Liturgický rok sa pomaly chýli ku koncu. Budúca nedeľa je posledná v cirkevnom roku, po nej príde advent a začne nový cirkevný rok. Úryvky z Písma, ktoré čítame v závere cirkevného roka, upriamujú našu pozornosť na koniec sveta a Posledný súd. Hovoria nám o tom, že Kristus príde druhýkrát a s konečnou platnosťou ustanoví Božie kráľovstvo.

Počuli sme niekoľko konkrétnych vecí, ktoré Starý a Nový zákon hovoria o konci časov – teda o konci sveta v jeho súčasnej podobe. Aj veda je presvedčená, že naša planéta, podobne ako iné vesmírne telesá, jedného dňa zanikne. Vedci majú rôzne teórie o tom, ako sa to stane. Písmo nás uisťuje, že svet, ako ho poznáme, neskončí kvôli nejakej náhodnej kozmickej udalosti, ale z vôle Stvoriteľa. Stane sa to v spojení s príchodom Mesiáša, ktorý založí nové nebo a novú zem. Teda aj koniec sveta je prejavom starostlivosti Stvoriteľa. Boh nie je ničiteľ, ktorý by dovolil, aby svet zanikol nezmyselne. Naopak, pominuteľný svet pretvorí na nepominuteľný. Nevieme presne, ako sa to stane, no máme jeho prísľub, že to tak bude. Ľudské dejiny v ich súčasnej podobe sa zavŕšia Kristovým súdom živých i mŕtvych.

Dnešné evanjelium hovorí: „Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou. On pošle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch strán sveta, od kraja zeme až po kraj neba.“ Toto zhromaždenie sa uskutoční kvôli súdu. Potvrdzuje to aj starozákonná kniha proroka Daniela. Z nej sme čítali: „A mnohí z tých, čo spia v prachu zeme, sa zobudia; jedni na večný život, druhí na večnú potupu.“ Ježiš o Poslednom súde hovorí veľmi otvorene. Nevyjadruje sa tak, aby sa nás náhodou nedotkol. Upozorňuje na vážnosť súdu, ktorý určí náš večný život. Súd bude v prvom rade o tom, ako sme sa postavili ku Kristovi a jeho prikázaniu lásky. Či sme ho prijali alebo odmietli. V tomto základnom rozhodnutí neexistuje neutrálna stredná cesta. Je pred nami voľba buď – alebo. Sme slobodné bytosti a môžeme si vybrať. Sami rozhodujeme, čo je pre nás dôležité a čomu venujeme svoj život. Keď vieme o Kristovi a jeho výzve, sme zodpovední za to, ako sa k tomu postavíme. Prijatie Krista znamená, že na súd prídeme pripravení, neprijatie znamená, že prídeme nepripravení.

Na súd nášho života sa nedokážeme pripraviť prostredníctvom vedy. Veda nám môže predložiť rôzne scenáre fyzického konca sveta, ale nepomôže nám zaujať hodnotové stanovisko k nášmu životu. Veda, napríklad fyzika, nám nepomôže rozlíšiť základné dobro a zlo nášho osobného života. Písmo na mnohých miestach hovorí o základnej voľbe nášho života. O tom, či Boha prijmeme alebo odmietneme. Žalm č. 14 to vyjadruje veľmi jasnými slovami, nikoho nechce nechať na pochybách: „Blázon si v srdci hovorí: Boha niet.“ Takýmto bláznom je človek, ktorý vie o Bohu, a predsa ho odmieta. Môže to byť človek neveriaci alebo veriaci. Sú rôzne spôsoby odmietnutia Boha. Môžeme to byť aj my, keď žijeme tak, akoby Boha nebolo. Možno ústami vyznáme, že Boh je, ale v srdci si povieme: „Aj tak sa zariadim bez neho.“ Bláznovstvo veriaceho je väčšie ako bláznovstvo neveriaceho, pretože veriaci si uvedomuje, že jedného dňa musí vydať počet zo svojho života.

Nikto z nás nie je dokonalý, a preto, ak sme k sebe úprimní, uznáme, že často ignorujeme Boha. Utekáme pred ním, schovávame sa, vyhýbame sa myšlienke na súd. Ak si tento vyhýbavý manéver priznáme, objavíme ľútosť. Uznáme, že sme sa správali ako blázon, ktorý si povedal, že Boha nebude brať vážne.

Biblické predpovede Kristovho druhého príchodu sú veľmi vážne, ale aj úžasne povzbudzujúce. Hovoria o novom nebi a novej zemi, na ktorých prebýva spravodlivosť. Vyzývajú nás, aby sme sa vzpriamili a zodvihli hlavu, lebo sa blíži naše vykúpenie. Boh, ktorý príde súdiť svet, je v prvom rade milujúci Boh. On je naším najväčším obhajcom – ale pravdivým obhajcom, lebo láska bez pravdy nie je láskou. Je prirodzené, že pred Kristovým druhým príchodom cítime bázeň. No oveľa väčšia ako bázeň je naša túžba stretnúť sa s ním v nebeskom kráľovstve. Kristus má pre každého z nás pripravený príbytok v dome svojho Otca. Písmo nás uisťuje: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“

fr. Česlav Peter Šajda, OP