Milí bratia a sestry.

V jeseni, keď opadávajú listy zo stromov a aj príroda sa pripravuje na zimu, je meditovanie na tému života a smrti akosi ľahšia ako teraz v lete, keď je všetko v plnom kvete.

 

 

Ale azda aj táto téma o živote a smrti, ktorá k nám dnes zaznieva z biblických textov, nie je nijakou náhodou či prekvapením pre nás. Sú okamihy v živote, keď sme práve týmito témami o živote a smrti akosi zaskočení a chtiac či nechtiac o nich uvažujeme.

V prvom čítaní z knihy Múdrosti nás oslovuje veta „ Boh nestvoril smrť“. Ale práve táto skutočnosť nás privádza oveľa viac k otázkam „ a odkiaľ sa teda smrť vzala?“ A keď ju teda Boh nestvoril, ako je to možné, že pripustil, aby sa akosi dostala na javisko dejín aj so svojimi dôsledkami? Nemohol Boh tomu zabrániť?

Aj smrť zostáva pre nás tajomstvom. Nemusíme sa za to hanbiť, že musíme toto konštatovať, aj keď si smrť vieme medicinsky popísať. Vo svojej hĺbke nám zostane vždy tajomstvom.

K tomuto tajomstvu smrti prichádza ale tajomstvo života, ktoré je nám v Ježišovi Kristovi zjavené a darované. On je Pánom nad životom a smrťou. On dokáže aj mŕtvych kriesiť a ukázal to svojími zázrakmi.

Kniha Múdrosti pokračuje ďalej: „ Boh stvoril človeka k nesmrteľnosti a na obraz svojho bytia. A v tomto zmysle rozumieme už smrť, ako pozvanie domov, ako otvorenie dverí k nesmrteľnosti.

Dnešné evanjelium nám popisuje dve pekné udalosti v dejinách spásy: 1 – vzkriesenie Jairovej dcéry a 2 – uzdravenie ženy, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok.

Jairus bol predstavený synagógy, mal takto svoje dobré meno a postavenie, ale práve on sa dopočul, že Ježiš robí zázraky, že stačí, aby na niekoho vložil svoje ruky a on ozdravie a v tomto zmysle aj prosí Ježiša za svoju dcéru. Možno mu v srdci rezonovali slová proroka Izaiáša, ktorý povedal, že v čase Mesiáša budú slepí vidieť, chromí chodiť, malomocní sa očísťovať… V tomto svojom položení pokľakáva Jair pred Ježišom a prosí o pomoc.

No potom prichádza skúška. Druhí hovoria Jairovi, že jeho dcéra už zomrela, načo ešte unúva učiteľa, ľudsky povedané – tu už nie je šanca. A na toto mu Ježiš odpovedá : „Neboj sa, len ver!“

Druhou osobou viery v dnešnom evanjeliu je žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok. Jej situácia robila jej život čoraz viac komplikovaným a k tomu ešte podľa knihy Leviticus bola aj rituálne nečistou, nemohla sa iných dotýkať, aby ich tiež rituálne neznečistila. Táto žena vidí v Ježišovi a jeho zázrakoch jedinečnú šancu. Má vieru, ktorá stojí za obdiv: Ak sa dotknem iba jeho rúcha, ozdraviem. V tejto viere aj koná.

Myslím, že ako záver k tejto meditácii nám stačí: byť mužom, či ženou viery. Veriť Ježišovi, veriť do krajnosti, aj keď ľudská skúsenosť, azda hovorí iné. Ty sa neboj, len ver!

 

František Pistrák OP