Milí priatelia, bratia a sestry, Vianoce sú sviatky vtelenia a narodenia Božieho Syna. To sa stalo len raz v histórii ľudstva, kedy Boh sa stal človekom. Ostáva však človekom, vteleným Bohom navždy. Význam Vianoc pretrváva naveky a Boží Syn sa stal človekom aj pre naše pokolenie, pre našu dobu.

 

Prišiel na svet aj pre nás rovnako ako pre betlehemských pastierov, obyvateľov Palestíny, či Mudrcov z východu, rovnako pre rímskych okupantov, ba aj pre vtedajších a dnešných obyvateľov zeme. Boží Syn všetkým ľuďom priniesol spásu. Ako to aj pekne spievame v jednej kolede: „Nám, nám narodil sa“.

Betlehemské Dieťa je najvýraznejšie znamenie Božej lásky k ľuďom, a to bez obmedzenia na dobu a miesto. Ono dodáva zmysel vianočným sviatkom a dáva zmysel aj našej tradícii. Ako to veľmi pekne povedal pápež František, keď požehnával sošky malého Jezuliatka pre rímske deti na námestí sv. Petra:  „Ak vezmeme preč Ježiša, čo nám ostane z Vianoc? Len prázdny sviatok konzumu. Neberte Ježiša z Vianoc! Lebo Ježiš je stredobodom vianočného slávenia. Ježiš znamená opravdivé Vianoce!“

Vianoce sú sviatkom Božej lásky k ľuďom. Sviatkom a prejavom, aj výzvou, lebo vyjadrujú podstatu nášho náboženstva, sú zjavením trojjediného Boha, ktorý je živou láskou medzi troma božskými osobami a v betlehemskom Dieťati sa stal vtelenou láskou k ľuďom. V našich krajoch sa k vianočným sviatkom pripája aj nasledujúci deň, ktorý je zasvätený sv. Štefanovi, prvému mučeníkovi. Jeho prípad nám opisujú Skutky apoštolov. Jeho život a smrť sa veľmi úzko viažu na Ježiša a môžeme povedať, že úzko patria k sebe.

Keď jeruzalemská cirkev rástla, apoštoli už nemali čas venovať sa všetkým chudobným a vdovám, preto si vybrali Štefana a ďalších šiestich veriacich, na ktorých vložili ruky a vzývali Ducha svätého. Týmto gestom ich vysvätili za diakonov, aby vykonávali hlavne charitatívnu službu, čiže roznášali lásku.

Mladý Štefan bol horlivý v tejto službe, ku ktorej našiel príklad a silu v Ježišovi Kristovi. Mnohí Židia sa postavili proti nemu a ostatným členom Cirkvi.  Štefana chytili a predviedli pred židovský súd a našli aj falošných svedkov. Tak dosiahli jeho odsúdenie, najmä keď vyznal svoju vieru v Ježiša ako živého Božieho Syna, ktorého Židia ukrižovali.

Štefana preto ukameňovali pre jeho vieru, ale Boh na neho nezabudol, Boh ho oslávil. Dnes ho uctievame ako prvého mučeníka Kristovej Cirkvi. Jeho láska k Bohu, k Ježišovi Kristovi a k ľuďom, včítane svojich mučiteľov, sa cez Štefana vliala do prvých kresťanov. Láska Ježiša Krista sa stala láskou Cirkvi.

Nedivme sa teda, že sa sviatok sv. Štefana, prvého mučeníka slávi ihneď po Sviatku narodenia Krista Pána. Ako Ježiš Kristus vstúpil do ľudských dejín cez svoju ukrižovanú lásku, tak sv. Štefan vlial svoju činorodú lásku do života prvotnej Cirkvi.

A my, milí priatelia, dnes žijeme z tejto lásky Ježiša Krista – vteleného Božieho Syna – nielen vo vianočnej dobe, ale v celom roku, aj v našom živote. Všetkým Vám prajem, aby sme prijali túto diakoniu lásky, ako ju prijal od Krista aj svätý Štefan, prvý mučeník.

Fr. Bruno Branislav Donoval OP