Keď večnosť navštívila čas

V ostatných dňoch mi slová tejto pesničky prechádzali znovu a znovu mysľou. Je to titul, ktorý asi nebude v záplave vianočných piesní patriť medzi tie populárne. Možno preto, že človek okolo nej nemôže prebehnúť bez zastavenia a zamyslenia.

 

 

 

Poviete si, že tieto moje slová vyznievajú skôr ako recenzia na pieseň. Ale mne slová tejto piesne skutočne utkveli v pamäti. Idú totiž nad rámec nostalgie, ktorá tak často prekrýva prežívanie vianočných sviatkov, čo niektorých dojíma, no niektorých od Vianoc odpudzuje. Áno, aj táto pieseň je o zastavení. Zastavení v čase, ktoré však je spojené so vzácnou návštevou, ktorá nám zostupuje z večnosti. S návštevou, ktorá prináša čosi tak osviežujúce, že ide nad rámec spomienok. Ide o stretnutie, ktoré je tak krásne, pretože je spojené so všetkým, čo je vo večnosti neustále živé.

Keď som počúval slová tejto piesne stelesnené v jej titule, akoby som sa aj ja preniesol do detstva, kde Vianoce boli obdobím stretnutia s ľuďmi, ktorých mal človek tak rád, ale už tu nie sú. Možno človek časom, akoby nadobudol ten dojem. V tejto piesni mi, ale ožili nielen spomienky, ale vrátil sa mi ten očarujúci moment, keď s večnosťou, ktorá sa počas Vianoc znovu stretá s časom, ožilo aj toto puto, ktoré je neustále živé. Možno aj preto mi v mysli znovu ožili spomienky, keď v predvečer Božieho narodenia naše kroky smerovali vždy na cintorín. Tam kde sú vryté spomienky do zeme, aby nás znovu otvorili rozmeru večnosti. Spomienky kde sme spolu v rodinnom kruhu, – a viem, že je tak tomu i naďalej, hoci bezo mňa, – zasadali k štedrovečernému stolu, a začínali modlitbou za našich drahých, ktorí nám akoby spolu s Kristom zostupujúcim z nebies, znovu prichádzali z večnosti v ústrety.

Priznám sa, pripravujem si toto zamyslenie trochu v predstihu. Vianoce sú ešte až za pár týždňov, ale nedá mi, aby som čosi z tej vianočnej atmosféry necítil už teraz. Je to o tej tichej a úprimnej radosti, ktorá ma teraz napĺňa, a ja by som vám z nej chcel trochu odovzdať. Možno je to iba môj dojem. Ale verím, že čosi vo svojom srdci, s vianočnými sviatkami nosíte aj vy.  A preto vám chcem zaželať, nech to stretnutie večnosti s časom trvá čo najdlhšie. Nech nás inšpiruje, aby sme z tej večnosti vedeli niečo dať tomuto, svetu, ktorý je v tejto dobe naplnený čímsi, čo skôr vháňa do srdca a mysle temnotu. Nech svetlo prichádzajúce z večnosti rozoženie túto temnotu v nás, a nech nás urobí aspoň maličkým svetielkom, ktoré znovu rozžiari oblohu našej doby.

 

fr. Chryzostom František Kryštof, OP