Homília na 16.nedeľu v roku A.
(Múd 12,13 16-19) Dal si nádej svojim synom
(Rim 8,26-27) Duch sa stará o naše slabosti…
(Mt 13,24-43) Pšenica a kúkoľ… Nebeské kráľovstvo ako horčičné zrno a kvas…
V čase, keď sú v mnohých nížinách polia pšenice zrelé na žatvu, počujeme ďalej v Matúšovom evanjeliu reč o poliach a pšenici s kúkoľom. (Ďalej tiež o horčičnom zrne a kvase).
Ježiš zvolil toto podobenstvo veľmi zaujímavo a presne. Sú tu polia, záhrady s rastlinami, kde sa dá celkom ľahko vytrhať burina a pole bude krásne a čisté (s vytúženými rastlinami). S poľami s pšeničným zrnom je to, samozrejme, zložitejšie.
- a) naši poľnohospodári veľmi dobre vedia, že buď použijú nejaké prostriedky, aby bolo pole ušetrené od buriny
- b) alebo musia počítať aj s burinou.
Ježišova reč však chce vyriešiť viacero a dôležitejších otázok. Ide o dobro a zlo a o principiálne otázky:
– Odkiaľ pochádza zlo?
– Prečo musíme v živote pociťovať zlo a zakúšať ho z rôznych strán alebo dokonca aj v sebe?
– Nie je Boh dostatočne všemohúci na to, aby toto zlo jednoducho nedopustil?
Jeden veriaci študent napísal redaktorovi kresťanských novín: „Doteraz som bol veľmi dobre presvedčený, že Boh nám pomáha, aby sme nemuseli zažívať toľko zla. Nedávno však v mojom okolí zomreli 4 mladí ľudia. Boli celkom dobrí. Prečo každý „grázel“ môže ísť životom ďalej, a tí, ktorí sú dobrí, musia zomrieť….???“
S touto otázkou možno prišiel k Ježišovi – prostredníctvom tohto listu – nielen tento študent, ale – je to otázka pre mnohých z nás. Akosi nie je ľahké odpovedať na túto otázku k spokojnosti všetkých. Napriek tomu sa pokúsime nájsť odpoveď v dnešných textoch:
- a) Dnešné biblické texty nám chcú povedať niečo o Božej trpezlivosti. O tejto skutočnosti, že Boh „nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil“ – preto mu vo svojej trpezlivosti dáva čas na pokánie. Tento čas, ktorý dáva roľník aj pre burinu s pšenicou.
- b) Nepriateľ – ako hovorí sám Ježiš – je Zlý. Otázka znie – čo sa tým myslí? Je to človek? Je to – niečo neosobné, čo jednoducho nezodpovedá Božej láske? Je to burina len mimo nás, alebo ho vidíme aj v sebe? To sú otázky na zamyslenie. K tejto reflexii nás pozýva aj Boh.
Nielen svet vo všeobecnosti, ale aj samotná Cirkev je ako pole. Na tomto poli sa od začiatku až dodnes vyskytovala burina, ale aj dobrá pšenica. Popri dobrých skúsenostiach boli a sú aj zlé skúsenosti. Akosi „smola“ pre tých, ktorí Cirkev vždy stotožňujú s Bohom. Pre nás by táto skutočnosť nemala byť prekvapením.
Nechajme rásť to dobré. Nechajte ho rásť vo vás. Pole bude o to krajšie.
Pšenica a kúkoľ. Dobro a zlo sú zvyčajne veľmi prepojené. Ježiš to vyjadruje podobenstvom o kúkoli a pšenici. Radikálne riešenia – akokoľvek sa môžu zdať na prvý pohľad samozrejmé – veci len zhoršujú.
Znamená to, že sa máme nečinne prizerať a jednoducho nechať pomýlených idealistov a fanatikov, aby si robili, čo chcú? Znamená to, že máme čakať, kým sa problémy nakoniec vyriešia samy? Pokoj a nezodpovednosť majú k sebe tak blízko ako dobro a zlo. Ako môžeme v takejto zložitej a zmätkuplnej situácii žiť v súlade so svojou zodpovednosťou pred Bohom alebo obstáť pred svojím svedomím?
Ježišove podobenstvá nám ukazujú cestu. Avšak len vtedy, ak ich nezredukujeme na hrubé zjednodušenia.
Dnes spoločne ďakujeme za nekonečnú Božiu trpezlivosť, ktorá nám i druhým dáva možnosť stále nových začiatkov.
Ježiš ide v podobenstvách ešte ďalej: o nebeskom kráľovstve hovorí, že je podobné kvasu…, niečomu, čo v malom množstve môže ovplyvniť druhého. Niečo, čo sa do nás dáva a očakáva sa reakcia, čo z toho vzíde.
Ďalej Ježiš v podobenstvách hovorí, že nebeské kráľovstvo je podobné horčičnému zrnku. Keď je zasiate, je menšie ako ostatné, ale keď vyrastie, môžu v ňom hniezdiť aj vtáky. Áno, to je tajomstvo nebeského kráľovstva.
Ježiš takto hovoril v podobenstvách, aby pomohol ľuďom. Chcel, aby pomaly pochopili, čo hovorí, a aby sa tým riadili. Tieto slová však prichádzajú aj k nám dnes. My sme tí, ktorí ich chceme počuť teraz a prijať do svojho srdca. Chceme o nich premýšľať a povedať Ježišovi: zväčši v nás svoje kráľovstvo alebo ako hovoríme v modlitbe Otče náš: „príď tvoje kráľovstvo“, ešte viac a hlbšie do našich sŕdc.
František Pistrák OP
