Tento obrázok nemá vyplnený ALT popisok, jeho názov je 350-1217229-repent-e1553978212560.jpg
„Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho.“

Milí priatelia, dnešné evanjelium hovorí o stratených synoch. Nestratil sa jeden, ale obaja. Prvý rozhodnutím, že opustil rodný dom a ľahkovážnym spôsobom premrhal to čo dostal od Otca ako dedičstvo (čiže reálne hrozilo nebezpečenstvo, že sa už nikdy do rodičovského domu nevráti), druhý sa paradoxne stratil priamo v rodičovskom dome a nič v ňom nepokladal za svoje; otcovský dom (majetok) nikdy nevnímal ako svoj domov. Z jedného sa stal žobrák a bezdomovec no a ten druhý, hoci materiálne zabezpečený a bohatý, sa takým vo svojom vnútri vôbec necítil byť.

Obaja bratia sa úplne stratili i vo svojom pochopení otca. Mladší ho pokladal za prekážku slobodného života a možnosti konečne sa z plných pľúc nadýchnuť všetkého, čo život ponúka, starší bol naopak presvedčený, že otec je nespravodlivý slaboch, ktorému chýba prísna tvár autority. Obaja sa stratili a ani jeden z nich vlastne nevedel, kým otec vo skutočnosti je. Jeho konanie bolo pre oboch neuveriteľný šok.

Keď opätovne premýšľam nad dejom, ktorý sa odohral v rodičovskom dome a ktorého sme spoločne účastníkmi aj my; môžeme vnímať, že až kríza ku ktorej došlo naplno vyjavila aký je otec s ktorým synovia žili pod jednou strechou dlhé roky a nepoznali ho. Pre oboch synov bolo jeho konanie veľkým prekvapením. Zistili, že je plný súcitu, milosrdenstva a lásky, ktorá možno ešte viac kontrastuje s prísnosťou, spravodlivosťou a odsúdením.

Pre mladšieho to bola vstupná brána späť domov, znamenie obrátenia ktorého ovocím bol dar odpustenia. Pre staršieho šok, ktorý ho poznačil natoľko, že nedokázal pochopiť logiku milosrdenstva a preto oponuje ľudskou logikou spravodlivosti. U oboch synov teda vnímam deficit poznania otca. Keďže dovtedy nepoznali vnútro otcovho srdca, spôsob ako zmýšľa bolo len otázkou času, kedy sa v nich niečo vzoprie a dôjde k revolúcii proti láske – proti jej veľkosti, proti jej miere i jej adresátom.

Často argumentujeme že poznáme Bibliu, že poznáme výklad posvätných textov a exegézu; iní povedia: poznáme Katechizmus a máme doktorát z teológie – ale – poznáme Otca!? Podľa všetkého vo večnosti budeme podobne „prekvapení ako súrodenci z dnešného evanjelia“… budeme sa čudovať z toho, kto v jeho dome je a kto tam nie je – a ak Pán dá, – aj z toho, že sme tam kde sme. Nech už bude naše prekvapenie z Boha akékoľvek, usilujme sa o to, aby nás od Neho nič neodlúčilo. Výzva dnešnej nedele Lætare znie: Miluj nad hranice zákona a ži schopnosť mať doširoka otvorenú náruč, než je obvyklé, to bude najlepšou prípravou žiť večne v dome nášho Otca.