Milí priatelia, bratia a sestry. Keď sa Pán Ježiš prihováral ľuďom, používal jednoduchý jazyk a poslúžil si aj obrazmi, príkladmi vzatými z každodenného života, aby ho tak mohli všetci ľahko pochopiť. Ľudia ho preto ochotne počúvali a cenili si jeho posolstvo, ktoré im priamo prenikalo do srdca. Nebol to komplikovaný jazyk filozofov a právnikov, ktorým v tom čase hovorili zákonníci a farizeji, jazyk ktorému len málokto dobre rozumel. Ježiš so svojím spôsobom reči umožňoval chápať podstatu Božieho kráľovstva; nešlo o zložitú teológiu… Príklad toho nám prináša dnešné evanjelium: Podobenstvo o rozsievačovi (porov. Mt 13, 1-23)

Rozsievačom je Pán Ježiš. Všimnime si, že týmto vyobrazením sa Ježiš predstavuje ako ten, čo sa nenanucuje, ale ponúka; nepriťahuje nás tým, že sa nás zmocňuje, ale tým, že sa nám dáva: štedro rozhadzuje osivo. S trpezlivosťou rozsieva svoje Slovo, ktoré nie je návnadou či pascou, ale je semienkom, ktoré môže priniesť niekoľkonásobnú úrodu. A kedy môže priniesť úrodu? Vtedy, ak ho prijmeme do svojho srdca, bežného života.

Podobenstvo sa teda predovšetkým dotýka nás: skutočne Mt hovorí viac o pôde než o rozsievačovi. Ježiš ako keby vykonával akýsi „duchovný röntgen“ nášho srdca, ktoré je pôdou, na ktorú padá semienko Slova. Naše srdce, ako pôda, môže byť dobré, a vtedy Slovo prináša hojnú úrodu. Ale srdce môže byť aj tvrdé, nepreniknuteľné, ako z kameňa. To sa deje vtedy, keď Slovo počúvame, ale ono sa od nás odráža presne tak ako od cesty: hoc túži zapustiť korene, pre jeho tvrdosť – neprenikne dovnútra…

Okrem dobre skyprenej a pripravenej pôdy a asfaltovej cesty – ak hodíme semienko na dlažbu, nevyrastie nič – sú tu však ešte dva prechodové druhy pôdy, ktoré v rozličnej miere môžeme mať v sebe. Ježiš hovorí, že prvou takou je skalnatá pôda. Skúsme si to predstaviť: skalnatá pôda je tá, „kde nie je veľa zeme“ (v. 5); semienko vzíde, no nepodarí sa mu zapustiť hlboké korene.

Takéto je povrchné srdce, ktoré Pána prijme, chce sa modliť, chce milovať, túži vydávať svedectvo, ale nevydrží – unaví sa a nikdy už opäť „nenaštartuje“ proces rastu. Je to srdce plytké, bez hĺbky, kde majú skaly lenivosti prevahu nad dobrou pôdou; kde je láska nestála, prchavá. Nuž, kto Slovo prijíma len vtedy, keď sa mu to hodí, ten do stodoly veľkú úrodu neprinesie.

A napokon je tu pôda tŕnitá, plná krovín, ktoré zadúšajú dobré rastliny. Čo tieto kríky predstavujú? „Svetské radosti a klam bohatstva“ (v. 22), hovorí Ježiš veľmi jasne. Kríkmi sú mnohé neresti, ktoré zadúšajú prítomnosť BOHA v nás: sú to predovšetkým modly bohatstva, život v chamtivosti, život len zahľadený do seba samých, pýcha a moc… Priatelia, ak si vedome pestujeme tieto kríky, sú to ONY ktoré zadúšajú BOŽÍ RAST V NÁS. Každý z nás môže prostredníctvom hlasu svedomia rozpoznať svoje menšie či väčšie kríky, hriechy a neresti, ktoré prebývajú v jeho srdci (tie viac či menej zakorenené kry, ktoré zabraňujú človeku mať čisté srdce.) Nie donekonečna „zostrihávať“, ale treba ich vytrhnúť! Inak Božie Slovo v našom živote neprinesie úrodu, a sejba Rozsievača i semienko zahynie…

Drahí bratia a sestry, Pán Ježiš nás dnes pozýva pozrieť sa dovnútra: poďakovať sa za našu dobrú pôdu a pracovať na tých pôdach, ktoré ešte nie sú dobré. Pýtajme sa, či je naše srdce otvorené s vierou prijať dar Božieho slova. Pýtajme sa, či je tých našich skál ešte mnoho a či sú veľké; odhaľujme a pravým menom pomenujme naše kríky hriechov a nerestí. Nájdime odvahu pustiť sa do náležitého zušľachtenia pôdy, poriadneho skyprenia nášho srdca tým, že prinesieme Pánovi vo svätej spovedi a v modlitbe naše skaly a naše kríky. Keď tak urobíme, Pán Ježiš, dobrý rozsievač, rád urobí aj prácu naviac: očistí naše srdce, odstráni skaly a tŕnie, ktoré udúšajú jeho Slovo v nás.

Matka rozsievačov Božieho Slova, Ty, ktorá si pre nás vzorom dialógu a úrodného srdca. Ty, ktorá si neprekonateľná v prijímaní daru Božieho Slova a v jeho uskutočňovaní (por. Lk 8,21), pomáhaj nám, – Kazateľom – očisťovať denne naše srdce a udržiavať si v ňom horiacu pochodeň Pánovej prítomnosti, ktorá horela aj v srdci sv. Dominika. Nech v ňom zo dňa na deň rastie a v pravý čas prinesie bohatú úrodu čností. Amen.

fr. Bruno Branislav Donoval OP