Sviatok Sv. Štefana, prvomučeníka

Včerajšie evanjelium v noci končilo radostným anjelským zvolaním „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ (Lk 2,14). Dnešné evanjelium začína varovnými slovami, ktorými Pán Ježiš ohlasuje svojím učeníkom, čo ich v budúcnosti nevyhnutne čaká.

Nič, čo by bolo veľmi radostné: vydanie súdom, bičovanie, vydanie na smrť zo strany najbližších… „Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno.“ (Mt 10,22). Ak sme včera možno trochu podľahli vianočnej sentimentalite, tak dnes prichádza prebudenie do reality, v ktorej čelí každý, kto sa rozhodne nasledovať Krista (výraz „meno“ tu zastupuje celú osobu).

Prvomučeník sv. Štefan je prvý z tých, ktorí túto skutočnosť zažili na vlastnej koži, a vlastne dodnes zažívajú. Prenasledovanie kresťanov nie je len príbehom z minulosti, ale trvá prakticky stále a každým rokom do zoznamu mučeníkov pribúdajú ďalší a ďalší. Pred niekoľkými týždňami boli blahorečení biskup Pierre Claverie a ďalších 18 mučeníkov, ktorí boli zavraždení pre svoju vieru medzi rokmi 1994 až 1996 v Alžírsku. Z nich sú u nás možno známejší siedmi trapisti z Tibhirinu, o ktorých bol nakrútený viac krát ocenený film O bohoch a ľuďoch. Aj u nás máme viacero mužov a žien, ktorí vydali jedinečným spôsobom svedectvo o Kristovi v nedávnej minulosti, počas komunistického režimu.

Svedectvo o mučeníckej smrti sv. Štefana nám evanjelista Lukáš zachytáva v Skutkoch apoštolov. Prvé čítanie nám zachytáva len krátky výber z rozprávania, ktorý začína v 6. kapitole. Štefan je jeden zo siedmych, ktorí boli vybraní na službu diakona. Mali to byť mužovia „plní Ducha a múdrosti“ (6,3). Toto označenie sa u Štefana opakuje v obmene celkom tri krát. V dnešnom čítaní sme počuli, že bol „plný milosti a sily (6,8) a „plný Ducha Svätého“ (6,54). Keď si prečítame v Skutkoch celé rozprávanie o ňom od šiestej kapitoly, celkom jasne sa nám vystúpi podobnosť jeho odsúdenia s procesom Kristovho súdneho procesu. Štefan je súdený pred veľradou, obžaloba súvisí s polemikou o chráme, vystupujú proti nemu falošní svedkovia, vypočúva ho veľkňaz, je vyvedený von z mesta, kde umiera rukou svojich katov (porov. Lv 24,14). Štefanov profil taktiež verne nasleduje Krista. Koná zázraky a znamenia, jeho reč vedená Božím duchom je neochvejná, členovia veľrady nemôžu odporovať jeho múdrosti. Evanjelista Lukáš dokonca spomína jeho „transfiguráciu“, keď uvádza, že pre všetkých vo veľrade sa jeho tvár javila ako „tvár anjela“ (6,15). Ďalej je to jeho modlitba, v ktorej prosí o prijatie svojho ducha (je tiež ozvenou dnešného žalmu 31,6), a nakoniec aj slová odpustenia pred posledným výdychom odkazujú poslucháča na evanjeliové rozprávanie o umučení Pána. Slová odpustenia prednesené Štefanom na kolenách sa v prvom čítaní v slovenskom lekcionári nevedno prečo nenachádzajú. Pričom práve tieto slová sú vrcholom v rozprávaní, keďže Štefan predstavuje takto verný obraz učeníka, nasledujúceho Krista aj v jeho umieraní. V ďalšom rozprávaní Skutkov táto prosba navyše nesie plody v osobe Šavla, ktorý sa z fanatického prenasledovateľa stane horlivým ohlasovateľom Kristovho evanjelia a účinným nástrojom šírenia Slova medzi pohanmi. Šírenie a ohlasovanie Slova je vôbec hlavnou témou celých Skutkov, keďže ide o naplnenie misijného príkazu z úvodu knihy: „Budete mi svedkami v Jeruzaleme, v celom Judsku i Smárii, až po kraj sveta“ (Sk 1,8).

Dnešné evanjelium končí slovami: „Kto vytrvá dokonca, bude spasený.“ Nejde v nich o nejakú podivnú, zvrátenú súťaž vo vytrvalosti, v zmysle „kto viac znesie?“. Vo svetle vízie, ktorú má sv. Štefan pred svojou smrťou, ide o prísľub Krista, podľa ktorého, každý, kto ho nasleduje, ho nakoniec uzrie stáť po Božej pravici, teda ako obhajcu, ktorý sa nás zastáva. Sv. Pavol píše Rimanom, že Ježiš Kristus „je po Božej pravici a prihovára sa za nás“ (Rim 8,34). A dodáva, že nie je nič, čo by nás mohlo odlúčiť od Božej lásky, „ktorá je v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi“ (Rim 8,39). Mohli by sme povedať, že videnie, ktoré mal sv. Štefan pred svojou mučeníckou smrťou je ozvenou toho zvolania anjelov z noci, keď sa narodil Spasiteľ. Pastierom anjeli im zvestujú, že Boh zosiela Pokoj ľuďom, ktorých miluje. Štefan zas ohlasuje vzkrieseného Krista a jeho slávu, ktorý je nádejou pre nás, čo sme sa ako on rozhodli nechať sa viesť dobrou zvesťou po stopách Ježiša Krista. A nič, nijaké zlo, nenávisť a ani smrť nás od jeho lásky nemôžu odlúčiť. To je tá „budúca sláva, ktorá sa na nás má zjaviť“ (Rim 8,18).

fr. Benedikt Róbert Hajas, OP