Milosrdenstvo výnimočným spôsobom okrášľuje ľudské dejiny. Možno je tomu tak i preto, že milosrdenstvo je jedna z vlastností, ktorou sa môžeme podobať Bohu. Celý náš život môže byť školou v tejto dôležitej oblasti.

Biblický starovek opisuje príbehy milosrdného Boha, ktorý odpovedá na prosby človeka. Azda najznámejší je príbeh Abraháma, ktorý s Bohom doslova vyjednáva, aby sa zmiloval nad mestom a nezničil ho pre hriech niekoľkých nespratníkov.

 

Prvé čítanie prinieslo text o Mojžišovi, ktorý je v Písme vykreslený ako neúnavný prosebník, či už je to na dvore faraóna alebo v dnešnom úryvku, kde stojí pred tvárou Pána a prosí za svojich nepoddajných súkmeňovcov, ktorí si z dlhej chvíle a netrpezlivosti vytvorili boha v podobe liatej modly. Boh sa Mojžišom nechá uprosiť, možno i preto, že Mojžišov argument je výnimočný. Prosí za ľud, ktorý už obdržal Božie prisľúbenie, že raz doputuje do zasľúbenej krajiny a bude ho hojne ako piesku na brehu mora a ako hviezd na oblohe.

Úplne iný obraz milosrdenstva nachádzame v evanjeliu. Stretáme tu zhýralého syna, ktorý premrhá svoje dedičstvo, no bieda ho prinúti urobiť dôležité životné rozhodnutie, ktoré znamená úplnú konverziu. V príbehu žiari až nepochopiteľná láska otca, ktorý tomuto synovi všetko odpúšťa, dokonca mu vychádza v ústrety a symbolicky šatami a obuvou mu navracia stratenú dôstojnosť. A napokon je tu i druhý syn, ktorý odmieta prijať svojho strateného a „mŕtveho“ brata, ktorý sa našiel a ožil. A zdá sa, že je to tento druhý syn, ktorému hrozí smrť neodpustenia a závisti.

Nuž a keďže je to Ježišove podobenstvo, určite sa v slovách Božieho Syna ukrýva dôležité posolstvo pre nás. Môžeme sa pýtať, či sa snažíme nachádzať obraz Boha v sebe tým, že sme milosrdní. Vyvstáva pre nás i otázka, či neoberáme niekoho z našich blízkych o dôstojnosť tým, že tohto človeka držíme v putách neodpustenia a závisti. A nesmieme zabúdať i na popol na našej hlave, keď dokážeme priznať svoju chybu a vieme prosiť o odpustenie. Iba tak môžeme pocítiť dotyk milosrdenstva.

 

fr. Bohuslav Tomáš Jančiar, OP