„Pane, ak som našiel priazeň v tvojich očiach, neobíď svojho služobníka.“ 

 Pohostenie dominuje bohoslužbe slova 16. nedele v cezročnom období. Pohostinnosť Abraháma a dvoch Lazárových sestier Márie a Marty sú základnými stavebnými kameňmi nášho zamyslenia, ktoré môžeme rozdeliť do troch krátkych úvah. V každej sa totiž odzrkadľuje vždy iná rovina pohostinstva, ktoré sa tu prejavuje.

            Boh, ktorý nás hostí

            Možno to je zobraté na prvý pohľad akoby odzadu, keď práve prvá úvaha vedie týmto smerom. Veď sme povedali, že pohostinnosť v dnešnom božom slove prejavujú Abrahám, Mária a Marta. No nedá sa tu nevidieť, že pozadí biblického príbehu, aj vo vnímaní tých ktorí slúžia, dominuje uvedomenie, že dôležitejší a zároveň ten, ktorý nás obdarúva je Boh sám. Táto myšlienka preniká nielen dnešné božie slovo, ale celé Písmo. Áno, sme to my, ktorých božia návšteva v našich životoch vždy obdarúva. Môžeme povedať, že myslieť si opak, by bolo veľkým omylom. Preto: „Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.“ Odpoveďou nášho života je teda pozvanie, ktoré máme dennodenne adresovať Bohu, aby si v nás vždy nachádzal svoj príbytok.

            My, ktorí slúžime Bohu

            Božia prítomnosť nás neustále pretvára, pretvára naše životy, možno ich mení nad rámec našich očakávaní, ale najlepšou odpoveďou je dať sa plne k dispozícii Bohu a jeho dielu. Pohostiť Boha v našich životoch, znamená pretvárať to čo nám dáva, na jeho väčšiu česť a slávu. Touto službou máme posväcovať svoj život i diela, ktoré dennodenne uskutočňujeme aj v tých najbežnejších službách a povinnostiach, ktoré konáme. On chce byť prítomný v celom našom živote, aby celý náš život bol nasmerovaný k nemu.

            Pohostinnosť- služba lásky

            A nakoniec tretia úvaha, ktorá spája už vyššie povedané, je vyústením toho, k čomu pohostinnosť smeruje. Je prejavením úcty a lásky, ktorú má Boh k nám a my k nemu. On vstupuje do nášho života ako ten, ktorý nás miluje a prináša nám len to najlepšie, čo práve potrebujeme. Jeho starostlivosť o nás je prejavom osobného vzťahu, po ktorom túži a chce aby bol aj opätovaný. Pozýva nás, ako nás k tomu povzbudzuje sv. Pavol v dnešnom druhom čítaní, aby sme spolupracovali na jeho diele, ktoré máme dopĺňať. Robí nás účastnými svojho diela vykúpenia, aby nás priviedol k dokonalosti. Pozýva nás k spolupráci, pretože len v nej môžeme naplno pochopiť podstatu toho, kým sme a k čomu nás pozýva.

            Vrátim sa k myšlienke na začiatku. Pohostinnosť má vždy obojstranný dosah na všetkých, ktorí sú do tohto diela zapojení. Z biblického pohľadu je každý obdarovaní, pokiaľ koná s vnímavosťou na dar, ktorý dáva i prijíma. Preto prijímajme cez Božiu prítomnosť v našich životoch všetko, čo nám on prináša, lebo je to prejavom jeho dobroty a lásky k nám. A snažme sa, aby sme aspoň tak ako sme schopní, zahŕňali Boha svojou láskou, lebo ona je jediným darom, ktorým v úprimnosti srdca môžeme Boha obdarovať.

 

Chryzostom František Kryštof, OP

 

Betánia