Protiklady patria k životu. Vytvárajú dôležitý kontrast okolitého sveta, niekedy sa priťahujú či dopĺňajú (napríklad vo vzťahoch), ale tiež dodávajú do našej každodennosti potrebnú „šťavu“ v podobe životodarného napätia. Protiklady vystupujú do popredia i v úryvku evanjelia.

Ježiš sa vracia domov, do Nazareta, kde vyrástol. Prichádza z diaľky, z púšte, z vyprahnutej krajiny do úrodnej Galiley. Tu, doma, zažíva takmer súčasne prijatie i odvrhnutie zo strany svojich rodákov. Títo sa spočiatku divia milým slovám, ktorými Ježiš oznamuje prichádzajúcu spásu, uzdravenie, slobodu. Vzápätí, po niekoľkých vetách sa situácia mení a rozhorčený dav chce Ježiša zhodiť z útesu. Čo sa stalo? Aké slová nevedeli Ježišovi poslucháči prijať? Spása a uzdravenie pre nich, to áno, ale keď Ježiš otvára svoju dobrú zvesť aj pre cudzincov, to je pre nich priveľa. Dva starozákonné príbehy, o vdove zo Sarepty a o uzdravení Sýrčana Námana, majú výnimočnú dôležitosť v Ježišovej výpovedi.

My sami často vytvárame rôzne skupiny a spoločenstvá, do ktorých ťažko prijímame nových ľudí – toto sa deje podľa istých predsudkov – náboženských, spoločenských, etnických, politických, rasových, ekonomických… V našej spoločnosti, ktorá bola donedávna totalitná je to oveľa vypuklejšie v prvých desaťročiach slobody. Ježiš svojím posolstvom búra akékoľvek predsudky a otvára svoje posolstvo pre všetkých ľudí. Je to veľmi aktuálny postoj v dnešnom svete.

Záver dnešného úryvku evanjelia prináša správu o zázračnom odchode Ježiša z rozvášneného davu. Je to dav, ktorý je predzvesťou čiernej tmy hrobu, z ktorého bude Ježiš vyslobodený v ráno Vzkriesenia. Ježiš v dave svojich nahnevaných rodákov je na počiatku svojho verejného účinkovania a pre nás je to mementom, aby sme sa životným postojom nezaradili do davu, ktorý je ako čierna tma hrobu, kde panuje smrť, do podobného davu, aký obkolesil Ježiša v rodnom Nazarete. Našou nádejou je, že Ježiš v neľahkej situácii proroka vo svojej vlasti, ohlásil príchod nesmiernej slobody ako putovania do novej domoviny raja, otvoreného pre všetkých.

 

fr. Bohuslav Tomáš Jančiar, OP