Milí priatelia, dnešná perikopa z Jánovho evanjelia (3, 16-18) nasleduje hneď po rozprávaní o nočnej návšteve Nikodéma u Pána Ježiša. Úprimný záujem tohto popredného farizeja (3,1) naráža počas dialógu na limity vlastných poznatkov. Ježiš poukazuje na niečo, čo Nikodém nie je schopný pochopiť, lebo sa ešte nenarodil „z vody a z Ducha“ (porov. 3, 5). Nasledujúce verše 16.-21. budia dojem pokračujúcej Ježišovej priamej reči. Viacerí exegéti túto časť totiž považujú za vysvetľujúci komentár evanjelistu k práve opísanému rozhovoru. V ňom sa typicky jánovskými obrazmi načrtáva niečo z podstaty Ježišovho poslania a života.

Slová: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil,“ (16. 17.) patria medzi azda najcitovanejšie verše Biblie vôbec.  To nám však zakrýva revolučnosť ba priam až kontroverznosť významu, ktorú majú aj v rámci samotného evanjelia.

Pozrime sa na prvé slovné spojenie: „Boh tak miloval svet“ (Οὕτω γὰρ ἠγάπησεν ὁ Θεὸς τὸν κόσμον). Grécky originál obsahuje dve zaujímavé slová. Miloval a svet. Láska Boha je vyjadrená slovesom ἀγαπάω, ktoré je odvodené od substantíva ἀγάπη. Toto si z bohatej gréckej slovnej zásoby vybrali svätopisci a mohli by sme povedať že „schopnosť milovať“ tvorí dominantný termín v celom Novom Zákone. Jedna z definícii opisuje agapé ako nesebeckú lásku dobráka, ktorý by nikomu neublížil. Takýto človek by nebol schopný pomsty. Nejde pritom o nejaký vznešený druh lásky filozofov. Takejto lásky je schopný každý. Podobne miluje dokonca aj Boh…

To by sa ešte dalo pochopiť. Zarážajúci je však predmet tejto lásky. Je ním svet (κόσμος). Ten je však v rámci Jánovho evanjelia vnímaný skôr negatívne. (Ako príklad uvediem verše: „Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal.“ 1, 10; „Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.“  3, 19; „Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von.“ 12, 31 atď.) A práve tento svet sa Boh rozhodol milovať… Miluje ho až tak, že naň poslal svojho jediného Syna. A hoci tento svet bude súdený na základe toho, či Ježiša prijme alebo odmietne, ešte skôr bol svet milovaný natoľko, že mu Otec odpustí Synovu vraždu. Pretože on neprišiel „aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil“.

Tajomstvo dnešnej nedele Najsvätejšej Trojice je často dogmaticky opísané ako systém vzťahov medzi jednotlivými Osobami. Boh sám v sebe prežíva dokonalosť a lásku. Tým že tento vzťah zjavil nám ľuďom zároveň túto lásky vylieva na celé svoje stvorenstvo. Preto vzdávajme vďaky Bohu za to, že sme sa stali adresátmi jeho lásky.

Fr. Bruno Branislav Donoval OP