviezda ich podnietila k pohybu. A ich príchod do Jeruzalema zas vyvolal ďalší pohyb – zmätok a paniku, jednak u kráľa Herodesa, ako aj u samotných obyvateľoch mesta. Hľadanie mudrcov sa tu dostalo k hraniciam ich múdrosti a vzdelania, ktoré ich viedli až doteraz. Bez pomoci proroctiev a Písem židovského ľudu nemôžu sami dôjsť k cieľu svojej cesty – nájsť novonarodeného židovského kráľa. Vďaka nim je Betlehem, Dávidovo mesto, rýchlo identifikované. No nezdá sa, žeby sa tam kvôli tomu niekto z Herodesovho okolia vybral, aby sa presvedčil o naplnení Micheášovho proroctva. Herodes ho však berie vážne – ako hrozbu, ktorú treba eliminovať. Bol to panovník, ktorý sa neštítil usmrtiť vlastných príbuzných, len aby jeho trón nebol ohrozený. Nebol v tomto smere výnimkou. O necelé storočie neskôr rímsky cisár Dominicián nechá z paranoidného strachu o svoj život vyhľadávať astrologickými metódami deti, ktoré by mohli ohroziť jeho vládu, aby ich usmrtil. Mudrci oproti tomu, vedení svetlom Písma a svetlom hviezdy, nachádzajú dieťa Ježiša a v stretnutí s ním prežívajú „nesmiernu radosť“.
Strach a intrigy tu predznamenávajú okolnosti, ktoré budú sprevádzať Ježišovo ohlasovanie Dobrej zvesti počas jeho celého verejného účinkovania. Na druhej strane zas naplní „nesmierna radosť“ všetkých tých, ktorí ho príjmu a zveria mu svoje životy.
Mudrci potom dieťaťu Ježišovi otvoria svoje pokladnice a dajú mu dary, čím sa sami stávajú obdarovaní a ani netušia, že sa sami stávajú realizáciou ďalších prorockých predpovedí (prvé čítanie a žalm) a prvotinou pohanov, ktorí budú v nesmiernom zástupe nasledovať Krista, aby mali účasť na jeho prisľúbeniach (druhé čítanie).
Na cestu späť už nepotrebujú hviezdy a prírodné úkazy, aby ich viedli. Boh ich sám vedie svojimi znameniami (prorocký sen), aby sa bezpečne vrátili do svojej krajiny. Návrat „inou cestou“ je tu zároveň obrazom vnútornej premeny, novej cesty vo svetle Krista.
Evanjelista Matúš nás tak pozýva, aby sme sa aj my vo svetle Písma Starého a Nového zákona nechali viesť Tým, ktorého ohlasovali proroci, aby sa On mohol narodiť dnes aj v nás, a my v ňom. Svetlo Krista nech „osvieti oči našich sŕdc“ (Ef 1,18), aby sme tak mohli kráčať do krajiny prisľúbenia inou, novou cestou.
fr. Benedikt Róbert Hajas, OP