Nedeľa cez rok 29B
Evanjelium je príbeh, v ktorom sa Ježiš stretáva s ľuďmi, Boží Syn s človekom. Ježiš prichádza, aby s nami súcitil, preukázal službu a priniesol vykúpenie. Prvé čítania nás uviedli do témy dnešného evanjelia. Izaiáš hovorí o Pánovom služobníkovi a v slovách Listu Hebrejom je zdôraznený súcit Ježiša Veľkňaza, Božieho Syna s nami, keďže prežíva našu ľudskú skúsenosť. Po takomto úvode prichádza evanjelium, kde stretáme Ježiša v kruhu svojich učeníkov. A dvaja z nich, Jakub a Ján, majú zvláštnu požiadavku na Ježiša. Už spôsob, akým Ježiša oslovujú sa môže zdať nevhodný a mnohé o nás, ľuďoch, prezrádza. Jakub a Ján začínajú slovami: Chceme…! Takto nezačína prosba, ale skôr tu cítiť opovážlivosť a trúfalosť. A pokračujú ďalej: Daj nám…! Toto v sebe nesie sebectvo a neskromnosť. Ježiš je však trpezlivý so svojimi učeníkmi a my sa môžeme čosi priučiť s nimi. „Neviete, čo žiadate.“ Ježišova odpoveď naznačuje nechápavým učeníkom cestu, pomáha im vytriezvieť. Ježiš svojou odpoveďou tuší, že spoločenstvo cirkvi bude mať podobné problémy a bude sa potĺkať s trúfalosťou, sebectvom a neskromnosťou. Evanjelium nie je iba príbehom spred dve tisíc rokov. Dnešný príbeh nie len príbehom Jakuba a Jána a túžby ich srdca. Ježiš hovorí i k nám, lebo príbeh trúfalej prosby je aj náš problém. Táto túžba sama osebe nie je zlá, dokonca by to mala byť túžba každého kresťana: byť v Božom kráľovstve. A vidíme to i z Ježišovej reakcie. Ježiš vracia svojich učeníkov na zem a hovorí im o kalichu a krste, teda o svojom utrpení. A keď chcú mať učeníci podiel na jeho sláve, bez ťažkostí a premáhania svojho sebectva to nepôjde. A je tu ešte dôležitá skupina ostatných učeníkov, ktorí sú namrzení na dvoch bratov. Táto zvyšná hŕstka hovorí aj o našej žiarlivosti a závisti, ktoré nás často ničia. Ježiš pri tejto téme otvára rozmer služby. Učeníci sa hádajú o moc a Ježiš im ponúka iný pohľad na moc – nie silou, ale službou. Vzájomná služba je spôsob, ktorým sa môžeme predbiehať na ceste do Božieho kráľovstva.
