„Kto je môj blížny?“ Zákonníci a farizeji tvrdili, že ich blížnymi sú iba ľudia spravodliví, ktorí zachovávajú Boží zákon. Podľa Židov si pohania a Samaritáni zasluhovali iba opovrhovanie a nenávisť. Obzvlášť Samaritáni pre nich boli veľkí bludári a hriešnici.

V dnešnom príbehu nám Pán Ježiš ukázal, že blížny je každý človek. Nielen ten, ktorý je rovnakého náboženstva, rovnakých názorov, rovnakej národnosti, rasy a podobne. Blížny je aj ten človek, ktorého nemám rád a voči ktorému mám veľa výhrad.

Možno sa pri počúvaní tohto príbehu  budeme čudovať, prečo Židia takto opovrhovali Samaritánmi? Možno ich za to aj odsúdime. Ale hneď zistíme, že aj nám robí problém zákonníkova otázka: „Kto je môj blížny?“ Skúsme si do tohto príbehu vložiť človeka, ktorého nemáme radi. Môže to byť nepríjemný sused, kolega s ktorým sa neznášate, človek inej pleti… ktokoľvek, koho blízkosť Vám bytostne prekáža. Ak si ho premietneme na miesto Samaritána, hneď dostane Ježišovo podobenstvo iný rozmer.

Keby nám to Pán Ježiš rozprával v súčasnosti, znelo možno by to znelo asi takto:

Utečenec z Afriky sa po mnohých útrapách dostal na Európske pobrežie a ostal vyčerpaný ležať na pláži. Išiel okolo veriaci, ale keď uvidel na krku cudzinca prívesok s polmesiacom, odvrátil sa od neho a šiel ďalej. O chvíľu prechádzal tade národniar, ale pri pohľade na tmavú pokožku utečenca sa zatváril, že ho nevidí a pokračoval na svojej ceste. Po nejakom čase išiel okolo ČLOVEK, naložil cudzinca do svojho auta a povedal mu: „Ak chceš, môžeš zostať v našej krajine. Pomôžem ti, aby si mohol u nás žiť dôstojným životom“.  Ktorý z nich sa zachoval ako blížny k úbohému človeku?

Ja nechcem dnes riešiť problém, či utečencov na Slovensko prijať, alebo nie. No udalosti posledných mesiacov i neutíchajúci vojnový konflikt na Ukrajine reálne spôsobí že skôr, alebo neskôr sa s niektorými utečencami na Slovensku alebo aj mimo Slovenska určite stretneme. Ako sa k nim budeme správať? Opovrhujúco? S odporom či nenávisťou? Alebo to dokážeme v duchu Kristovej lásky? Vďaka BOHU za Vás bratia a sestry, ktorí ste týchto ľudí prijali a pomohli im tak, ako ste vedeli. BOH vám to iste vynahradí v plnej miere svojej priazne a požehnania!

Úvodná otázka zákonníka na adresu Ježiša znela: “Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?” A odpoveď z Ježišových úst znela: “Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!” Čiže opäť sme pri otázke: Kto je môj blížny? Iba ten kto mi vyhovuje? Či nie aj tí potmavší, utečenci, chudobní a hriešni?

Hneď sa nám v mysli vynoria tisíce dôvodov prečo by sme mohli povedať rezolútne – NIE. Presne to sa vynorilo aj Židom už len pri slove Samaritán. A práve ten opovrhovaný Samaritán bol postavený za príklad všetkým ostatným Židom, ktorí si zraneného človeka ani len nevšimli. Priatelia, posunuli sme sa niekde za tých 2000 rokov kresťanstva v odpovedi na otázku: „Kto je môj blížny“?

„Miluj svojho blížneho, ako seba samého” hovorí Ježiš. Keď budeme k sebe úprimní, musíme priznať, že je to naozaj ťažké. Ale iná cesta neexistuje!

Bratia a sestry – milí priatelia, milovať značí dať kus zo seba. Dať kus seba – to môže byť kus tvojej pomoci, drobnej láskavosti, času, ochoty alebo aj finančných prostriedkov. Stále je dosť ľudí, ktorí to aj tu a teraz potrebujú… V prikázaní lásky si nikdy nemôžeme urobiť čiarku: odfajknuté, splnené, problém vyriešený. Znakom skutočnej lásky je to, že je aktívna k všetkým ľudom bez rozdielu, bez toho, aby sme sa predtým pýtali, akého je náš blížny pôvodu či vierovyznania.  Skutočná láska je prejavom osobnosti a len charakterný človek je schopný takejto lásky.

Posledná veta dnešného evanjelia znie ako výzva: Choď a rob aj ty podobne! Aká bude tvoja – moja – naša odpoveď?

Fr. Bruno Branislav Donoval OP