Čítajúc stať evanjelia dnešnej nedele mi mimovoľne prišiel na um jeden článok z dnešných novín o znovuzavedení telesných trestov v Afganistane. Odtínanie rúk, či iných častí tela, nie je až tak vzdialená prax na potieranie zločinu, či hriechu, medzi dnešnou dobou a dobou Ježišovou.

 

Ale mnohí z vás by isto namietali, že Ježiš to až tak nemyslel s tým protivením sa pokušeniu.

Áno i nie. Tak sa skúsme nad jeho slovami zamyslieť v celom kontexte dnešného Božieho slova. Myslím, že pointa jeho slov je niekde inde, než len v otázke pokušenia ako takého. Stať totiž začína polemikou o ohlasovaní evanjelia a skutkami, ktoré sprevádzali tých, ktorí v Ježišovom mene vyháňali zlých duchov. Kristovi učeníci sa nad tým pohoršujú a žiadajú zamedzenie takejto praxe. Veď nepatria k nám, tvrdia učeníci. Ježiš však napodiv reaguje inak. A v tom spočíva i otázka, ktorú musí mať pred sebou každý, kto sa dá na cestu ohlasovania. Tá otázka znie: Čo, alebo koho ohlasujeme?

Nedá sa mi nevidieť paralela s dnešnou dobou a situáciou kresťanov u nás. Veriaci sa delia do rôznych skupín a upodozrievajú sa s nevernosti, či nedôslednosti života viery. Posudzujú a odsudzujú počnúc pápežom, biskupmi a kňazmi všetkých, ktorí podľa ich názoru, nezachovávajú vernosť „pravému“ učeniu Cirkvi. Kde nájsť ten správny bod, o ktorý sa môžeme oprieť, keď chceme nájsť odpoveď na uvedenú otázku.

Myslím, že odpoveď nám dáva Ježiš sám. „Nebráňte im. Veď kto nie je proti nám, je za nás.“ Ježiš nám hovorí, že dôležitejšie je to, kto je ohlasovaný, než kto ohlasuje. Vyčerpávame sa zápasom medzi sebou, než aby nám záležalo na Ohlasovanom. A keď sa aj zaštiťujeme Ním, je to skôr preto, aby sme toho druhého znevážili, než aby sme spolupracovali na spoločnom diele ohlasovania. Obávam sa, že jedinou cestou je vytriezvenie. Museli si ním prejsť aj apoštoli, kým nespoznali, že diele ohlasovania si nie sú konkurentmi, ale spolupracovníkmi. Vždy keď Cirkev bola zahladená do vnútorných sporov, oslabovala silou svedectva navonok. Ak chceme vidieť Cirkev silnú a krásnu, musí byť centrom nášho ohlasovania Ježiš, ktorý si nás chce získať svojím milosrdenstvom a láskou.

Nebuďme teda ohlasovateľmi, po ktorých zostáva spálená zem, pretože chcú len bojovať so Zlým vo vnútri i mimo Cirkvi. Božie kráľovstvo, ktoré buduje Ježiš, stojí na základe zákona lásky, ktorý hľadá jednotu ducha a pokoja. Pokušenie, o ktorom teda hovorí Ježiš, a proti ktorému treba radikálne bojovať, je naša pýcha, ktorá bije, kope, podozrieva každého, kto nie je zajedno so mnou a mojimi názormi. Radikalizmus treba obrátiť, ako hovorí Ježiš, do svojho vnútra, ale správnym smerom. Aby bolo skutočne odstránené to, čo bráni rozvoju Božieho kráľovstva, ktoré prináša Ježiš.

Dnešné evanjelium nám teda znovu kladie otázku: Koho ohlasujeme? Seba, či Krista?

 

fr. Chryzostom František Kryštof, OP