Homília na 15. nedeľu v roku A.
(Iz 55,10-11) Ako dážď dáva zemi klíčiť a vyklíčiť….
(Mt 13,1-23) Rozsievač vyšiel na pole, aby zasial.
Pred týždňom pri čítaní evanjelia o Ježišovom pozvaní: „Poďte ku mne všetci…. ja vám dám odpočinok“ sme už akosi v duchu boli na dovolenke v prírode – a chceli sme tento pobyt v prírode spojiť s Bohom a vidieť ho za krásou a poriadkom v prírode.
Dnešné biblické texty nám prinášajú myšlienky, ktoré sa uberajú rovnakým smerom.
- a) Dnes máme pred sebou znamenia prírody, ktoré celkom dobre poznáme (dážď a sneh, rozsievač a rast pre rastliny…, to všetko nám ukazuje na toho – ktorý je považovaný za Pôvodcu života a poriadku v prírode – pre nás je to BOH).
Božie slovo je dnes hlavným predmetom diskusie. Práve tu chcem povedať, že pre nás Božie slovo existuje v dvoch zvláštnych podobách:
– hovorené alebo písané Božie slovo
– a vtelené Božie slovo v Ježišovi Kristovi. Musíme mať pred očami, že Božie slovo (aj písané Božie slovo) je pre nás niečím ŽIVÝM – má svoju silu svoju hýbajúcu moc (tak to cítil evanjelista Ján a povedal: „Pane, tvoje slová sú moc a život…“).
- a) Prorok Izaiáš sa pozerá na Božie slovo a prirovnáva ho k dažďu a snehu, ktoré padajú na zem a prinášajú úrodu. (Ak je už vo vode toľko sily, aby bola životodarným darom, ešte viac je jej v Božom slove).
- b) Božie slovo padá na zem (ako to vidí Ježiš v podobenstve) ako obilné zrno na jar, keď je zasiate.
Slovo, ktoré prichádza od Boha k človeku. Žijeme v dobe, keď k nám Slovo prichádza v nadbytočnej miere. Niekedy sú to „len slová o slovách“.
– V jednej z Chestertonových legiend istý múdry muž, ktorý chcel nejako upokojiť dvoch ľudí, ktorí sa hádali, povedal: „Ľudia, nehádajte sa len o slovách.“ A odpoveď, ktorá prišla, bola pre Chestertona typická: „Veď o čo by sme sa mali hádať, ak nie o slová?
Boh hovorí prostredníctvom proroka: „Slovo Božích úst“ robí všetko, čo chce. Boh je teda ten, kto dáva živú moc vo svojom slove. Boh je ten, kto svojím slovom hýbe ľuďmi. Boh je ten, kto môže svojím slovom pohnúť všetkým.
* („Povedz len jedno slovo,“ hovoríme pri každej svätej omši, „a moja duša bude uzdravená.“)
Druhá forma, ktorá sa dnes opisuje o Božom slove – je podobenstvo o rozsievačovi. Je to čas, keď sa naše polia skôr chystajú na žatvu – ale to nie je prekážkou, aby sme sa od klasov vrátili k zrnu zasiatemu na jar do zeme.
– idylické predstavy s človekom, ktorý kráča po poli a krok za krokom sleduje, aby pravidelne a dobre zasial – tie sú už vďaka technológiám za nami. Čo sa však neskončilo – je nádej ľudí, ktorí svoje zrno vkladajú do polí a čakajú na úrodu.
– Tu sme opäť „ako doma“ s evanjeliom: Boh teda čaká na svoje slovo, aby aj v nás prinieslo úrodu.
Evanjelium má dnes aj svoje vysvetlenie – totiž ako je to s rôznymi druhmi zeme myslené.
- a) „na ceste“
- b) „na skalnatej zemi“.
- c) „do tŕnia“.
Môžeme si však položiť aj otázku:
Môžeme sa pýtať, prečo si rozsievač lepšie nepozrie terén, pôdu, do ktorej seje. Zrejme nie je nováčikom, ktorý robí svoju prácu po prvýkrát, určite už má nejaké skúsenosti. Či nevie, že semená sa nesejú na ceste, ktorú ľudia vyšliapu, na kamenistej pôde alebo medzi tŕním, pretože neúspech je takpovediac vopred naprogramovaný? Alebo je tento rozsievač snáď dokonca nenapraviteľný optimista, ktorý predpokladá, že človek môže dúfať a niekedy musí dúfať aj proti všetkej nádeji? Veď pri týchto zasiatych semenách nejde o zrno, ale, ako hovorí paralelný úryvok v Lk 8, 11, semenom je Božie slovo.
Zároveň však musíme aj vedieť: CHCEME MAŤ ODVAHU PREMIEŇAŤ
„Prečo si rozsievač nevyberie pre svoje slovo len dobrú pôdu, potom iste každý prinesie hojné ovocie a vec je vyriešená?“. Boh chce – aby ho každý človek mal možnosť spoznať, počuť jeho slovo, rozhodnúť sa pre neho a podľa toho konať – aby to mal každý človek.
- Božie slovo vo mne: ako ďaleko s ním môžem zájsť? Venujem trochu času tomu, čo sme počuli aj v kostole? Naozaj si musíme nájsť čas – aby to v nás dozrelo. Aby sme mohli sami nájsť odpovede. Dá sa o tom veľmi dobre rozprávať, ale je dôležité, aby sme pre to urobili viac.
- A pokiaľ ide o polia a obilie – o ZRNO: len „prázdne“ klasy stoja hrdo hore , „plné“ pokorne kývajú dole (cez zrno).
- Stále nové prichádzajúce Božie slovo. Na jednej strane je Boh, ktorý ho rozsieva, na druhej strane som ja a ty, – k nám prichádza jeho slovo. Prijmime ho s láskou a s Božou pomocou prinášajme ovocie podľa svojich možností. (To je to, čo nám všetkým želám.)
František Pistrák OP
