„Pán tróni ako večný kráľ,

Požehná svoj ľud pokojom.“

(Ž 28, 10-11)

 

Evanjelium dnešnej nedele je vlastne polemikou medzi Ježišom a Pilátom, o tom kým Ježiš je. „Si židovský kráľ?“ pýta sa Pilát Ježiša. A Ježiš nepopiera, i keď hovorí: „Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní povedali o mne?“ No polemika nespočíva len o tom, či chce Pilát poznať oprávnenosť obžaloby, pre ktorú chcú Ježiša odsúdiť na smrť, ale aj o podstatu Ježišovho kráľovstva, ktorú Ježiš prichádza nastoliť vo svojom ľude. I preto sa už v tejto chvíli nebráni prijať titul kráľa. No ako v závere dnešného evanjelia hovorí: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“ Myslím, že tieto slová sú dôležité, aby sme pochopili v čom spočíva podstata Kristovho kraľovania i Božieho kráľovstva, ktoré Ježiš ohlasuje.

Kristus nás vo svojom ohlasovaní Božieho kráľovstva uvádza do reality kráľovstva, ktoré je už pre nás pripravené, ale základným predpokladom je pochopenie skutočností, na ktorých toto kráľovstvo stojí. Tým, že Ježiš spája svoje svedectvo s pravdou, len potvrdzuje, že nejde o akúsi hypotetickú vládu, ale o skutočnosť, ktorú prichádza ohlasovať, aby sa stala zrejmou a známou. Jeho kráľovstvo spočíva v bytostnom spojení s nebeským Otcom, tak ako to naznačuje on sám celý svojím životom. Kristus sám je Kráľom i Synom Kráľa, tak ako je Veľkňazom i obetným baránkom. Kráľom preto, že na ňom, ako na základnom kameni spočíva celá budova Božieho kráľovstva, do ktorej chce, aby sme aj my boli vbudovaní. A Synom Kráľa preto, lebo svoje kraľovanie smeruje k svojmu Otcovi, ktorému podriaďuje celý svoj život, a ktorému svoje kráľovstvo raz odovzdá (1 Kor 15, 22). Do tejto reality Božieho života a kráľovstva chce i nás pozvať a vbudovať. Je preto zrejmé, že ide o iný druh kráľovstva, na ktoré sa pýta Pilát. Ide o iný druh kraľovania, ktoré by sme v pozemskom putovaní očakávali. Ježiš nás chce pripravovať na život v realite, ktorú síce ešte v plnosti nevnímame, ale ktorej základy nám už odhaľuje, učí nás životu v Božom kráľovstve, pozýva nás, aby sme dorastali do dokonalosti života v ňom, lebo bez nej nebudeme môcť v plnosti zakúsiť radosť života vo večnosti.

Kiež by sme teda pochopili význam týchto Kristovým slov. Pochopili plnosť pravdy, do ktorej nás uvádza. Plnosť podstaty kráľovstva, ktoré pre nás pripravil. Boli si vedomí toho, že môžeme byť buď účastní života v Božom kráľovstve, alebo mimo neho. Inej alternatívy niet. Ale aby sme nehovorili len veľmi stroho o pohľade na Božie kráľovstvo, treba povedať, že to, čo nás musí napĺňať nesmiernym optimizmom zo života v Božom kráľovstve je skutočnosť, že podstatou života v ňom, je len jedno prikázanie a jedna podmienka pre vstup – a tou je láska.

Učme sa teda životu v láske k Bohu už teraz. Učme sa ho opravdivo milovať. Učme sa láske k blížnemu, veď Boh povoláva do svojho kráľovstva každého, ktorému dáva dar života. Dorastajme do tej dokonalosti, ktorá otvára svoje srdce pre každého. Aby náš vstup do reality nebeského kráľovstva bol radostným zavŕšením celého nášho pozemského putovania.

 

fr. Chryostom František Kryštof, OP